2001 NHL Challenge

Iná jazyková verzia: English English Back to Global Series Web
Exkluzívne od Eurolanche: 2001 NHL Challenge

The 2001 NHL Challenge logo is a trademark of the National Hockey League, © NHL 2017. The logo is being used with permission, and is courtesy of the NHL.

Colorado Avalanche bolo jedným zo štyroch tímov NHL, ktoré participovalo na takmer už zabudnutom podujatí NHL Challenge. Toto podujatie prinieslo do Európy kluby zo zámorskej profiligy, aby sa na Starom kontinente zúčastnili tréningového kempu a odohrali pár exhibičných zápasov proti miestnym európskym klubom. Vancouver Canucks odohral dva zápasy vo švédskom Štokholme v roku 2000; Toronto Maple Leafs nastúpilo na jeden zápas vo fínskych Helsinkách a dva v hlavnom meste Švédska v roku 2003; a naposledy Boston Bruins odohral zápas proti miestnemu klubu v Belfaste, v Severnom Írsku. To je spolu šesť zápasov.

Nebojte sa, nezabudol som na Colorado Avalanche. Hviezdami nabitá zostava obhajcu Stanleyho pohára letela do Švédska v roku 2001 na svoj tréningový kemp. Asi to nikoho moc neprekvapí, že v tom dobe boli Avalanche veľmi populárni v celom hokejovom svete. Preto mal byť kemp v Európe veľkým a nezabudnuteľným zážitkom, a to rozhodne aj pre švédskych fanúšikov. Nikto nemohol vtedy tušiť, že všetko sa skončí ohromnou katastrofou.

V prvom rade Avs mali cestovať aj do Fínska. Vlastne na programe bolo viacero rôznych udalostí. Obhajca Stanley Cupu pricestoval do Švédska iba pár hodín pred teroristickými útokmi z 11. septembra, ktoré šokovali celý svet. Odrazu boli všetci hráči, členovia realizačného tímu, zamestnanci NHL, severoamerickí novinári a ďalší členovia výpravy uväznení na druhej strane planéty, veľmi ďaleko od ich domovov a rodín. Mohli akurát tak iba sledovať správy v televízii a opakovane sa pokúšať, niekedy neúspešne, spojiť sa so svojimi priateľmi a príbuznými v dobe, keď rýchly internetový prístup a spoľahlivá medzinárodná telefónna linka neboli štandardom. Dvaja skauti Los Angeles Kings vrátane ich šéfa boli medzi obeťami teroristických útokov – obaja mali priateľov medzi výpravou, ktorá uviazla v Štokholme.

Celá výprava nemohla opustiť Európu. Vzdušný priestor nad USA bol uzatvorený pre všetky lety. Trvalo niekoľko dní, než mohli vzlietnuť – a to vďaka zákulisnému vyjednávaniu a snahe majiteľa Avalanche Stana Kroenkea, ktorý bol tiež vo Švédsku. Dokonca zobral celú výpravu do jedného lietadla, aj keď smerom do Európy leteli napríklad novinári oddelene.

Bývalý dlhoročný novinár denníka Denver Post a v súčasnosti redaktor BSNDenver.com Adrian Dater napísal vlastné spomienky na 2001 NHL Challenge vo svojich dvoch knihách, ktoré vyšli v anglickom jazyku pod titulmi Blood Feud a 100 Things Avalanche Fans Should Know & Do Before They Die. Vďaka knižkám sme sa mohli dozvedieť napríklad to, že Avs boli prvým veľkým športovým tímom zo Severnej Ameriky, ktorý po útokoch odohral zápas. Bol to vlastne ich jediný duel v Európe, proti Brynas IF, ktorý sa skončil výhrou favorita 3:5. Zápas sa uskutočnil v rovnakej aréne, v ktorej sa Avalanche predstavia v novembri 2017. Dater v knižkách taktiež uviedol svoje spomienky na hráčov, generálneho manažéra či vlastníka klubu a ich reakcie, keď sa dozvedeli o teroristických útokoch po prvýkrát. Taktiež opísal šokujúce oznámenie Petra Forsberga o tom, že si berie ročnú pauzu, oficiálne pre problémy s členkom. Teroristický útok a strata najlepšieho hráča svojej doby – podujatie 2001 NHL Challenge sa stalo niečím, na čo funkcionári a bývalí hráči Avs asi nespomínajú pozitívne.

Fanklub Eurolanche sa rozprával s Adrianom Daterom; bývalým novinárom Rocky Mountain News a v súčasnosti redaktorom NHL.com a Hockeybuzz.com Rickom Sadowskim; bývalým hráčom Avs Václavom Nedorostom, ktorý sa predstavil v jedinom švédskom zápase; a s dvoma dlhoročnými fanúšikmi Colorada zo Švédska Fredrikom NilssonomSimonom Soltanom-Zadehom. Všetci boli svedkami doposiaľ jedinej návštevy Colorada Avalanche v Európe. V rozhovoroch sme sa snažili zamerať na témy, ktoré neboli doteraz nikde publikované, respektíve sa stratili v starých novinárskych archívoch.

Bolo to extrémne náročné nájsť čokoľvek o 2001 NHL Challenge na internete. Webové stránky severoamerických a európskych médií nemali takú úroveň ako dnes. A aj keď niečo o podujatí uverejnili, odvtedy svoje stránky zmenili a tak staré články zmizli. Strávil som zopár hodín na Google a  Archive.org, aby som o podujatí našiel čokoľvek. Bohužiaľ, nie všetko sa mi podarilo nájsť, keďže aj tieto služby majú svoje hranice.

To isté sa vzťahuje dokonca aj na oficiálny program, na súpisku Avalanche a dokonca aj na dátumy samotných zápasov. Faktom je, že dokonca ani oficiálny mediálny, knižný sprievodca Colorada Avalanche pre sezónu 2001/02 neprináša o podujatí vo Švédsku ani čiarku. Respektíve iba dva dátumy pre dva plánované zápasy. Pre nejaký dôvod tam chýba tretí zápas, ktorý koniec koncov Avalanche odohrali ako jediný. Archív webu Colorada Avalanche nemá o podujatí žiadny článok ani v sekcii článkov z daného obdobia, keď tím už bol v Európe. Wikipedia uvádza nesprávny dátum zápasu. Zástupcovia klubu Brynas neodpovedali na moje požiadavky, či majú čokoľvek o jedinom odohranom zápase v archíve. Dobrí ľudia z NHL mi sľúbili prekontrolovanie ich archívu, ale povedali, že by som nemal čakať toho veľa (ak niečo nájdu, aktualizujem tento článok). Takmer vôbec neexistujú žiadne oficiálne fotky z kempu či zápasu okrem toho, čo som našiel na webe agentúry Getty Images photos. Dokonca ani hokejoví historici či zberatelia oficiálnych zápasových sumárov nemajú nič k zabudnutému podujatiu. Sám seba som sa preto pýtal, či sa to vôbec všetko stalo... Samozrejme, že áno. Preto verím, že tento článok vyplní dieru v histórii Avs a NHL a bude dobrým zdrojom informácií pre hokejových fanúšikov, ktorí doteraz o tomto podujatí nič nenašli.

Nasledujúci článok je poctou fanklubu Eurolanche pri príležitosti 2017 NHL Global Series, ktoré prinesie dva zápasy Colorada Avalanche proti Ottawe SenatorsEricsson Globe aréne v Štokholme, vo Švédsku v dňoch 10. a 11. novembra 2017. Avalanche sa vrátia do Európy po 16 rokoch a oba spomenuté zápasy budú ich prvými regulárnymi zápasmi NHL na európskej pôde. Fanklub Eurolanche navštívi oba duely a v Štokholme strávi päť dní v rámci Eurolanche Raid 2017, ktorej sa zúčastní 52 členov fanklubu z 10 rôznych krajín a dvoch kontinentov. Desiatky členov Eurolanche pocestujú do Švédska individuálne. Tento web, GlobalSeries.Eurolanche.com, bude pamätníkom pre toto historické podujatie pre všetkých európskych fanúšikov Colorada Avalanche.

Veľký deň pre fanúšikov Avalanche v Európe

Nebolo štandardné vidieť tímy NHL v Európe na začiatku 21. storočia – vlastne to nebolo bežné ani predtým. Áno, niekoľkokrát sa tak stalo, ale určite po prvýkrát cestoval v roku 2001 do Európy čerstvý obhajca Stanley Cupu. Colorado bolo pripravené zapísať sa do histórie. NHL oznamíla organizáciu podujatia za prítomnosti zástupcov Avalanche dňa 25. januára 2001. „Tešíme sa na to, že budeme mať znovu tím NHL v akcii mimo Severnú Ameriku. Vďaka ceste do Švédska a Fínska sa viac fanúšikov dostane k NHL,“ povedal vtedajší výkonný viceprezident a riaditeľ kancelárie Bill Daly.

Oficiálna webová stránka NHL vtedy informovala, že obaja riaditelia z NHL a NHLPA spoločne s generálnym manažérom Avs Pierrom Lacroixom navštívili Štokholm a Helsinki, kde o plánovanej akcii informovali. Nie som si istý, či skutočne navštívili obe hlavné mestá v jeden deň, ale každopádne to ukazuje, ako veľa toto podujatie znamenalo pre hokejový svet v porovnaní s dnešnými suchými konštatovaniami prostredníctvom tlačových správ. Ak by ste sa ma opýtali na akúkoľvek fotku z návštevy manažérov v Európe, sklamal by som vás – na internete neexistujú.

„Sme poctení a nabudení byť organizáciou, ktorá bude reprezentovať celú NHL v Štokholme a Helsinkách počas nášho ďalšieho tréningového kempu. Celý zážitok by mal byť zábavou a zároveň výzvou pre našich hráčov a tiež skvelou príležitosťou spropagovať skvelú hru v zámorí,“ povedal vtedajší prezident a generálny manažér Pierre Lacroix na tlačovej konferencii.

Bol to jednoducho surrealistický moment pre dlhoročných fanúšikov Avalanche a Nordiques, ktorí sa len ťažko dostali k sledovaniu zápasov svojho obľúbeného tímu v televízii.

„Pamätám si, že som jeden deň otvoril denník Aftonbladet a v športovej sekcii som videl titulok o tom, že sa Foppa vracia do Švédska. Najprv som si myslel, že sa vracia do MoDo, svojho materského tímu, ale že by to spravil po výhre Stanley Cupu? Rýchlo som si uvedomil, že to asi nebude ono. Muselo to byť niečo lepšie! Áno, príde s tímom na tréningový kemp,“ spomenul si Fredrik Nilsson z mesta Virserum. Fredrik je dlhoročným fanúšikom Colorada a od roku 2005 zmeškal v televízii/na internete iba tri alebo štyri zápasy Avalanche. Áno, NHL o všetkom povedala už v januári, no Fredrik sa o tom dozvedel až o mesiace neskôr.

Neboli to iba fanúšikovia, ktorí sa tešili na podujatie v Európe. „Cítil som nabudenosť a nádej, že ma môj vtedajší zamestnávateľ, Rocky Mountain News, pošle s tímom. Bol to môj prvý výlet do Európy,“ spomenul si Rick Sadowski. Jeho kolega zo vtedajšieho denníka Denver Post – veľkého rivala – Adrian Dater do Európy cestoval tiež po prvýkrát a len potvrdil jeho slová. „Tešil som sa. Avs práve vyhrali Stanley Cup štyri mesiace predtým, takže sa každý tešil na to, ako bude tím vyzerať. Všetci sa naozaj veľmi, veľmi tešili, hlavne my, novinári,“ povedal Adrian v rozhovore pre Eurolanche.com.

Program, súpiska a prvé plány

Podľa prvotného článku z dielne NHL.com sa 2001 NHL Challenge malo začať 11. septembra 2001. Vieme, že tím odletel z Denveru 9. septembra a do Švédska priletel nasledujúce ráno. Hráči sa tak dostali na ľad už 10. septembra, iba štyri hodiny po prílete. Avs mali odohrať dva zápasy vo Švédsku proti Djurgardenu a Brynasu ako súčasť NHL Challenge-Stockholm a jeden zápas v Helsinkách, vo Fínsku proti Jokeritu ako súčasť NHL Challenge-Helsinki. Meno ich druhého švédskeho súpera bolo oznámené o niečo neskôr ako prvotná správa od NHL v januári.

Program 2001 NHL Challenge
10.-14. september: exhibičný zápas proti Djurgardenu v Globe Arena (dnes pod názvom Ericsson Globe)
15. september: exhibition game against Djurgarden in the Globe Arena (currently known as Ericsson Globe)
16. september: exhibičný zápas proti Brynasu v Globe Arena (a hneď presun do Fínska)
17. september: otvorený tréning pre verejnosť v Hartwall Arena
18. september:exhibičný zápas proti Jokeritu v Hartwall Arena (a hneď návrat do USA)
Poznámka: Tréningový kemp pokračoval od 20. septembra v Denveri

Avalanche mali dva prebiehajúce tréningové kempy súčasne – v Denveri bolo 36 hráčov a na farme v Hershey v štáte Pensylvania 15 hokejistov, keďže tam bola v tom čase ich farma z AHL. Bolo to po prvý a poslednýkrát, keď dva kempy prebiehali súčasne. Iba Peter Budaj z menšieho kempu sa neskôr dostal do NHL na dlhší čas. S väčším počtom hráčov na súpiske pre tréningový kemp bolo zrejmé, že nie všetci budú môcť ísť do Švédska. Vedenie klubu si muselo vybrať najlepších dostupných hráčov a najtalentovanejších nováčikov. Nakoniec dalo dokopy 25-člennú skupinu a ako možno tušíte, nebolo to bez komplikácií, čo moje pátranie po informáciách len sťažilo.

Pôvodne mal Bryan Muir cestovať tiež. K tímu sa pripojil v roku 2001 a opustil ho po 62 odohraných zápasoch v roku 2003, získal iba štyri body. Muirove plány sa zmenili na poslednú chvíľu, hodiny pred odletom do Európy, keď musel absolvovať operáciu slepého čreva. Nebolo dosť času nájsť náhradu, preto si myslím, že tréneri siahli po prvej príležitosti. Veď mohli vybrať niekoho z kempu v Hershey. Oni si však zvolili ruského obrancu a coloradskú voľbu na drafte v roku 1998 zo šiesteho kola Alexandra Ryazantseva. Iba on spoločne s brankárom Philippeom SauveomVáclavom Nedorostom boli hráčmi bez skúsenosti s NHL, ktorí sa dostali na podujatie do Európy.

„Bolo to už dávno. Odohrali sme tam iba jeden zápas a museli predčasne kemp skončiť kvôli teroristickým útokom,“ povedal Nedorost v rozhovore pre Eurolanche.com 16 rokov po podujatí. „Letel som z Denveru rovno z nováčikovského kempu. Pracoval som na svojej angličtine. Kam ma posadili, tam som aj ostal.“

Na rýchle porovnanie sa pozrime na Nedorostove vyjadrenia, ktoré povedal pre Datera 11. septembra ráno po tréningu. „Sú tu skvelí hráči a ja som mladý. (...) Myslím si, že mám veľké šance s týmto tímom, ale uvidíme, čo sa stane. Budem OK, ak budem hrať v Hershey. (...) Budem sa snažiť a tvrdo pracovať.“

Nedorost sa napokon objavil v 67 zápasoch za Colorado, v ktorých získal 13 bodov. V roku 2003 ho klub vymenily do Floridy Panthers, odkiaľ sa po roku vrátil do Európy, kde hrá dodnes (hlavne v českej lige a KHL). Jeho kariéra v NHL trvala iba tri sezóny pre zdravotné problémy. „Mal som asi 8-10 zranení počas prvých dvoch rokov v Colorade a z toho tri boli vážne. Tímoví doktori boli skeptickí ohľadom mojej budúcnosti a mali pravdu,“ povedal Nedorost pre Eurolanche. Neskôr dokonca vynechal celú sezónu kvôli zraneniam.

Okrem troch spomenutých nováčikov sa súpiska Avalanche pre tréningový kemp v Európe skladala z obhajcov Stanley Cupu a budúcich členov Siene slávy. Adam Foote sa pripojil k tímu napriek problémom s ramenom. Už vtedy bolo jasné, že najskôr bude hrať v novembri. V konečnom počte cestovalo z Denveru spolu 20 hráčov, päť Európanov – Aebischer, Forsgerg, Hejduk, Nieminen a Škoula – sa do Štokholmu presunuli individuálne zo svojich rodných krajín.

Súpiska Colorada Avalanche pre 2001 NHL Challenge

Brankári
1 David Aebischer
30 Philippe Sauve
33 Patrick Roy

Obrancovia
4 Rob Blake
5 Todd Gill
6 Rick Berry
7 Greg de Vries
8 Darryl Shannon
29 Eric Messier
41 Martin Škoula
52 Adam Foote
81 Alex Ryazantsev

Ľavé krídla
9 Brad Larsen
10 Ville Nieminen
25 Shjon Podein

Centri
18 Chris Drury
19 Joe Sakic
21 Peter Forsberg
22 Václav Nedorost
26 Stephane Yelle
28 Steven Reinprecht
40 Alex Tanguay

Pravé krídla
13 Dan Hinote
23 Milan Hejduk
27 Scott Parker
Poznámky
- čísla dresov hráčov Shannona a Ryazantseva sú neoverené
- zdravými náhradníkmi na zápas s Brynasom boli Shannon a Sauve
- nehrali pre zranenia: Sakic, Foote, Forberg (dočasná pauza)

Čiastočná súpiska Brynasu IF, ktorú som našiel: Daniel Wagstrom, Daniel Rudslatt, Christer Olsson, Henrik Rehnberg, Johan Asplund, Par Djoos, Daniel Johansson, Tom Bissett, Mikko Luovi, Mattias Pettersson

Čakanie na milovaný tím

V roku 2001 boli dve skupiny, ktoré sa chystali pozerať zápasy Avalanche v Európe. Prvou bol samotný tím a celá výprava – vedenie klubu, zamestnanci NHL, Dater, Sadowski – a ich manželky, ktoré si mohli zobrať so sebou, ale museli za ne zaplatiť všetky náklady. Táto skupina sa musela pripraviť na dlhý výlet na tzv. Starý kontinent. Mal to byť pekný zážitok pre obhajcu Stanleyho pohára.

V druhej skupine boli miestni fanúšikovia Avalanche. Cestovanie po Európe nebolo na prelome tisícročí tak ľahké ako dnes. Nie veľa Európanov, hlavne tých zo strednej a východnej Európy, kde žilo skutočne veľa fanúšikov Avs, si mohlo dovoliť výlet do Švédska. To je dôvod, prečo väčšina priaznivcov v hľadisku bola zo Švédska. V prvom rade si museli zabezpečiť lístky. „Vtedy nebolo ľahké kúpiť si lístky online ako dnes. Aby som sa dostal k lístkom, musel som kontaktovať predajcu a dúfať,“ povedal Nilsson. „Po jednohodinovom čakaní v rade, alebo to možno bolo aj viac, som sa dozvedel, že dva zápasy si vypredané. Nakoniec som dostal lístky na zápas proti Brynasu. Bol som veľmi sklamaný a cítil som sa nešťastne,“ povedal Nilsson, ktorý mal naopak šťastie, keďže dostal lístky na zápas, ktorý bol nakoniec jediným odohraným.

Skupina európskych fanúšikov Colorada Avalanche bola rada, že ich obľúbený tím prišiel na ich kontinent a že nemuseli cestovať do Denveru. Nie veľa z nich totiž videlo zápas Avs naživo počas prvých piatich rokov jeho existencie po príchode do Colorada. Už sme zverejnili príbeh švajčiarskeho fanúšika Rogera Renscha, ktorý viedol dnes už neexistujúci fanklub Davida Aebischera a v rokoch 1998 až 2008 organizoval výlety do Hershey, Denveru a ďalších miest, kde Abby hral. Roger bol však iba jedným z mála šťastných fanúšikov, ktorému sa to v tom čase podarilo. Preto si väčšina priaznivcov priala, aby sa leto 2001 skončilo čím skôr.

Prvé dni v Európe

Pre Datera a Sadowskiho sa ich premiéra do Európy začala začiatkom septembra. Obaja leteli oddelene, komerčnými letmi. „S mojou manželkou sme hrali Scrabble. Let bol bezproblémový. Nerád veľa lietam, takže som bol trochu nervózny ako vždy, ale bolo to plynulé,“ povedal Dater, ktorý nezabudol pridať príhodu spätú s teroristickými útokmi, z ktorej behá mráz po chrbte. „Leteli sme z Denveru do Švédska 8. septembra s medzipristátím v Newarku, New Jersey. Leteli sme s United Airlines. Jedno z unesených lietadiel o dva dni neskôr išlo z Newarku s rovnakou spoločnosťou. Prešli sme okolo nejakých teroristov? Kto vie, ale je to strašidelné na to pomyslieť. Spoločne s manželkou si spomíname na prelet ponad New York City na ceste do Newarku a na to, ako sme komentovali aké veľké sú Dvojičky a ako blízko sa zdajú byť, keď letíme popri nich.“

Ako som už spomenul a ako ešte budem, septembrové teroristické útoky mali obrovský dopad na celé podujatie vo Švédsku. Poďme sa najprv pozrieť na prvé hodiny tréningového kempu Colorada Avalanche, keď si každý užíval unikátny štart do novej sezóny.

„Prvé dva dni boli v pohode. V nedeľu sme si pozreli mesto, išli sme do centra Štokholmu na večeru. Boli sme v nejakej starej reštaurácii. Na ceste späť do izby na hoteli sme boli vo výťahu s Ericom Lacroixom. Opýtali sme sa ho, kde bol a čo si dal. Odpovedal, že sa to volalo sladký chlieb. Moja manželka mu povedala, že to boli kravie mozgy, na čo sa začal tváriť zvláštne. Naša izba bola malá, takže sme veľa chodili von, boli v reštaurácii v hale a tak,“ spomenul si Dater.

Ako Sadowski povedal, jednou z hlavných tímových aktivít počas prvých dvoch dní bola okrem tréningov návšteva americkej ambasády v Štokholme, naplánovaná na 11. september. Pre objektívne dôvody bola napokon zrušená.

Nikto netušil, čo sa zakrátko po príchode organizácie Avalanche do Európy stane. Fanúšikovia si užívali pritomnosť hráčov v ich krajine. Čakali na nich pred hotelom, čítali o nich články v médiách – avšak nie iba fanúšikovia, ale aj novinári sa zaujímali o všetko ohľadom Petra Forsberga. Vlastne aj Dater, aj Sadowski – každý zvlášť – si myslia, že hlavným dôvodom, prečo Colorado prišlo do Švédska bola enormná Forsbergova popularita.

Simon Soltan-Zadeh zo Štokholmu si spomenul na krásny moment zo stretnutia svojho idolu.

„Spoločne s mojím otcom sme išli ku Globe Arena a k tímovému hotelu, aby som získal nejaké podpisy. Keď sme prišli taxíkom, videl som Petra Forsberga 100 metrov odo mňa. So zlomeným hlasom som to povedal otcovi, ktorý mi povedal, aby som za nim utekal. Bol som pár sekúnd ako obarený, ale išiel som tam. Boli tam iba štyria alebo piati ďalší ľudia okolo neho. Už im dával podpisy. Pomaly sa chystal preč, keď som mu dal papierik a pero. Vyšlo zo mňa iba jeho meno. Našťastie ma počul a podpísal ho (obrázok dole – poznámka editora) a odišiel,“ povedal Soltan-Zadeh po 16 rokoch od tejto príhody. Neskôr zistil, že Peter išiel na tlačovú konferenciu, na ktorej oznámil ročnú prestávku o hokeja, o čom budem písať nižšie.



Deň, ktorý zmenil svet

Ráno 11. septembra nebolo ničím výnimočným – aspoň nie pre športovcov. Avs mali tréning v Globe Arena s viacerými divákmi z médií v hľadisku. Ako si Dater spomenul, aj on sám poskytol rozhovory pre miestnu švédsku televíziu. Každý bol uvoľnený a tešil sa na ďalšie dni. „Aréna bola hneď vedľa hotela, takže hráči chodili sem a tam a bolo ľahké sa s nimi spojiť,“ povedal Dater o jeho posledných chvíľach predtým, než sa svet navždy zmenil. „Po tréningu som išiel späť do mojej izby písať článok o novej draftovej posile Václavovi Nedorostovi. Asi v polke, moja žena, ktorá bola mimo izby, prišla a bežiac mi povedala, aby som si zapol televízor. Všetko potom bol čistý surrealizmus.“

Sadowski pridal svoje svedectvo z hrozného dňa. „Adrianova žena nám zavolala a povedala, aby sme si zapli televízor, že uvidíme, čo sa deje doma. Zapli sme si CNN a boli sme v šoku. Obávali sme sa o naše dve dcéry. Moja svokra sa o ne starala počas našej cesty.“

Pozrite sa na autentické vyjadrenia niektorých hráčov Avalanche pre Denver Post a iné médiá:

Patrick Roy: „Nemôžem uveriť, čo som práve videl v televízii. Budem k vám úpriminý: bol to ako film. Myslím si, že je to nemožné, čo sa stalo.“ (Jeho manželka mala priletieť 12. septembra, ale nikdy neprišla.)

Shjon Podein: „Mám nechutný pocit v žalúdku. Naše myšlienky a modlitby sú s ľuďmi, ktorí sú doma. Veľa sme sedeli a pozerali televíziu. Čakali sme, či uvidíme alebo či budeme počuť nejakú dobrú správu. Toto sa tak často nestáva. S týmto sa musíme vyrovnať hodinu po hodine, deň po dni.“

Rob Blake: „Je to skutočné nešťastie. Keď sa to stalo, odvtedy sa správy začali šíriť rýchlo na hoteli. Volal som domov a uistil sa, že sú všetci v poriadku.“

Peter Forsberg: „Bol to dlhý deň. Je to neskutočné, čo sa stalo. Je to tragédia. Sme ďaleko od toho vo Švédsku, ale myslím si, že každý je šokovaný. Dúfam, že nájdu tých, ktorí to spravili.“

tréner Bob Hartley: „Každý je zarmútený. Je to pre nás skutočne ťažké, ale myslím si, že hráči ukázali dnes veľkú profesionalitu. Ukázali sa v dobrom duchu a je dobré ich tak vidieť.“

Alex Tanguay po prílete späť do Denveru: „Nevedeli sme, čo sa dialo. Či bude vojna alebo také niečo. Každý chcel byť so svojimi milovanými.“

Tod Gill v roku 2011 pre TheWhig.com: „Boli sme v zahraničnej krajine, kde nebolo veľa televíznych kanálov, ktoré by sa dali pozerať. Pozeral som iba tie s anglickým jazykom. Myslel som si, že je to film, keď som videl veže a dym. Nikdy som nemal taký pocit – beznádej, znechutenie, strach. Ak sa to stalo v USA, mohlo sa to stať aj vo Švédsku? V Kanade, kde mám rodinu? Bola to veľká skúška. Je to niečo, v čo dúfaš, že už nikdy nezažiješ.“

Václav Nedorost pre Eurolanche v roku 2017: „Bolo to všade v správach v televízii. Boli sme oddelene na izbách, keď nás vedenie tímu zavolalo dole. Dali nám 5 minút. Mali sme stretnutie. Naši americkí spoluhráči boli zlomení – ako každý ďalší.“

Nikto nasledujúce hodiny nevedel, čo sa stane s prebiehajúcim podujatím NHL na druhej strane planéty. Niekoľko predstaviteľov NHL verilo, že sa bude pokračovať podla plánu. Nič nemôže poraziť šport. No situácia a okolnosti boli iné. Na konci dňa to vyzeralo tak, že sa všetko zruší. Našťastie pre mnoho európskych fanúšikov sa tak nikdy nestalo.

Napriek strašnej správe sa NHL a Avs dohodli na odohraní jedného zápasu – a spravili miestných priaznivcov šťastnými. Predtým mali ešte päť dní k dobru. Myslím si, že ste tam nemuseli byť, aby ste vedeli, čo hráči robili. Čakali a čakali na ďalšie správy. Trénovaním zabíjali čas... Na hokeji odrazu až tak veľmi nezáležalo.

„Nikto nevedel, čo sa ďalšie dva dni stane. Každý len pozeral televízor alebo bol na skutočne pomalom internete v hotelovej hale,“ spomenul si Dater na neistotu, ktorej museli všetci čeliť. „Myslím si, že sme predpokladali skrátenie kempu, ale nikto naozaj nevedel nič tieto dva dni. Keď bolo zrejmé, že sa letecky nikam určitý čas nedostaneme, povedali sme si, že tak budeme vo Švédsku, pokiaľ nám niekto nepovie, že sa môžeme vrátiť späť. Nikto nič netušil.“

„Hráči boli v šoku. Mali sme tu veľa ľudí z NHL. Väčšina z nich žila v New Yorku, takže sa skutočne báli o svojich blízkych, či sú v poriadku alebo nie.“

Neviem ako vy, čitatelia, ale už len pri čítaní riadkov vyššie som sa cítil zle a to som tiež len ich čitateľom. V roku 2001 som mal 11 rokov a nevedel som veľa o Colorade či politike, avšak stále si presne pamätám, čo som robil v sekunde, keď som po prvýkrát počul o teroristických útokoch. Toto len podčiarkuje význam a dopad tejto smutnej udalosti – keď dieťa z malého európskeho štátu si pamätá takéto detaily, aj keď ho udalosti priamo nezasiahli. Neviem si predstaviť, aký veľký dopad mali útoky na ich priamych svedkov, na ich rodiny, priateľov a USA všeobecne.

Život musel vo Švédsku pokračovať ďalej. Nikomu by asi neprispelo byť zavretý na izbe a čakať. Dater a Sadowski pokračovali v novinárskej práci. Písali o atmosfére v tíme, o hráčoch a ich myšlienkach. V odseku vyššie som napísal moju spomienku na útoky, rovnako si na ten deň stále spomínajú obaja novinári.

„S Rickom a jeho manželkou sme išli na večeru. Boli sme v šoku. Skonzumovali sme veľa vína,“ povedal Dater. „Pamätám si, že na druhý deň sme išli do slávnej zoo vedľa Štokholmu. Náš celý svet bol zasiahnutý útokom a my sme sa pozerali na levy v zoo. Bolo to všetko divné.“

Sadowski si stále spomína na miestnych Švédov, ktorí im vyjadrovali úprimnú sústrasť. „Švédi boli k nám úžasní. Pamätám si na čiernobielu fotografiu New Yorku a Dvojičiek vo výklade obchodu. Bola pri nej ruža. Miestni sa nás pýtali, či sme Američania a vyjadrovali nám úprimnú sústrasť,“ spomenul si Sadowski.

Každý z výpravy sa snažil robiť svoju prácu ďalšie dni po útoku. Hráči trénovali. Tréneri koučovali. Novinári písali. Niektoré zdroje mi povedali, že aj v Štokholme mal byť tréning pre verejnosť (nikde som o tom nenašiel nič oficiálne), ale bol zrušený. Vieme, že podobný tréning sa mal zorganizovať v Helisnkách, kde sa nikdy neletelo.

„Ďalší šok“

Štyri dni po teroristických útokoch bol svet Colorada Avalanche zasiahnutý ďalšou vlastnou tragédiou. Forsberg najprv zatelefonoval svojmu agentovi, potom otcovi a napokon Pierrovi Lacroixovi večer 14. septembra, aby im všetkým oznámil svoj dočasný koniec kariéry. Ako Denver Post informoval, Lacroix bol v takom šoku, že ďalšie hodiny nemohol nič robiť a Forsbergovi zavolal nasledovné ráno. Lacroix zorganizoval stretnutie s Forsbergom a Stanom Kroenkeom. „Organizácia je šokovaná týmto rozhodnutím, ale musíme s tým žiť. Viem, že to preciťoval hlboko. Povedal mi, že nemá túžbu, silu a mentálnu silu súťažiť,“ povedal Lacroix.

Slovo „šok“ používali všetcy po 11. septembri. Teraz, keď sa takto rozhodol Forsberg, sa stalo ešte viac používanejším. Čítal som niekoľko vyjadrení od hráčov Avs na túto tému a všetky boli identické . „Sme šokovaní“ – bola ich najčastejšia odpoveď pre médiá. Boli šokovaní, lebo nikto si nevšimol žiadne indície, ktoré by niečo o Forsbergovom odchode naznačovali. Ville Nieminen otvorene povedal, že Foppa vyzeral na tréningoch výborne.

Dater sa s Forsbergom stretol vo výťahu 10. septembra, keď tím priletel do Štokholmu. Krátko sa porozprávali a švédska hviezda nedala na sebe badať, že niečo nie je v poriadku. Sadowski jeho rozhodnutie okomentoval ako „ďalší šok“. Fredrik Nilsson si spomína, že fanúšikovia si mysleli, že Forsberg bude mať normálnu tlačovú konferenciu ohľadom prebiehajúceho podujatia, o svojej kariére, o úspechu v NHL. Nie. Forsberg sa rozhodol dať si od hokeja pauzu.

„Cítim to tak, že nemôžem hrať na úrovni, ktorú by som od seba očakával. Počas posledných rokov som mal niekoľko zranení, podrobil som sa operáciám, čo ma všetko dohnalo k tomuto rozhodnutiu,“ povedal Forsberg na tlačovej konferencii 15. septembra. Forsbergov oznam bol prvou veľkou správou zo sveta NHL po teroristických útokoch. Po jej skončení Forsberg tím opustil a dokonca sa neobjavil ani v hľadisku na druhý deň na jedinom zápase, ktorý bolo súčasťou upraveného programu 2001 NHL Challenge.

„Bol to ďalší totálny šok. Pamätám si, že tím poslal tlačovú správu. Tak sme sa o tom dozvedeli. Nemohol som tomu jednoducho uveriť, keď som to čítal. Vedel som, že budem mať veľmi veľa práce ten deň a bol to blázinec,“ povedal Dater.

Opýtal som sa Datera, či si všimol hnev u niektorých hráčov po Forsbergovom rozhodnutí. „Áno, niektorí hráči neboli nadšení. Patrick Roy tiež. Myslím si, že on a niektorí iní si mysleli, že Forsberg mal zostať s tímom a pokúsiť sa dostať cez zranenia rehabilitáciou na miesto toho, aby zostal vo Švédsku,“ povedal Dater a pokračoval: „Tím sa tým pretrhol. Každý vedel, aký dôležitý bol pre kabínu. Na druhej strane, nikto si nemyslel o ňom, že je podvodník. Vedeli, že je skutočný hráč. Myslím si, že boli len znovu šokovaní a všeobecne frustrovaní, že sa toľko bláznivých vecí udialo. Hokejové tímy nemajú radi rozptýlenia a teraz sa diali všade.“

Miestni fanúšikovia boli radi za jeden zápas, ktorý sa NHL rozhodla ponechať v programe 2001 NHL Challenge a nechceli byť rozptylovaní inými udalosťami, aj keď nemohli dianie vo svete ignorovať. „Boli to turbulentné dni pre svet, Avalanche a Petra Forsberga,“ povedal Simon Soltan-Zadeh. „Pre mňa osobne, ak to všetko zhrniem dokopy, to bol fantastický výlet, keď som stretol svojho najväčšieho hrdinu spoločne s mojím otcom a dokonca dostal jeho podpis. Do dnešného dňa som nezažil takú nervozitu ako vtedy v septembri 2001, keď som stretol Petra Veľkého.“

Okolo náhleho alebo možno aj dobre pripraveného Forsbergovho rozhodnutia panovala istá atmosféra neistoty. Nilsson vedel, že Forsbergovo zdravie nebolo 100 percentné. Po semifinále play-off Západnej konferencii proti LA Kings mal operáciu a vynechal ďalšie dve série vrátane finále. „Nevedeli sme vtedy, či je to jeho koniec kariéry alebo nie,“ povedal Nilsson, ktorý sa napriek jeho absencii stále tešil na to, že naživo uvidí svoj obľúbený tím.

Nemôžeme zabudnúť na špekuláciu ohľadom Forsbergovho rozhodnutia. „Vraj jeho mama sa zľakla po útokoch a povedala mu, aby istý čas nikam necestoval,“ opísal Dater nikdy nepotvrdenú špekuláciu. „Ja o tom pochybujem, že to bolo pre to. História ukázala, že mal veľa problémov s nohou. Som si istý, že jeho rodiča sa báli, ale tak ako každý iný. Forsberg by neublížil tímu len pre nejaký strach.“

Zabudnutý zápas

Colorado Avalanche som začal sledovať v roku 2000, keď som mal 10 rokov. Nemal som internet, zápasy ani zostrihy NHL neboli v televízii, médiá nepokrývali dianie v zámorí až na mále výnimky, akým bol časopis ProHockey. Svoj prvý zápas Avs som videl o tri roky neskôr. Mojim jediným zdrojom noviniek bol spomenutý magazín a teletext. Deti, pamätáte si ešte na neho? Nasledujúce roky som preto zháňal novinky o Avs zo všetkých možných zdrojov. Fanklub Eurolanche a jeho projekt Eurolanche Invasion mi dal unikátnu príležitosť dostať sa do zákúlisia a zažiť to, čo iní fanúšikovia nikdy nezažijú. Napriek tomu som stále nepoznal istú časť histórie Colorada Avalanche. Nemal som poňatia o tom, že kedysi dávno odohrali jeden zápas v Európe. Po prvýkrát som o tom čítal v Daterovej knihe Blood Feud v roku 2008. Ako som už vyššie napísal, neexistujú iné spoľahlivé zdroje, ktoré by tento zápas opisovali. Je tak málo zdrojov, že dokonca Wikipedia uvádza zlý dátum konania zápasu ako 17. september, pričom sa hral o deň skôr.

Existujú rôzne názory na jediný zápas Avalanche, ktorý doposiaľ odohrali v Európe v septembri 2001. Niekto si myslí, že nastúpiť sa rozhodli hráči, lebo nemali čo iné robiť a bolo to predsa lepšie než sedieť na izbách a čakať na povolenie letieť späť do USA. Iní si myslia, že nikto nechcel hrať a tak celej hre chýbal náboj. Nech je to už ako to je, nezáleží na tom. Aspoň nie pre Európanov, ktorí v tom čase boli v hľadisku. Bola to pre nich prvá príležitosť vidieť obľúbený tím na vlastné oči. 99% z nich sa už na Colorado nikdy viac nedostane. Našťastie, toto sa zmení v novembri 2017.

Avalanche nastúpili na zápas bez svojich troch najväčších hviezd. Foote bol dlhodobo zranený po celý čas. Forsberg bol už preč. Sakic si natiahol sval a jeho absencia v zápase bola oznámená počas rozcvičky. Ako si spomínate, pôvodná zostava na kemp mala 25 hráčov. Odpočítame si týchto troch a dôjdeme k číslu 22, pričom 20 sa predstavilo v zápase proti Brynasu. Iba brankár Philippe Sauve a obranca Darryl Shannon boli zdravými náhradníkmi. Medzi rečou, Shannon po sezóne 2000/01 oznámil koniec kariéry, ale v lete si to rozmyslel a do kempu Colorada prišiel na skúšku. Týždeň po 2001 NHL Challenge bol prepustený. Neviem, či vôbec hral za Colorado v nejakom prípravom zápase. Fanúšikovia v hale Globe Arena si mohli pozrieť v akcii Alexandra Ryazantseva. Bol to jeden z mála momentov, kedy si na seba obliekol coloradský dres. Nikdy sa totiž za Colorado neobjavil v riadnom zápase, iba v príprave. Odhadujem, že vo Švédsku si plnil úlohu náhradného, siedmeho obrancu a nehral až tak veľa.

Ďalším nováčikom v zostave bol Václav Nedorost. „Hral som s Hejdukom a mal som nejaké gólové šance, ale neskóroval som,“ povedal Nedorost pre Eurolanche. „Bol to tesný zápas, ktorý sa pre mňa skončil v druhej tretine, keď som si poranil rameno. Našťastie to nebloo nič vážne.“

Vážny bol celý zápas pre prítomných 13 602 divákov v Globe Arena. Fredrik Nilsson bol jedným z nich.

„Mal som na sebe Sakicov dres. Prechádzal som sa halou, odfotil som si Stanley Cup a ďalšie trofeje, ktoré Avs priniesli so sebou. Pamätám si, že pri pohári boli dvaja strážcovia a ja som sa ich opýtal, či sa ho môžem dotknúť. Opýtali sa ma, či som ho vyhral. Odpovedal som, že nie. Tak mi s úsmevom povedali, že sa ho nemôžem dotknúť. No keď sa pozerali inam, dotkol som sa ho a mal som potom strach, aby ma nevyhodili zo štadióna, ale našťastie si to nevšimli,“ povedal Nilsson. Sadol som si na miesto v 10. rade rovno za bránkoviskom Patricka Roya, keď sa rozcvičoval. Wow, to bol pocit! Bol to naozaj Roy, najväčší dôvod môjho fandenia Coloradu!“

Po minúte ticha a švédskej a americkej hmyne sa zápas začal 16. septembra 2001 o 17:00 miestneho času (CET). „Avs vyzerali nemastno, neslano. Brynas dal dva góly z prvých troch až štyroch striel alebo tak nejako. Roy, budúci člen Siene slávy, hral zle. Začal som sa diviť, či Avalanche skutočne prehrajú proti podpriemernému švédskemu tímu,“ povedal Nilsson.

Nestalo sa tak. Napriek tomu, že Colorado prehrávalo 0:2 a do konca zápasu zostávalo 12 minút a napokon deväť minút pred koncom prehrávalo 1:3, dokázalo skóre otočiť a vyhrať 5:3. Alex Tanguay dal prvý hól, asistoval na ďalší, ktorý dal Milan Hejduk a napokon pridal vyrovnávajúci kúsok. Stephane Yelle vstrelil víťazný gól a Tanguay skompletizoval hetrik gólom do prázdnej brány. Patrick Roy chytal do polovice druhej tretiny, potom ho nahradil David Aebischer – ktorý nedostal ani jeden gól a tento zápas si mohol zapísať do svojich štatistík, keďže rozhodujúci gól padol v čase, keď bol v bráne on.

Brynas IF - Colorado Avalanche 3:5 (2:0, 0:0, 1:5)
Góly: 8. Bisett, 16. Olsson, 51. Luovi - 48. Tanguay, 53. Hejduk, 56. Tanguay, 56. Yelle, 60. Tanguay
Strely: 25:38
Presilovky: 0/3 – 2/4
Góly v oslabení: 1 – 0
Divákov: 13,602

„Hrali naozaj neskutočne,“ povedal Tanguay po zápase, ktorý sa hral na ihrisku európskych rozmerov, ale s pravidlami NHL a s rozhodcami z NHL. „Nevedeli sme o nich nič, no hrali úžacne a zaskočili nás v úvode. Myslím si, že sme neboli na nich pripravení. Vedeli sa hýbať s pukom. Bola to zábava na veľkom ľade, no nie sme na to zvyknutí.“

Po mnohých rokoch si ani Dater, ani Sadowski nedokážu spomenúť na detaily tohto zápasu. Nečudujme sa im, keď zoberieme do úvahy, v akých okolnostiach sa ocitli. „Nemohol som byť viac šťastnejší,“ opísal Sadowski svoju reakciu an to, keď mu PR zamestnanec klubu oznámil, že všetci odletia ihneď po zápase späť do USA.

Vlastník klubu Stan Kroenke našiel charterovú spoločnosť, ktorá prenajímala lietadlá športovcom. Ako Sadowski povedal, táto firma už dopravila golfistov PGA z USA do Londýna. Kroenkeovi sa podarilo stroj prenajať. Je dôležité podotknúť, že celá výprava cestovala do Európy komerčným letom – po prvý a asi poslednýkrát – pretože American Airlines boli jedným z hlavných sponzorov podujatia. Tak krátko po teroristických útokoch bolo pre túto spoločnosť nemožné vybaviť let späť do USA.

Dater si spomenul na stretnutie so Stanom Kroenkeom počas druhej tretiny zápasu, keď už bolo jasné, že sa po jeho skončení pôjde domov. „Počas prestávky som kráčal po chodbe, keď som uvidel Stana Kroenkeho v jeho lóži. Vopchal som dovnútra hlavu a pozdravil som ho. Pozval ma dnu. Nosil v tom čase svoj známy tmavomodrý oblek a mal pred sebou pohár červeného vína. Myslím si, že sme sa rozprávali hlavne o bláznivom týždni, o našom šoku. Nemyslím si, že po útokoch mal poňatia o tom, čo sa stane ďalšie dni, ale predpokladám, že na tom pracoval. Bol veľmi milý. Vždy som hovoril, že bol džentlmen a to sa nezmenilo. Až neskôr sme sa dozvedeli, že odletíme na charterovom lietadle a to všetci spolu – novinári, zamestnanci NHL, hráči, rodinní príslušníci. Bolo to veľké lietadlo 757, takže tam bolo okolo 200 miest na sedenie.“

Epilóg

Všetci hráči a členovia výpravy sa museli podrobiť špeciálnej bezpečnostnej kontrole pred lietadlom. Stroj pristál v Newfoundlande, kde niektorí zamestnanci NHL vystúpili a piloti natankovali. „Zaspal som a niekto – neviem kto – mi dal na tvár penu na holenie. Keď som sa zobudil, každý sa smial,“ povedal Dater o ceste domov. „Keď sme pristáli v Denveri, každý bol veľmi unavený a stále v šoku. Okolo boli vojaci na letisku, mali samopaly. Boli sme radi späť na domácej pôjde. Bolo to tak všetko čudné.“

„Veľká radosť! Mali sme radi Štokholm a radi by sme sa tam vrátili, ale nemohli sme byť v tej chvíli šťastnejší, keď sme prišli domov,“ povedal Sadowski.

Tíim bol konečne doma, ale vo Švédsku nechal víťaznú mašinu. Petra Veľkého. Jeho oznámenie o dočasnom konci kariéry bolo pre každého šok, ale o niečo väčší šok nastal, keď sa vrátil na play-off 2002 a v 20 zápasoch získal 27 bodov, čo bolo najviac spomedzi všetkých hráčov a to sa dokonca nedostal do finále, keďže Colorado prehralo vo finále Západnej konferencie proti Detroitu.

Avalanche sa do Európy nevráitli ďalších 16 rokov. My, Európania, sme museli čakať veľa, veľa, veľa rokov. Celkovo musel klub odohrať 1376 prípravných, riadnych a play-off zápasov, aby sa znovu k nám vrátil. Mal som to šťastie vidieť Avs naživo v akcii po prvýkrát v roku 2008 počas Eurolanche Invasion I. Zopakovalo sa to ešte ďalších 51-krát počas mojich ďalších výletov do zámoria. Avalanche odohrajú iba dva zápasy v Štokholme, no oba budú znamenať veľa pre Európanov. Pre mňa tiež. Stále si prajem, aby sa Colorado predstavilo v mojom rodnom mieste, v Bratislave na Slovensku, ale určite som rád, že ich uvidím tak či tak na svojom kontinente.

Fanklub Eurlanche oslávil 10. výročie založenia v sezóne 2016/17. Nemohli sme si želať lepší narodeninový darček. Zaujímalo by ma, či Eurolanche – ktorý nemá vo svete NHL konkurenciu – nejako prispel k rozhodnutiu Colorada a NHL, aby sa tím vrátil do Európy. Úprimne, ich súčasné výsledky asi nestáli za ich rozhodnutím. Pravdepodobne sa nikdy nedozvieme odpoveď na moju otázku, ale verím, že my sme boli jedným z faktorov, ktorý zobrali do úvahy. Veríme, že naša 10-ročná dobrovoľná práca, deväť zorganizovaných Eurolanche Invasion a ďalšie naše podujatia dostali Colorado Avalanche do Európy.

Či sa vám to páči alebo nie, celé podujatie 2001 NHL Challenge bolo zasiahnuté teroristickými útokmi z 11. septembra. Preto som sa rozhodol ukončiť tento článok s odpovediami od Datera a Sadowskiho na moju otoázku „Ako tento výlet a septembrové útoky zmenili vás a váš pohľad na svet a život?“

Dater: „Samozrejme ma to zmenilo. Bol to čas skutočného strachu. Pre každého. Keď sme nastupovali do lietadiel neskôr, tak nám to spôsobovalo nervy ďalšie nasledujúce roky. Nikdy o tom neprestaneš premýšlať, dokonca ani dnes. Pamätám si, že som bol bezradný v tom, že som nechápal, prečo títo ľudia tak Ameriku nenávidia. Prinútilo ma to premýšľať o živote. Nič už nikdy nebolo tak ako predtým. Stále sa pasujeme s tým dopadom na náš svet. Je to škoda v mnohom.“

Sadowski: „Útoky ukázali, že všetci sme zraniteľní a že sa svet stal strašidelnejším miestom. V rovnakom čase, láskavosť a empatia, ktorú nám ukázali Švédi dokázala, že na svete je stalé veľa dobrého – viac ako zlého, to je môj názor.“


Autor článku: David Púchovský
Pomocný preklad do angličtiny: Michal Hežely
Zdroje fotografií: NHL, Getty Images, Simon Soltan-Zadeh, Bojje.se, TheClio.com
Zdroje citátov: Eurolanche, Denver Post. TheWhig.com, AP
Iné zdroje: AvalancheDB.com, USAToday.com, ESPN.com, SME.sk

Tento dlhý článok bol pôvodne v anglickej verzii publikovaný 24. júla 2017 a jeho slovenský preklad 16. októbra 2017.