Eurolanche

Exkluzívny rozhovor so skautom Colorada

Joni Lehto sa narodil v roku 1970 vo Fínsku, od roku 1999 pracuje pre Colorado Avalanche ako skaut. Svoju juniorskú kariéru strávil v OHL, ďalšie tri sezóny odohral v AHL, ECHL a IHL. Nakoniec sa vrátil do Európy, kde štyri roky pôsobil vo Fínsku, Švédsku a Nemecku. Joni bol obranca, ktorého v roku 1990 draftoval New York Islanders zo 111. miesta, nikdy ale v NHL nehral. Jeho profesionálna kariéra trvala len sedem rokov, najväčší hokejový úspech dosiahol až po roku 1999. A stále trvá.

Kedy si sa stal skautom Colorada Avalanche?

S aktívnou kariérou som skončil po sezóne 1997/1998. Bol som na dvoch operáciách ramena, po ktorých som si povedal „je koniec“. Na jar v roku 1999 som sa v Helsinkách stretol s Brianom McDonaldom (bývalý hlavný skaut Colorada bol vtedy v Helsinkách). Zavolal mi a chcel sa so mnou stretnúť. Brian volal môjmu bratovi Petterimu Lehtovi (ktorý žije v Ottawe a pôsobí ako agent), že Avalanche hľadajú niekoho v Európe. Môj brat mu opovedal: „Poznám niekoho – môj brat práve ukončil profesionálnu kariéru.“ Po dvoch dňoch, ktoré som strávil s Brianom mi ponúkol prácu v Colorade. Od roku 1999 som súčasťou tímu.

Čo si robil pred tým ako si prijal ponuku Colorada?

Hral som tri roky na farme New York Islanders a následne 4 roky v Európe (Fínsko, Švédsko, Nemecko). Potom som ukončil kariéru a rok som pracoval pre môjho brata.

Ako sa môže človek stať skautom?

Ak chceš byť skautom, za prvé musíš milovať hru, hlavne musíš byť ochotný cestovať a tráviť veľa veľa času mimo svojej rodiny. Zvyčajne sa skautami stávajú bývalý hráči alebo tréneri. Ako hráč si buduješ priateľstvá a známosti, potom keď ukončíš kariéru a máš dobré kontakty môžeš sa stať aj skautom. Alebo ak sa niekto zaujíma o skautovanie môže skúsiť kontaktovať pána Stubba v Európskej skautskej kancelárií.

Aký je tvoj typický deň ako skauta?

Som európsky skaut, to znamená že cestujem po celej Európe, z krajiny do krajiny, od zápasu k zápasu a podávam správy o prospektoch a tiež správy o hráčoch, ktorí už boli draftovaní do NHL - pre možné výmeny či trh s voľnými hráčmi. Môj typický deň? Záleží na tom, kde som. Ak som doma v Tampere v deň zápasu, zvyčajne si prejdem tímové zostavy a zisťujem o hráčoch – či sú draftovaní, nie sú draftovaní, vek, či pôsobia ako voľný agenti,... Hodinu pred štartom zápasu idem na štadión, aby som videl rozkorčuľovanie a začnem si robiť poznámky. Po zápase sa vrátim domov a všetko čo som videl napíšem do počítača (do nášho skautingového systému). Ak idem do inej krajiny, vstanem ráno o šiestej a letím napríklad do Švédska. Po pristáti si prenajmem auto, ktorým sa dopravím do hotela. Ak nemám čas naviac, cestujem hneď na štadión.  Po zápase alebo zápasoch (niekedy stihnem až tri zápasy za deň) idem späť na hotel a tento istý proces nasleduje každý deň, ak sa zápasy odohrávajú v tých istých mestách. Ak nie, opustím hotel a cestujem na ďalšie miesto. Do Denveru cestujem 2-4 krát do roka.

Existujú špeciálne krajiny, ktoré ty osobne sleduješ ako skaut?

Mení sa to každým rokom. Zvyčajne ale sledujem Fínsko, Švédsko, Slovensko a Českú republiku. Potrebujem sledovať celú Európu.

Aký je rozdiel medzi skautom a profesionálnym skautom?

V Severnej Amerike amatérsky skaut sleduje CHL, univerzitné súťaže,  vysoko-školské súťaže, druhé ligy... Ja som trocha iný skaut. Zvyčajne chodím na profesionálne zápasy, pretože najväčšie talenty hrajú v najlepších ligách v Európe. Profesionálni skauti sledujú NHL, AHL a nižšie súťaže. Ak niektorí takí skauti majú čas, ako naši Brad „Motor City Smitty“ Smith a Garth Joy, radi pomáhajú nám so sledovaním amatérskych zápasov.

Ako sa tešíš na NHL Combine – testovanie nováčikov? Prekvapilo ťa niečo na tejto akcii?

Veľmi som sa tešil na testovanie. Boli to ťažké dni pre hráčov aj skautov. Urobili sme vyše 70 rozhovorov. Nič ma neprekvapilo tak veľa, ako fakt že severoamerický hráči sú už teraz výborne pripravení pre toto podujatie. Vyzerajú ako mladí atléti. Testovanie je o trochu ťažšie pre európskych hráčov, pretože oni tesne predtým prileteli. Často musíme prekladať rozhovory do iných jazykov, čo je veľmi časovo náročné.

Ak si pamätáte nejaký vtipný alebo zaujímavý príbeh vzťahujúci sa k vašej práci pre Avalanche, prosím, podeľte sa s nami!  

Existuje niekoľko príbehov z mojej 15-ročnej kariéry ako skauta, ale jednu udalosť si budem navždy pamätať. V roku 1999 som išiel z Prahy do Českých Budějovíc sledovať zápas. Po zápase som tam zostal, ďalší deň som cestoval do Litvínova. Keďže som mal veľa času, cestoval som bočnými cestami.

Bol som v okolí mesta Sedlec, keď mi cez cestu prebehol pes, ktorému som sa chcel vyhnúť. Vonku snežilo a na ceste sa dosť šmýkalo, takže sa moje auto začalo točiť a dostal som sa z cesty do nejakého farmáskeho poľa. Mal som šťastie, že som sa nezranil. Vystúpil som z prenajatého auta, zamieril som k ceste a čakal som kým sa niekto neukáže. Prvé auto nezastavilo, druhé áno. So šoférom som komunikoval po anglicky a nemecky. Zavolal políciu, čo bolo dobré, pretože som potreboval nejaké dokumenty čo sa stalo s mojim požičaným autom.

Keď polícia prišla, sedel som v aute. Komunikovali sme po nemecky. Moje auto bolo ešte stále na poli. Na pomoc prišiel nejaký farmár s traktrom a začal vyťahovať moje auto. Ja som sa zatiaľ premiestnil do policajného auta a zo zadného okna som sa pozeral na to ako traktor ťahá auto z poľa. Zrazu som zbadal autobus. Šofér autobusu sa taktiež pozeral na traktor a vôbec si nevšímal cestu. Autobus sa nebezpečne priblížil, v tom som zakričal na policajta „Pozor!“. Presne v tom okamihu do nás autobus nabúral. Ja a policajt, s ktorým som sedel v aute sme skákali ako loptičky v lotérií. Udrel som si hlavu, ramená a taktiež nohy. Sklo bolo všade okolo mňa.

Opäť sme sa ocitli na poli, tentokrát v policajnom aute. Vystúpili sme z auta bočnými dverami, autobus bol v priekope. Polícia urobila u vodiča autobusu test na požitie alkoholu. Autobus uviazol, všetci cestujúci si museli vystúpiť a ich batožina tiež. Potom čo farmár  vytiahol moje auto, prišiel na rad autobus. Moje auto nebolo skoro vôbec poškodené, chcel som stihnúť zápas v Litvínove. Polícia ma nechcela pustiť, lebo chcela aby som išiel do nemocnice, ale všetko bolo v poriadku.

Nakoniec sa mi podarilo doraziť do Litvínova, pozrel som si zápas a hneď na to som cestoval späť do Českých Budějovíc. V hoteli som si zobral aspirín. Druhý deň ráno som mohol sotva chodiť a rozhodol som sa ísť do miestnej nemocnice. Vymkol som si ľavé koleno. Bolelo to. Nabudúce radšej nepôjdem na zápas ale do nemocnice. To som sa naučil.

Deň Joniho Lehta so Stanley Cupom v roku 2001.

Zdroje fotografií: archív Joniho Lehta, www.ts.fi a http://kauppa.se

Autor pôvodného rozhovoru: David Púchovský

Chceli by ste si prečítať rozhovor s vašim obľúbeným členom organizácie Avalanche – či už súčasným alebo bývalým? Pošlite nám vaše nápady na eurolanche@eurolanche.com!