Rozhovor s Davidom Kočím
Fanklub Eurolanche sa počas dvoch dní v Prahe nestretol iba s Janom Hejdom a Milanom Hejdukom, ale aj s bývalým hráčom tímu Davidom Kočím.NHL otriasli náhle úmrtia
tvrdých hokejistov. Myslíš si, že bitky mali na to vplyv?
Nemyslím si, že majú vplyv. Je ich treba mať v športe. Je to
ťažká práca, ale dobre ohodnotená. Samozrejme, že to môže mať trochu vplyv, ale
nemyslím si, že ak ťa niekto trafí do hlavy pri bodyčeku, že je to niečo iné
ako pri bitke. Bitky by mali zostať v hokeji. Nie je to žiadna agresia,
ktorá je vyvolávaná nenávisťou k hráčom. Je to otázka športu. Necítime k sebe
nenávisť, zlosť. Je to poňaté športovo. Agresivita v športe sa mi páči, mala
by tam zostať. Hokej je rýchla, agresívna hra. Bitky dodávajú šmrnc a uvoľňujú
emócie.
Bol si niekedy nútený biť
sa?
Nikdy som nebol nútený. Vždy to bolo moje rozhodnutie, Snažil som
sa vnímať energiu zápasu a reagovať.
Kedy sa z teba vyprofiloval
bitkár a z obrancu stal útočník?
Bitkár sa zo mňa vyprofiloval počas prvých rokov na farme, keď som si uvedomil, že som veľký
a silný a je treba využívať túto stránku hry, občas sa pobiť.
Začal som sa biť, všetko bolo dobré, ale zranil som si koleno
a pribrzdilo ma to v hokejovom vývoji. Keď som sa vrátil, tak ma dali
na post útočníka, lebo chceli odo mňa len bitky. Mne ton nevadilo, lebo som
chcel hrať v NHL a vedel som, že to bude cesta, cez ktorú sa tam
môžem dostať. Vždy som na sebe pracoval ako hokejista.
Že vraj si začínal ako krasokorčuliar.
V 4 rokoch som začínal ako krasokorčuliar, potom som sa vždy
pozeral na hokejistov a vždy som chcel hrať. Keď to dedo videl, že nedávam
pozor a viac ma baví hokej, tak ma po roku a pol dal na hokej.
Aké to bolo v juniorke,
Ako mladý si za morom strávil dhé roky.
Mal som to tam rád. Bol som rád, že som tam mohol byť. Keď si mladý,
chceš ísť do sveta, doma ťa to moc nebaví. Dávalo mi to voľnosť, spoznával som
svet. Nechcelo sa mi ísť domov ani.
Na NHL si čakal dlhšiu dobu.
Nebol si sklamaný?
Nebol som, lebo som po prvých troch rokoch na farme mal naskočiť do
NHL, ale došlo k zraneniam, ktoré ma pribrzdili a preto som nebol
schopný nastúpiť.
Tampa Bay ťa poslala na
waiver na pár zápasov do St. Louis a odtiaľ si sa po pár zápasoch vrátil
naspäť. Nebolo to pre teba ťažké?
Nebolo to príjemné, ale bol som stále v NHL a spoznával
som nové tímy. Hlavne, že som tam bol. Bolo pre mňa dôležité, že tímy mali
o mňa záujem. Nemal som rodinu, takže som zabalil kufre a išiel som
niekam inam. Nebolo to nič strašné.
Môj talent nie je Hejdukov napríklad. Nemôžem si vyberať kluby. Ja sa snažím makať, pre mňa je cieľ celá súťaž.
Posledný rok v Colorade Avalanche si niekedy počas zápasov odohral aj menej ako dve minúty. Nebol si nahnevaný?
Niektorí tréneri dávajú týmto hráčom viac času, niektorí menej. Je to taktika určitého trénera. Samozrejme ma to štvalo. Keď sa na to pozerám spätne, tak ma to štvalo neoprávnene, lebo som mal byť vďačný, že som tam – ja som ale vždy vďačný bol. Štvalo ma to v tej chvíli, ale nútilo ma to na sebe viac a viac pracovať. Bol som rád, že tam môže byť. Lebo keď už len trénuješ s tímom, tak sa môžeš zlepšovať.
V tom čase si hral v niektorých zápasoch aj na poste obrancu.
Baví ma hrať v obrane. Útok ma tiež bavil. V NHL mi to bolo jedno, tam budem hrať čokoľvek. V obrane som viac platný, lebo mám viac skúseností. Vždy som bol rád v NHL, že som tam mohol byť a bolo mi jedno, akú rolu budem mať.
Kedy ti Colorado oznámilo,
že o teba nemá záujem?
V lete, že ak chcem, tak by so mnou podpísali dvojcestnú
zmluvu. Nechcel som ju samozrejme, lebo som vedel, že by som išiel na farmu.
Nechcel som tam ísť, lebo som chcel pokračovať trochu iným smerom. Išiel som do
Winnipegu. Neuspel som na skúške zo smolného dôvodu. Prvých päť dní som nebol pripustený
na ľad kvôli nejakým prehliadkam. Pustili ma tam, ale stratil som všetko. Takže
som sa vrátil do Česka, kde prežívam niečo nového. Minulý rok bol pre mňa zaujímavý,
nový, som za to vďačný.
Čo ťa najviac príjemne
prekvapilo v klube Avalanche?
Príjemne ma prekvapila ľudskosť manažmentu a identita, ktorú
budovali vnútri v tíme. Všetci sa k sebe chovali s rešpektom,
ako veľká rodina, čo sa nevidí v iných kluboch. Je to biznis, ale tam to
bolo brané ako rodina. Z pohľadu organizácie je to veľmi kvalitný tím.
Vrátiš sa niekedy do NHL?
Ťažko povedať, je to Božia vôľa. Nie je to na mne. Boh mi vždy
cestu otvoril, vždy som mal veľa šťastia. Ak by som sa tam mal vrátiť, tak by sa
malo prísť niečo zhora. Snažím sa robiť čo najviac môžem.
V pamäti máme dve
udalosti. Prvá je z čias v Colorade, keď si zranil Mikea Greena...
Nechcem nikdy zraniť hráča, pre tím som chcel vždy odviesť dobrú
prácu. Mrzelo ma to, čo sa stalo. Snažil som sa ho čisto trafiť. On sa
v tej chvíli otočil chrbtom a z toho vznikol neopatrný hit.
Nebolo to úmyselné. Nechcel som ho zraniť.
... a druhá je bitka so
Zdenom Chárom. Vedel, že si mal zlomený nos a využil to, ako špekulovali
niektoré médiá?
Podľa mňa tom ani nevedel.
Stalo sa ako sa stalo.
Bolo ti jedno, že si
zranený?
Samozrejme.
Vo svojom prvom zápase v NHL
si nazbieral 42 trestných minút. Plánoval si to?
Neplánoval, ale som sa chcel prebojovať do NHL. Vzniklo to tak, že
ma knokautoval v prvej bitke Josh Gratton
a ja som sa naštval. Začal som lietať, každého udierať.
V NHL si dal tri góly.
Na ktorý si najčastejšie spomínaš?
Asi na prvý v Montreale, Mekke hokeja. Bola to nádhera.
Aká bola pre teba prvá sezóna za Spartu?
Veľmi úspešná. Nevedel som, do čoho idem. Všetko bolo dobré. Ukončila
sa zranením v kolene v play-off. Nemohol som ďalej hrať.
S ktorým obrancom si
najlepšie rozumieš zo Sparty?
Je mi to jedno. Som profesionál a snažím sa tak hrať.
Rozumiem si s každým.
Biješ sa?
Nie. Dvakrát som sa tu pobil.
Nechýba ti to?
Bitky ani moc tak nie, skôr mi chýba tá profesionalita okolo hokeja.
Ako profík máš v NHL väčšiu voľnosť.
Čo by si chcel robiť po
skončení kariéry?
Chcel by som sa venovať trénovaniu na úrovni juniorov alebo
seniorov. V NHL som veľmi okukal profesionalitu. Vystupňuje to výkon tímu. Buď tu alebo vrátiť sa za more. Alebo robiť
skauta pre nejaký tím NHL v Európe.
Tvoje hobby?
Rád cvičím, venujem sa hokeju a starám sa o seba. Rád
s kamarátmi na kávu.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
24/08/2012 - 10:00
