Per Ledin spomínal na časy v Denveri
Exkluzívny rozhovor s bývalým hráčom Colorada Avalanche a Lake Erie Monsters.Rozhovor
s Perom Lendinom bol jedným z najlepších
v mojom živote. Per je veľmi inteligentný hráč, čo je badať aj v jeho
odpovediach. Jeho osobnosť by sme mohli porovnať k Ianovi Laperrierovi. Per je tvrdý hráč, ktorý dokáže zbierať body a mimo
ľadu sa správa vždy ako profesionál s úsmevom na tvári. Keď som požiadal
cez internet o rozhovor, odpovedal mi takmer okamžite.
Ako
mi Per napísal, „bol to osud“, že
jeho švédsky tím HV71 cestoval na
zápas v rámci turnaja Red Bull
Salute/European Trophy Tour do Bratislavy. Na turnaji sa cez rok stretlo 32
tímov zo siedmich krajín a aktuálne prebieha play-off. Vďaka tomu som mal
šancu s ním stráviť niekoľko minút, na ktoré určite nezabudnem. Jeho tím
síce vstúpil dobre do zápasu, držal tempo hry, no nedal veľa gólov, pochybil a nešťastne
prehral s fínskym Tappara 1:2.
Začal by som s dvoma vtipnými
otázkami. Prečo si bol ty a tvoj bývalý spoluhráč Emil Kaberg prezývaní
The Bruise Brothers?
Hrali
sme skutočne tvrdo a intenzívne. Snažili sme sa dostať do šancí vďaka veľa
korčuľovaniu. No myslím si, že skutočnými The
Bruise Brothers boli Darcy Tucker
a Shayne Corson z Toronta Maple
Leafs. Pre nás to bola zábava, pretože sme vyhrali ligu v roku 2006 v tom
čase.
Čo znamená vtipná fotografia teba a Kaberga?
Súperovi
fanúšikovia na nás kričali, že sme ako pár, že som jeho priateľka, tak sme to
obrátili na vtip. Potom s tým už prestali.
Aký je tvoj hokejový štýl?
Snažím
sa hrať emočne a rýchlo. Povedal by som, že nie som typický vzor. Hrám
počas presiloviek i na oslabeniach, tlačím, forčekujem a ťažím zo
strát pukov súpera a tak sa dostávam k šanciam.
Máš rád bitky v zápasoch?
Mal
som ich niekoľko v nižších súťažiach, ale nie som až taký tvrdý hráč. Vo
Švédsku máme rozdielne pravidlá. Bitky nie sú povolené, lebo môžete za to
dostať suspenzáciu. Veľa hráčov, čo tak urobí, zvykne dostať suspenzáciu na 2-3
zápasy a sú pokutovaní. Samozrejme, že chcete byť na ľade. Nemá to zmysel
zhadzovať rukavice a zápasy presedieť. V USA je to však úplne iné.
Nechýbajú ti v Európe bitky?
Pomohlo
by to znížiť hlúpe fauly ako napríklad sekanie. Diskutovalo sa tu o tom,
no Švédom na tom nezáleží, sú proti bitkám.
Tvoja najpamätnejšia bitka?
Nemôžem
povedať, ktorá bola najväčšia. Mal som pár potyčiek, ale reálne bitky v elitnej
lige nie. Udrieš hráča a dostaneš 25 trestných minút. V USA sa
pobiješ trikrát a ideš von.
Tvoja prvá skúsenosť so severoamerickým hokejom
bolo 27 odohraných zápasoch v ECHL. Prečo si odišiel naspäť tak skoro?
Mal
som 21 rokov. Išiel som tam, lebo som chcel vyskúšať severoamerický štýl.
Neskôr som dostal ponuku od tímu z môjho rodného mesta a to hrať v elitnej
lige. Keď vyrastáš ako hráč, máš vždy tri sny: hrať za domáci tím, byť v národnom
tíme a samozrejme v NHL. V tom momente bolo mojim najväčším snom
hrať za tím z rodného mesta.
V rokoch 2000-2008 si hral za tri
švédske tímy. Aký najväčší úspech si vtedy dosiahol?
Vyhral
som ligu trikrát. Neuveriteľné spomienky. Prvýkrát, keď vyhráš, je to pre
nováčika ako keby si ani nevedel, čo sa deje. Po druhýkrát si viac pokojnejší a užívaš
si to. No a tretíkrát to skutočne cítiš a uvedomuješ si, že si
šampión.
Tvoj prvý kontrakt v NHL, s Columbusom
Blue Jackets, nebol uznaný pre chyby. Prečo?
Dostal
som od nich ponuku a podpísal som. Ale IIHF povedala, že som mal dve
zmluvy, pretože som hral za Färjestad.
Musel by som byť voľným agentom. Tak to vzali späť a zostal som vo
Švédsku.
S Coloradom Avalanche si podpísal
zmluvu v roku 2008. Aké boli tvoje očakávania?
Vybral
som si z troch tímov. Cítil som, že v Colorade presne vedeli, kde by ma
mali použiť. Vedeli, že môžem hrať na presilovkách i oslabeniach tiež.
Vedel som, že som blízko k svojmu snu a chcel som preň tvrdo
pracovať.
Nebol si sklamaný, keď si v NHL nehral
skoro celý rok? Aké to bolo v AHL?
AHL
je najtvrdšou ligou na svete. Skutočne sa musíš sústrediť na to, ako vyhrávať
zápasy. Je to veľmi vzdelávajúce. Nezáleží, či si mladý alebo starý, ale musíš
si cez to prejsť. Samozrejme, že si sklamaný, keď ťa pošlú na farmu. Ja som sa
pokúšal učiť sa zo skúseností a tvrdo pracovať. Po jednom mesiaci som si
nanešťastie zlomil chodilo, keď som blokoval strelu. Trvalo to 10-11 týždňov,
keď som sa vrátil. Vrátil som sa v strede januára a vedel som, že
dostať sa do Colorada bude ťažšie.
Aké sú tvoje spomienky na tvoje jediné
tri zápasy v drese Avalanche?
Wow,
myslím si, že sme z farmy hrali v Chicagu, keď mi zavolal tréner. Najprv
som si myslel, že mám nejaký problém. Povedal mi, že mi gratuluje a že idem
do prvého tímu. Povolali ma a to sú moje najlepšie spomienky. Stáť na
ľade, cítiť atmosféru, stretnúť hráčov... Skutočne neuveriteľné. Nanešťastie to
boli posledné tri zápasy sezóny. Mojim najväčším cieľom bolo hrať v NHL,
takže kedykoľvek skončím s hokejom, vždy budem mať pocit, že som mal na
sebe dres so svojím menom a hral v NHL.
Dostal si po skončení ponuku na novú
zmluvu od Colorada či iného tímu NHL?
Pravdepodobne
som mohol podpísať dvojcestný kontrakt. Bol to ťažký rok pre moju rodinu.
Cestovanie s troma deťmi... Rozhodnutie bolo vrátiť sa do Švédska a uvidieť
čo bude. Bolo to rodinné rozhodnutie. Ani sme sa nepozerali po iných tímoch
NHL. Keď som išiel domov, vedenie Avs mi nič nepovedalo. Ako vyzerali moje
zápasy... Len prečistili organizáciu. Nič som od nich nepočul.
Takže neprebehli žiadne rozhovory medzi
tebou a manažmentom Colorada?
Nič.
Myslím si, že kebyže ma povolajú skôr, ukážem viac.
Po skončení zmluvy si pre Denver
Post povedal: „Vyhodili šesť ľudí z vedenia
a tím bol mimo play-off 20 zápasov pred koncom sezóny. To hovorí viac o ich
výkone než o mojom.“
Keď
som si vybral Colorado, myslel som si, že presne vedia, ako ma ako hráča
použiť. Najprv ma poslali na farmu, s čím som nemal problém. Bolo ťažké
tam hrať. Ale myslím si, že som si zaslúžil hrať viac. Nikdy to pre mňa nebolo
hrať pre peniaze, ale pre hrdosť a pre NHL. Cítil som sa sklamaný, že som
nehral veľa. Keďže Colorado nevyhrávalo, čakal som, že pošlú na farmu nejakých hráčov.
Nič nezmenili. Keď prehrávaš, skúšaš iných hráčov. Pretože pre mňa znamená hrať
vyhrávať. Bolo to sklamanie. Mal som veľké očakávania.
Možno
bolo moje vyjadrenie vytrhnuté z kontextu. Veľa švédskych médií to robí.
Nepíšu ako vy. Keď preto s nimi hovoríš, musíš byť opatrný, lebo hľadajú
niečo do titulku. Musíš byť ostražitý. No a Colorado vyčistilo organizáciu
a asi vedelo, kam sa bude uberať. Boli to fantastické časy a som rád,
že som tam hral a stretol veľa dobrých ľudí.
Tvoj obľúbený spoluhráč z tých čias?
Najviac
som chodil von s Mattom Hendricksom.
Dokonca sa prezliekol za Santa Clausa kvôli mojim deťom. Nie som prekvapený, že
hrá dobre za Washington Capitals.
Ako sa ti darí v súčasnosti?
Nám
skvelo. Prvýkrát sme na delenom prvom mieste. S mojou hrou nie som
spokojný. Musím to zlepšiť. Nedávame toľko gólov, koľko by sme chceli. Ja
milujem hokej. Cítim, že chcem hrať ešte desať rokov. Tvrdo pracovať.
Jednoducho nasledovať moje sny.
Per Ledin sa narodil v roku 1978 a drvivú časť kariéry
strávil v elitnej švédskej lige, v ktorej dovedna v 549 zápasoch
nazbieral 218 bodov a 1015 trestných minút. V roku 2000 odohral 27
zápasov v americkej nižšej súťaži ECHL. Pred podpísaním zmluvy v NHL v roku
2008 vyhral ligu dvakrát a neskôr pridal aj tretí triumf. Jeho druhá
severoamerická skúsenosť, s Coloradom Avalanche a Lake Erie Monsters,
trvala rok. V troch zápasoch v NHL zostal bez bodu a s dvoma
trestnými minútami. Je známy pre svoj tvrdý štýl, zmysel pre humor a príkladné
správanie k fanúšikom.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
14/12/2012 - 08:00
