Rick Berry: 16 dní v rovnakom obleku
Exkluzívny rozhovor s bývalým hráčom Colorada Avalanche s Rickom Berrym.Rick Berry bol draftovaný Coloradom Avalanche v roku 1997. Colorado si ho vybralo v druhom kole z 55. miesta. Rick strávil svoje juniorské sezóny v tímoch Seattle Thunderbirds a Spokane Chiefs vo WHL. Potom pokračoval v AHL v tíme Hershey Bears. Hershey bola farma Colorada Avalanche. Skoro celé tri sezóny odohral práve v tomto tíme. Ale aj Rick sa konečne dočkal. Colorado povolalo Berryho z farmy do prvého tímu v závere sezóny 2000/2001.
Berry v sezóne 2000/2001 odohral za Avs 19 zápasov. V nasledujúcej pridal ďalších 57 zápasov. Celkovo Rick Berry odohral za Colorado 77 zápasov, v ktorých získal štyri body a 98 trestných minút. 19. marca 2002 bol Rick vymenený z Colorada do Pittsburghu. Následne dve sezóny odohral v tíme Washington Capitals. Väčšinu svojej kariéry ale odohral v AHL v tímoch Portland Pirates, Utah Grizzlies, San Antonio Rampage, Milwaukee Admirals, Bridgeport Sound Tigers a Springfield Falcons.
Rick Berry odohral svoju poslednú sezónu (2008/2009) v nemeckej najvyššej súťaži DEL v tíme Duisburg Foxes. Celkovo Rick odohral v NHL 197 zápasov, v ktorých zaznamenal 11 bodov za dva góly a deväť asistencií.
Rick, aké sú tvoje spomienky na draft z roku 1997?
Bol to veľký deň pre mňa a celú moju rodinu. Výber sa konal v Pittsburghu v starom iglu. Nikdy na to nezabudnem. Bol to výborný deň aj pre mnohých mojich spoluhráčov zo Seattle Thunderbirds. Bolo nás v ten deň veľa draftovaných. Organizácia Colorado Avalanche bola už v tej dobe prvotriedna.
Môžeš nám opísať tvoj herný štýl?
Vždy som si užíval fyzickú hru. Skutočne som si užíval bodyčeky. Dodnes si pamätám ako ma Dave Lewis a Ken Seekings naučili, ako to správne robiť, keď mi bolo 12 rokov. Vždy som vedel že nie som najrýchlejší a najskúsenejší hráč na ľade. Preto som svoju prácu robil vskutku tvrdo, najtvrdšie ako to len išlo. Aj keď som hral proti svojím dobrým kamarátom, musel som hrať tvrdo. Nebol som špinavý hráč, ale niekedy som urobil zákrok na hrane.
Ako spomínaš na svoje dni v Colorado Avalanche?
Pôsobenie v Colorade Avalanche bola moja najkrajšia a najobľúbenejšia časť v kariére. Colorado bol tím, kde som dostal príležitosť a na to nikdy nezabudnem a budem na to do smrti vďačný. Vo vtedajšom Colorade hralo veľa Super hviezd. S mnohými hráčmi som sa spriatelil a priateľmi sme dodnes. Ide o hráčov Brad Larsen, Dan Hinote, Brian Willsie a Scott Parker. Mohol by som spomenúť aj ďalšie mená, ale tých je nespočetne veľa.
Prečo ťa Avs povolalo z farmy? Aký bol dôvod?
Adam Foote bol zranený a pamätám si, že práve v tom období sme cestovali s Hershey do Kentucky. Mal to byť rýchly „výlet“. Zobral som si len jeden oblek so sebou, žiadne ďalšie oblečenie som nemal. Po 16-tich dňoch od začiatku výletu, som si kúpil zimnú bundu.
Aká bola tvoja hlavná úloha v Colorade?
Mal som byť len pevný a spoľahlivý obranca. Tréneri mi vždy hovorili, že to nie je jedno, čo prinesiem do výsledkovej listiny. Mali sme veľmi skúsený tím. Mojou úlohou bolo tiež držať sa všetkých ostatných aby ostatné tímy vedeli, že cez nás len tak ľahko neprejdú. Táto úloha bola dosť jednoduchá, keďže som hrával so Scottom Parkerom.
Kto bol tvoj najobľúbenejší spoluhráč u Avs? A prečo?
Mal som rád všetkých spoluhráčov. Boli sme dobrá partia. Vždy sme spolu držali. Dan Hino a Brad Larsen sú stále moji najlepší priatelia.
Mohol si oslavovať so Stanley Cupom?
V sezóne, keď Colorado vyhralo Stanley Cup som odohral len 19 zápasov. K tomu, aby vaše meno bolo napísané na pohári musíte odohrať minimálne 41 zápasov. K tomu mi niečo chýbalo. Mal som ale šťastie, lebo som sa s celým tímom mohol zviezť.
Zažil si nejakú zábavnú príhodu v Avalanche na ktorú nikdy nezabudneš?
Prvá taká príhoda, na ktorú nezabudnem bola, keď ma Ray Bourque zavolal aby som s ním sedel v autobuse. Myslel som si, že si robí srandu tak som pokračoval ďalej kým ma neschmatol a nehodil na sedadlo. Ray mi každý deň hovoril, že potrebujem s ním sedieť, hovoriť o rodine alebo čokoľvek o mojom živote. Takže od toho dňa som vždy sedel s Rayom. Ray bol pravdepodobne jeden z najpohodovejších chalanov akých som kedy stretol.
Zmenil si dva tímy v jednom roku. Najskôr si boli vymenený do Pittsburghu a potom do Washingtonu. Nebolo to pre teba ťažké? Očakával si tieto výmeny?
Áno, bolo to veľmi ťažké. Po výmene do Pittsburghu som si myslel, že tam budem hrať dlhé roky. Prečo by ma inak chceli. Washington bol nečakaný. Najprv som si myslel, že som išiel do Toronta alebo Phoenixu z „Waiver“ listiny. Realita bol ale Washington. Miesto, kde som nikoho nepoznal. Hrával tam Chris Simon, ktorý bol ale pár dní pred tým vymenený. Vo Washingtone som strávil dva roky. S trénerom Bruceom Cassidym sme si nesadli a boli to dva náročné roky.
Ako spomínaš na tvoj posledný zápas v NHL?
Môj posledný zápas bol zápas medzi Washingtonom a Pittsburghom. Pamätám si ho dobre. Skoro som sa pustil do bitky s Kellym Buchbergerom, ktorý sa nakoniec stal mojim trénerom v tíme Springfield o niekoľko rokov a doteraz je mojim dobrým priateľom. Naše „domoviská“ sú veľmi blízko pri sebe a jeho najlepší priateľ je môj sused tu v Denveri. V tej dobe som ešte nevedel, že to bude môj posledný zápas v NHL. Stále mám sny v spánku o tom, ako sa dostanem späť.
Si skúsený hráč z AHL? Aké má výhody a nevýhody AHL?
AHL je veľmi unikátna liga. Myslím si, že je to skvelé miesto pre hráčov, ktorý sa chcú herne rozvíjať. Väčšina miest, v ktorej sa AHL hrá sú malé. Pre obrancov je to ťažké miesto, keďže v NHL musíte byť viac spoľahlivý. Sami môžete vidieť, že niektorí hráči to vzdali ešte skôr ako sa dočkali debutu v NHL.
V NHL si strelil dva góly. Pamätáš si ich?
Na prvý gól som čakal 115 zápasov. Pamätám si to, ako keby to bolo včera. Hral som za Washington v zápase proti Bostonu. Na gól mi prihral Michael Nylander, ja som prestrelil brankára Johna Grahamea. Bol som taký šťastný. Rozhodne jeden z najpamätnejších dní v mojom živote. Bolo to niečo o čom som sníval celý môj život. Môj ďalší gól padol v zápase proti Torontu, keď som prestrelil Eda Belfoura. Tento gól mohli vidieť všetci moji priatelia a celá moja rodina v televízií.
Prečo si sa rozhodol opustiť Severnú Ameriku a odohrať svoju poslednú sezónu v Nemecku?
Keď som si uvedomil, že už asi nikdy nebudem hrať v NHL rozhodol som sa vyskúšať Európu. Hokej bol môj život. Chcel som si vyskúšať aspoň jednu sezónu v Európe. Potom som pochopil, že hokej mi už viac nemôže dať, ako mi dal a ukončil som kariéru.
Ako sa ti tam páčilo?
Náš hokejový tím nebol moc dobrý, ale snažili sme sa hrať najlepšie ako sme vedeli. Taktiež spolu so mnou si pobyt v Európe užila aj moja rodina. Moc sa mi páčia Vianočné trhy a víno z Francúzska. Ja so ženou sa tam vrátime, keď naše deti zostarnú.
Nebolo pre teba ťažké odlúčenie od rodiny alebo tam boli s tebou? Mal si problémy s komunikáciou alebo si vedel po nemecky?
Moja druhá dcéra sa narodila
v USA, keď som hral v Duisburgu. Letel som do USA kvôli pôrodu, o mesiac
neskôr letela moja žena do Európy. Moja prvá dcéra bola alergická na mliečne
výrobky a vajcia a vďaka Google
Translatoru sme si prekladali, všetko čo sme potrebovali. Nemci boli ale veľmi priateľský.
Prečo si sa rozhodol odísť do hokejového dôchodku, keď si mal len 30 rokov?
Myslím si, že som vedel, že je to ten správny čas. Tímy sa o mňa nezaujímali. Vedel som, že je čas ísť ďalej. Chcel som hrávať v NHL, ale keď to nebolo možné rozhodol som sa skočiť. Moje telo tiež nie je na to najlepšie. Mám zničené pravé koleno, bolí ma krk aj rameno. Pokračovať som už nemohol.
Čo robíš teraz?
V súčasnosti som finančný poradca v AXA správcovskej spoločnosti. Pomáham ľudom s ich poisťovacími záležitosťami. Dáva mi to dobrý pocit, keď hrám dôležitú rolu v ľudských životoch. Pracujem so skvelými ľuďmi.
Mám manželku (Tonya) a tri dcéry Nataliu – 5 ročná, Carolinu – 4 ročnú a Molly – 1,5 ročnú. Sme dosť zaneprázdnení. Mať tri deti nie je hračka. Natalie a Coroline chodia už do školy a majú ju radi.
Čítal som, že žiješ v Colorade. Zapôsobilo na teba to miesto?
S mojou ženou sme sa stretli v Colorade a tam sa cítime ako doma. Máme tam veľa priateľov a teším sa na to, ako tu budú vyrastať moje dievčatá. Milujem tunajšie počasie a mám to tu rád.
Autor pôvodného rozhovoru: David Púchovský
Juraj Janotak, Slovakia, janotak@eurolanche.com
04/01/2013 - 13:00
