Viac článkov v slovenčine a češtine

Sumár základnej časti Colorada Avalanche

Sumár základnej časti Colorada AvalancheKompletný sumár skončenej základnej časti Colorada Avalanche.

Colorado Avalanche má za sebou fantastickú základnú časť 2013/14. Naschvál opakujem pojem základná časť a nie sezóna. Je to menší nezvyk. Posledné roky by som písal sezóna. Lenže tá sa pre tím z Denveru zďaleka nekončí. Jej najhlavnejšia časť sa začína už o pár hodín. Fantastický ročník odohraný na jednotku s hviezdičkou totiž zabezpečil organizácii postup do vytúženého play-off. Postarali sa o to veľké zmeny v manažmente a na trénerskej stoličke. Pod novým vedením sa zlepšil každý jeden hráč, a preto máme za sebou jednu z najlepších, možno aj jednu z dvoch najlepších základní častí v histórii klubu. V nasledovnom chronologickom prehľade sa pozrieme na to, vďaka čomu sa Avs podaril obrovský skok v porovnaní s minulým ročníkom. Poďme si pripomenúť spanilú jazdu, ktorá skutočne nie je žiadnou fikciou, ale faktom, ktorý môže čoskoro nadobudnúť ešte honosnejšie a pompéznejšie rozmery. Za každým mesiacom nasleduje bilancia zápasov počas neho.

 Atmosféra posledných sezón.

Na ceste k zmenám

Colorado sa v minulej, skrátenej sezóne nedostalo do play-off po tretíkrát za sebou. V 48 zápasoch získalo 39 bodov, čo stačilo na poslednú priečku v Západnej konferencii a predposlednú v celej NHL. Aj keď to na začiatku ročníka nevyzeralo úplne katastrofálne, bola to nakoniec jedna z najhorších sezón v histórii klubu. Majiteľom preto došla trpezlivosť a „Lavíny“ čakala podobná masová prestavba celého klubu ako v roku 2009 po podobne spackanom ročníku, o čom som písal v tomto článku. Aj vtedy vedenie spravilo niekoľko zmien a nakoniec sa v nasledujúcej sezóne hráči dostali do play-off. No to bolo naposledy, kedy tam boli, a preto každý dúfa, že po súčasnom zlepšení nenastane podobný úpadok v ďalších sezónach ako to bolo posledné roky.

Leto 2013

Takmer ihneď po odohraní posledného zápasu minulej sezóny boli vyhodení dvaja z troch trénerov vrátane hlavného Joe Saccoa. Na vedľajšiu koľaj bol postavený Pierre Lacroix a role prezidenta sa ujal syn majiteľa klubu Josh Kroenke. Väčšie právomoci získal Joe Sakic, ktorý o dva týždne na to do klubu doviedol na trénerskú lavičku Patricka Roya. Legendárny brankár dostal aj podobnú funkciu ako Sakic v manažmente, takže za všetky následné zmeny v tíme začali zodpovedať oni dvaja. Ešte za čias „starého režimu“, počas sezóny, bol vymenený Ryan O´Byrne za voľbu v drafte. V lete pod Sakicom a spol. odišli Chuck Kobasew, David Jones, Aaron Palushaj, Greg Zanon, Shane O´Brien a tak povediac aj Matt Hunwick, ktorý je síce členom organizácie, ale od toho okamihu hrá doposiaľ neprerušovane (až na jednu výnimku) v AHL za farmu Lake Erie Monsters. S hokejom skončil Milan Hejduk.

 Tlačovka, na ktorej sa všetko zmenilo. 

Za Jonesa a O´Briena prišli Alex TanguayCory Sarich a ako voľní agenti hlavne Andre Benoit, Nate GueninNick Holden. Poslední traja menovaní obrancovia sa stali pevnou súčasťou coloradskej defenzívy a predovšetkým Guenin a Holden, dovtedy neznámi hráči, prekvapili nejedného fanúšika Colorada. Samostatnou kapitolou bolo draftovanie senzácie Nathana MacKinnona. Nový manažment spravil teda na prvý pohľad hlavné zmeny iba v obrane, ktorú zo 75 % obmenil. Z tímu odišli priemerní hráči, na ktorých sa nedalo spoľahnúť. Brankárom pribudol skúsený tréner brankárov Francois Allaire, ktorého doviedol Roy. Nikto vďaka týmto menším zmenám neveril, že sa Colorado vôbec prebojuje do play-off. Ako sa neskôr ukázalo, aj tieto na prvý pohľad minimálne zmeny ovplyvnili chod klubu ako nič predtým. Roy dostal k dispozícii vhodný materiál a bolo už na ňom, ako ho spracuje.

Október (10-1-0)

Prvý Royov zápas na lavičke Colorada zostane v pamäti každému. Po skončení duelu proti Anaheimu Ducks svietilo na tabuli skóre 6:1. Roy kričal na svojho protivníka na druhej lavičke a takmer na neho zhodil sklo, ktoré ich oddeľuje. Dôvodom incidentu bola špinavá hra zdecimovaného súpera. Roy za svoje vyčíňanie dostal pokutu vo výške 10 tisíc dolárov. Aj keby to bolo 100 tisíc, stálo by to za všetky drobné. Roy ukázal, akým smerom sa bude uberať filozofia tímu pod jeho vedením. Zastal si hráčov, ukázal vášeň a ostatným súperom odoslal jasný odkaz – rátajte s nami.

Prvý zápas nastavil akýsi štandard do celej sezóny. Prvou hviezdou sa stal Semyon Varlamov, ktorý hviezdil v mnohých ďalších stretnutiach. Treťou bol Nathan MacKinnon, ktorého čakal triumf v podobe Calderovej trofeje o niekoľko mesiacov neskôr. V ďalšom zápase si celok poradil s Nashvilleom Predators, po čom nasledovala trojzápasová séria na ihriskách súperov. Kto čakal prvý padnutie pod Royom, mýlil sa. Avalanche zvládli všetky tri a doma si následne poradili s Dallasom Stars, vďaka čomu sa ich vstup do sezóny stal rekordným. Čerešničkou na torte bolo udelenie Varlamovi a Giguerovi status druhej hviezdy týždňa v NHL.

Colorado po prvýkrát vo svojej histórii vyhralo prvých šesť zápasov sezóny. O jeden viac sa poradilo pred rokmi Quebecu Nordiques. Roy vyrovnal rekord v počte vyhraných zápasov za sebou na začiatku prvej sezóny na pozícii trénera. Varlamov a Giguere, ktorý odchytal počas šnúry jediný zápas, pustili za seba šesť pukov. Zdalo sa byť, že Avs nie sú len neporaziteľní, ale aj nepriestreľní. „Robíme to, čo od začiatku sezóny – nájsť cestu, ako vyhrať,“ okomentoval šiestu výhru za sebou Roy.

Sériu a šancu na prelomenie trénerského rekordu nováčika na lavičke tímu NHL prerušila až prvá prehra sezóny proti Detroitu Red Wings. Chalani sa dokázali oklepať veľmi rýchlo, keďže zostávajúce štyri zápasy októbra vyhrali s prehľadom a šnúru natiahli ešte o dve výhry v novembri. Avalanche dokázali zdolať Pittsburgh Penguins na ich ľade, keď Jean-Sebastien Giguere vychytal druhé čisté konto za sebou. Na konci mesiaca si pripísali výhru nad Winnipegom Jets, keď úspešne dokázali otočiť nepriaznivý stav v tretej tretine. Abnormálne zlepšenie oboch brankárov a chuť bojovať kedykoľvek o zmenu skóre sa stali hlavnými poznávacími znakmi Colorada.

 

Klub bol po prvom mesiaci na čele NHL. Roy vysielal zápas čo zápas jasný signál. Napriek famóznej forme sa v kádri udiala jedna zmena. Steve Downie bol vymenený do Philadelphie Flyers za Maximea Talbota. Rovnaký typ hráča za rovnakého. Trejd bol plný otáznikov a aj keď samozrejme všetko nasledovné vedenie klubu poprelo, Downie musel odísť pre nezhody v kabíne a nedisciplinovanosť na ľade.

November (9-5-0)

Začiatok druhého nového mesiaca sezóny priniesol šialenú správu. Varlamov sa nechal dobrovoľne zatknúť na polícii a následne ho jeho (ex)priateľka obvinila z fyzických útokov. Brankár bol napokon po určitom čase prepustený na kauciu a o niekoľko týždňov ho čakal súd, ktorého verdikt neuznal Varlyho vinným a očistil ho. Bola to náročná skúška celého tímu, ktorý sa za svojho brankára postavil a ten sa mu odvďačil ďalšou výhrou. Colorado zvládlo aj nasledujúci zápas, vďaka čomu ťahalo sériu šiestich výhier za sebou už po druhýkrát v sezóne a vyrovnalo najlepší štart do sezóny Quebecu z roku 1994. Napriek tomu výhra nad Montrealom Canadiens, ktorou čerešničkou na torte bolo vyvesenie dresu Adama Footea, nebola úplne bez starostí. Zranenie kolena utrpel Tanguay a do akcie sa vrátil až v januári. Skúsený veterán dovtedy prinášal na ľad svoje skúsenosti a jeho absencia bola v prvých nasledovných zápasoch citeľná. Hneď v ďalšom dueli Colorado zaznamenalo druhú prehru v sezóne, keď nestačilo na Nashville Predators a zápas v záverečnej tretine vypustilo. Prehra 4:6 naznačovala príchod krízy, ktorá sa nakoniec nekonala. „Nanešťastie pre nás sme nespravili iba jednu chybu pri inkasovanom góle, ale tri. Musíme pracovať s našou hrou lepšie. Na miesto toho, aby sme hrali jednoducho sme boli nútení robiť iné veci a stálo nás to skóre,“ povedal Roy otvorene po prehre. Práve úprimnosť a výrečnosť kouča sa stalo ďalším z mnoho nových symbolov tímu pod jeho vedením. Keď sa hralo zle, karhal. Keď dobre, neváhal vychváliť a povzbudzovať. Cez médiá fanúšikom ukazoval, že je priamy, úprimný a zároveň profesionál. Žiaden báchorky, ale reči k veci.

Royove slová na hráčov zapôsobili, keď vyhrali nasledujúce dva zápasy. Nick Holden zaznamenal svoj prvý gól v NHL a bol rovno aj víťazný. V podstate to bol len začiatok streleckej kariéry obrancu, ktorého pred pár týždňami ešte nikto nepoznal. Výborný zápas proti Washingtonu Capitals odohral ďalší obranca, Jan Hejda. Síce nebodoval, ale vďaka svojej defenzívnej hre sa stal treťou hviezdou víťazného zápasu. V pamäti nám dodnes ostane „likvidačný“ hit na Alexandera Ovechkina. Samozrejme to je irónia. Rus po hite vyplakával, aj keď bolo všetko v súlade s pravidlami. „Som si úplne istý, že som mal hokejku na ľade a on na ňu šliapol. Padol a ja som padol na neho. Nebol to žiadny zámer,“ okomentoval Hejda – ďalší z obrancov, ktorý zaznamenal obrovský vzostup formy.

Potom však prišlo prvé väčšie zaváhanie v podobe troch prehier v rade, čo sme v konečnom dôsledku našťastie tak často v ďalšom priebehu sezóny nevideli. Najprv si s Avs poradila Carolina Hurricanes, nasledoval výprask od St. Louis Blues, ktorý by sa ešte tak dal tolerovať, keďže už vtedy išlo o kandidáta na Stanley Cup, no tretia prehra proti slabučkej Floride Panthers a dokonca na vlastnom ľade vynorila ďalšie a ďalšie pochybnosti o tom, na čo vlastne Colorado má. Experti čakali len na podobné prehry, aby sa utvrdili ich predpovede, že síce Colorado potiahne istý počet zápasov, no raz padne a už sa nepostaví. „Nepochybne musíme zostať pozitívni. Nenávidím takéto prehry pred domácimi fanúšikmi. Zaslúžia si od nás niečo lepšie,“ povedal po prehre Roy. 

Slová kritiky zabrali aj v tomto prípade a Royovi zverenci vyhrali zo zostávajúcich šiestich novembrových zápasov päť. Podľahli opäť St. Louis. Avs počas tejto série ku koncu mesiaca triumfovali dvakrát za sebou v predĺžení, premiérovo uspeli aj po nájazdoch, Giguere vyhral šiesty zápasov zo svojich šiestich štartov, Varlamov bol neustále volený za prvú hviezdu zápasu, Stastny sa dostal na ôsme miesto v historickom bodovaní tímu a káder zdolal obhajcu pohára Chicago Blackhawks 5:1. Výhry prichádzali aj napriek tomu, že Duchenea a Stastneho trápili menšie zranenie. Samostatnou kapitolou sa stal Ryan Wilson, ktorý vďaka opätovnému zraneniu chrbta chýbal dlhodobo a miesto v zostave nadobro stratil.

December (5-5-4)

Dlhoroční fanúšikovia Colorada si zaiste zvykli, že mesiac december bol posledné roky pre tím krutý. Vianoce akoby neexistovali. Aj keď sa minulým kádrom Avs na začiatku sezóny darilo, obdobie najpopulárnejších sviatkov v roku znamenalo vždy prelom, facku či návrat na Zem. Rovnaký scenár sa takmer naplnil aj v poslednej základnej časti. Na konci decembra to s Coloradom vyzeralo nedobre, avšak vďaka dlhým víťazným šnúram zo začiatku sezóny si popredné miesta dokázalo udržať. V posledný mesiac roka dokázalo vyhrať iba v piatich prípadoch zo 14.

Hneď na začiatku prišiel obrovský šok v podobe prehry 2:8 s Edmontom Oilers. Varlamov pustil všetkých osem gólov. Bol to koniec jeho spanilej jazdy? Oilers vďaka veľkej výhre videli šancu v boji o účasť v play-off. Veľkosť klubu sa však vždy ukáže v schopnosti zabudnúť na zlé obdobie a ísť od zápasu k zápasu. Preto aj dnes sú Edmonton a Colorado úplne niekde inde, od seba veľmi ďaleko, aj keď v tomto zápase prišiel obrovský výprask.

V ďalšom zápase Colorado síce vyhralo a napravilo si chuť, ale nasledujúce dva prehralo. Po výprasku sa dvakrát po sebe do brány postavil Giguere, ale najmä v druhom prípade spasenie nepriniesol. Vtedajšia zlá hra nebola o brankárovi, ale o výkonnosti celého tímu. Napriek nepriaznivému obdobiu sa pomaly začalo rozbiehať niekoľko individualít. Duchene sa proti New Jersey Devils presadil dvakrát, prihral aj na tretí gól svojho tímu a sám vstrelil rozhodujúci nájazd. Prvou hviezdou zápasu proti Calgary Flames bol Talbot, ktorý sa konečne presadil a až do konca sezóny podával výborné výkony. Obdivuhodný bol tímový výkon proti Winnipegu, kde partia doháňala dvojgólové manko.

Po prehre s Minnesotou Wild po nájazdoch si Colorado napravilo chuť proti Dallasu výhrou 6:2 na domácom ľade. Na druhý deň čelilo rovnakému súperovi na jeho štadióne, kde však prehralo 2:3. Do štatistík prvého vzájomného stretnutia sa zapísal najmä štvorbodový Paul Stastny, ktorý pod Royom našiel druhý dych a pýtal si predĺženie svojej zmluvy.

Colorado malo pred sebou ešte šesť zápasov kalendárneho roka 2013. Síce vyhralo iba dvakrát, prehry predstavovali najmä tri prehry po riadnom hracom čase a jedna regulárna od Chicaga a to jednoznačne 7:2. V náročnom období, kedy Coloradu dochádzali sily predstavil kouč Roy recept na úspech. „Snažíme sa hovoriť našim chlapcom, aby sa nezameriavali na perfektné akcie. Po celý čas sa na ne sústredíme. Stačí však len puk dostať pred bránu. Nikdy nevieš, čo sa môže stať,“ povedal Roy. 

Na konci decembra utrpel zranenie kolena PA Parenteau a bol nasledujúce tri týždne bez hokeja. Duchene sa stal treťou hviezdou jedného z decembrových týždňov. Líder kanadského bodovania tímu tiahol svoj tím k lepším výkonom, čoho dôkazom mal byť január 2014.

Január (10-3-1)

Ako na Nový rok, tak po celý rok. Avs vstúpili do nového roka dvoma výhrami a nedali spávať expertom, ktorí už hovorili, že v tomto období Colorado zaručene padne smerom nadol. Avalanche najprv stopli Philadelphiu na ceste k piatej výhre za sebou a potom porazili San Jose Sharks, keď istý čas v zápase viedli už 4:0 vďaka trom gólom v priebehu 66 sekúnd z troch striel. MacKinnon zaznamenal dva góly a Varlamov postupne zabúdal na súdny konflikt a pokles formy v decembri. Tieto dva víťazné zápasy boli súčasťou sedemzápasovej šnúry na domácom ľade, ktorá sa tiahla ešte od konca decembra a ktorú na vlastné oči zažili účastníci Eurolanche Invasion VI. V zostávajúcich troch zápasoch tejto najdlhšej domácej série za posledné roky Colorado uspelo raz, raz prehralo po riadnom hracom čase a raz klasicky proti Calgary, kedy výkon chalanov naozaj nepripomínal ašpiranta na účastníka play-off. V pamäti mnohým zostane zápas proti Ottawe Senators, ktorý v predĺžení rozhodol Tyson Barrie. Bol to jeho prvý z troch gólov v predĺžení v skončenej základnej časti. Z obrancu, ktorý ročník začal najmä na farme a bol v menšej nemilosti trénera, sa stal ofenzívny líder defenzívy. „Naše posolstvo je jasné. Nechceme byť spokojní, chceme viac. O to sa pokúšame každý deň,“ povedal Roy počas sedemzápasovej šnúry, z ktorej Colorado napokon vyhralo štyri zápasy.

Vo zvyšných deviatich januárových dueloch Avalanche vyhrali sedemkrát. Proti Torontu Maple Leafs nepomohol ani ďalší dvojgólový MacKinnonov večer. Na prehry sa však pri vysokom počte výhier rýchlo zabudlo. Cenné dva body si „Lavíny“ odniesli z ihrísk Minnesoty a Chicaga. Proti obhajcovi poháru rozhodol zápas v predĺžení nikto iný než Barrie. Na Varlamova putoval druhý najvyšší počet striel v základnej časti – 48.

Do zostavy proti Floride sa vrátil po dlhšom čase Tanguay, v ďalšom zápase si pripísal víťazný gól, no hneď nasledujúci sa stal pre neho posledný v sezóne. Ročník sa pre neho skončil a objaviť by sa nemal ani v play-off.

Hviezdnu sezónu už v januári prežíval Holden, ktorý dokonca proti Nashvillu vstrelil dva góly a postaral sa o tesnú výhru. „Hrá takto od začiatku sezóny. Veľmi zaujal. Bol veľmi trpezliví na začiatku sezóny, keď nehral veľa,“ povedal o ňom Roy. Holden s Barriem mali práve spoločné to, že v úvode ročníka sa s nimi moc nepočítali, ale vďaka pokore a tvrdej práci si svoje miesta v obrane zaslúžili a stali sa ofenzívnymi oporami celého tímu.

Január Colorado zavŕšilo výhrou 5:4 nad Minnesotou. Vychytal ju Varlamov, ktorý len pár hodín predtým predĺžil svoju končiacu zmluvu na ďalších päť rokov. Okrem neho počas skončenej základnej časti podpisovali nové zmluvy Guenin, Marc-Andre ClicheJohn Mitchell. Colorado si dokázalo udržať svoje pozície aj v novom roku napriek tomu, že v januári trápili menšie zranenia hráčov Saricha, Giguera, Johnsona, Mitchella a opätovne Stastneho.

Február (4-3-0)

Po nabitých predošlých mesiacoch, kedy sa hralo takmer každý druhý deň prišiel február, mesiac venovaný olympiáde, a preto Colorado nastúpilo iba k siedmim duelom, z ktorých väčšinu vyhralo. Na úvod si podalo posledné Buffalo Sabres výhrou 7:1. Práve výhra nad slabým celkom ukázala, že Avs majú silu a neboja sa ju ukázať. Inokedy v minulosti by sa s ním mohli vytrápiť. Na miesto toho vstrelil dva góly a asistenciu pridal MacKinnon, dva góly zaznamenal aj kapitán Gabriel Landeskog a aj vďaka nim to bola siedma výhra nad týmto súperom, ktorý Colorado naposledy porazil v roku 2005.

Štvrtá výhra za sebou prišla proti Devils, s ktorými vyrovnával skóre necelé dve minúty pred koncom Parenteau, aby v predlžení ďalším víťazným gólom rozhodol Ryan O´Reilly, ktorý sa vďaka nemu dostal do čele strelcov v tíme. Pritom to nebolo po prvýkrát, keď Avalanche dokázali v tretej tretine vyrovnať či zvrátiť skóre vo svoj prospech. „Som veľmi pyšný na našu skupinu. Každú noc sú sústredení a hrajú tvrdo. To je dôvod, prečo máme šancu dostať sa späť do zápasov,“ povedal Roy.

Tesne pred olympiádou Avs prehrali dvakrát po sebe proti New Yorku Rangers po jednoznačom priebehu a Philadelphii. Chuť si pred pauzou napravili proti New Yorku Islanders, keď sa dvoma gólmi blysol Landeskog a viac ako 40 zákrokmi Varlamov. Tento zápas v podstate ukázal jasný trend viacerých predošlých v coloradskej sezóne – vždy defenzívu podržal výborný Varlamov a k nemu sa pridala jedna vedúca osobnosť, ktorá vstrelila góly, ktorou bol vždy iný hráč. 

Po olympiáde prišli na rad ešte dva februárové zápasy – prehra s Los Angeles Kings a výhra nad Phoenixom Coyotes.

Marec (9-4-1)

Colorado si dobre uvedomovalo, že ak v marci nepríde nečakaná a smrteľná kríza, postup do play-off mu neutečie. Po výborných výkonoch v predošlých mesiacoch, kedy prehralo iba raz štyrikrát a raz trikrát, veril už hádam aj najväčší pesimista, že sa Avs do vyraďovacej časti dostanú. Kouč Roy sa nad tým nezamýšľal. Práve vďaka jeho povahe bol tím v hre o prvenstvo v Západnej konferencii do takmer posledného zápasu sezóny. Jemu nikdy nestačil žiadny vopred garantovaný postup z piateho či šiesteho miesta. Vždy sa sústredil na každý zápas individuálne, čo si pochvaľovali aj hráči. Práve toto prispôsobovanie vyzdvihol v exkluzívnom rozhovore pre Eurolanche aj Jan Hejda. „Roy dokáže na každý konkrétny zápas upraviť jeho systém, aby to fungovalo. Vždy som hovoril, že správny tréner by mal vedieť upraviť systém podľa toho, akých hráčov má v tíme a nie naopak,“ povedal Hejda.

Úvodný zápas marca proti Tampe Bay jednoznačne ukázal, ktorý z aspektov tímu môžeme považovať za jednu z hlavných kľúčových dôvodov úspechov tímu. Obrana. Colorado si so súperom poradilo 6:3, pričom štyri góly vstrelili obrancovia. Raz sa presadili Barrie a Johnson, ktorí pod Royom vytvorili ofenzívnu smršť obrany. Dva góly znovu a opäť pridal Holden. V ďalšom zápase naopak žiaril o niečo viac Johnson s troma asistenciami, ktoré pochovali Chicago. Vtedy som sa pýtal sám seba, ako je možné, že nás obhajca Stanley Cup v decembri jednoznačne porazil? Na ľade bol takmer neviditeľný. A ak aj nebol, ničil ho Varlamov. A napokon do tretice vyšiel vstup Avalanche do nového mesiaca znovu, keď vrátili októbrovú prehru Detroitu a zdolali ho v predĺžení vďaka gólu Benoita. Andre je v tomto odseku textu ďalším obrancom, pri ktorom musím písať slová chvály. Bol fantastickou kúpu z trhu voľných hráčov a aj vďaka jeho výkonu Roy po víťaznom zápase znovu opakoval, ako hrdý je na tento tím. Ďalšou čerešničkou na torte bol fakt, že MacKinnon získal proti Detroitu bod, vďaka čomu bodoval v 13 zápasoch za sebou, čo sa žiadnemu 18 ročnému nováčikovi v NHL predtým nikdy nepodarilo. Prekonal Waynea Gretzkeho.

V marci sa postupne roztrhlo vrece so zraneniami. Treba si zaklopať na drevo, okrem Tanguaya sa dovtedy Colorado nemuselo trápiť s týmto problémom, ako to bolo po minulé roky. No teraz sa situácia zmenila. Z kádra znova vypadol Parenteau, na krátko opäť Stastny a v priebehu ďalších dní sa k nim pripojil Mitchell a napokon najväčšiu stratu predstavoval Duchene, ktorého štart v prvom kole play-off je otázny. Napriek niektorým stratám si Avs poradili v strede marca s Chicagom 3:2, keď tento zápas experti nazvali prípravou na spoločný duel v play-off. Tento moment zároveň vyšvihol tím pred Chicago v tabuľke a odvtedy ho už pred seba nepustili.

V druhej polovici predposledného hracieho mesiaca sa Avalanche tešili zo štyroch výhier zo siedmich zápasov. Podľahli iba Bostonu Bruins a vôbec po prvýkrát v sezóne nedali v zápase ani gól. Nestačili po predĺžení ani na Winnipeg a trojgólovým rozdielom si s nimi poradil Montreal. Proti Winnipegu sa v bráne predstavil Reto Berra, brankár ktorého Avs získali počas uzávierky prestupov z Calgary Flames za výber v drafte. V debute však neoslnil a podobný výkon podal aj na konci základnej časti v apríli.

Najväčšie zápasy mesiaca a možno aj základnej časti prišli na záver marca, kedy Colorado konečne zdolalo Vancouver Canucks na jeho ľade po ďalšom víťaznom góle Barrieho v predĺžení a v dráme si poradilo aj so San Jose, vďaka čomu si zaistilo postup do play-off. V zápase proti Sharks žiaril Varlamov, na ktorého išiel rekordný počet striel v sezóne, takže zaznamenal aj rekordný počet zákrokov. „Bol fenomenálny. Spravil veľa dobrých zákrokov. Pohyboval sa veľmi dobre v bránkovisku,“ povedal Roy.

Apríl (5-1-1)

Ísť do nového mesiaca s pocitom, že máte zaručenú účasť v play-off bol skvelý pocit, na ktorý veľa fanúšikov Colorada už zabudlo. Tím mal pred sebou osem zápasov a v úvode apríla mu išlo hlavne o to, aby si udržal miesto pred Chicagom a tým si zaručil domácu výhodu pre vzájomný súboj v play-off.  Na programe boli ďalšie aspekty, ktoré chcel tím dosiahnuť – prekonať počet výhier vonku v jednej sezóne, počet celkových výhier a počet výhier jedného brankára v sezóne. Vyšlo im to takmer všetko až na celkový počet výhier, ktorého rekord "iba" vyrovnali.

Najprv v prvom zápase nového mesiaca zažiaril proti Columbusu Blue Jackets Landeskog, keď v tretej tretine vyrovnal a v predĺžení rozhodol. Proti New Yorku Rangers chalani pomstili februárovú prehru, keď v poslednej minúte vyrovnal Barrie a rovnaký hráč rozhodol o výhre v samostatných nájazdoch. Zápas zápasov sa hral proti St. Louis, ktorí boli dovtedy jediným tímom z celej ligy, ktorý Colorado ešte neporazilo. Vďaka poklesu formy súpera prichádzal do úvahy boj o lídra Centrálnej divízie, čo bolo pred niekoľkými týždňami vďaka ich náskoku nezmyslom. Avalanche zabrali a vyprášili ho 4:0. Bola to coloradská 50. výhra v sezóne a neskutočný dôkaz toho, ako sa klub zmenil – ako dokázal bojovať v každom jednom zápase od znova. To sme tu dlho nevideli.

Výhra proti Bluesmanom bola šiesta v rade a to sa Coloradu podarilo po tretíkrát v sezóne. Siedmy zápas už nedokázali pridať, keď podľahli Pittsburghu po nájazdoch. O následnú jednoznačnú výhru nad Edmontonom sa postaral ja Giguere. Prekliatie hosťovského ľadu vo Vancouveri následne ukončil Varlamov, pre ktorého to bola 41. výhra v sezóne, čím prekonal rekord svojho trénera Roya. Pre tím to bola 25. výhra na ihrisku súpera, taktiež nový sezónny rekord.

Tak, ako to bolo v prípade posledných marcových zápasov, aj posledné stretnutia základnej časti v apríli mali špeciálny prívlastok. Vďaka zaváhaniam tímom, ktoré boli v tabuľke okolo Colorada bol klub v hre o titul šampióna Západnej konferencie takmer do posledného zápasu. Predposledný duel proti San Jose však chalani nezvládli, a to najmä vďaka spomínanému druhému Berrovho zlyhaniu. Napriek tomu, že po prehre mali na konte rovnaký počet bodov ako St. Louis, stále mali všetko vo svojich rukách, keďže pri rovnosti bodov by skončili pred Bluesmanmi vďaka vyššiemu počtu výhier v riadnom hracom čase a v predĺžení. Dráma, no ani konečný, napínavý boj sa nekonali, keďže St. Louis prehralo aj svoj posledný zápas základnej časti, šiesty v rade a naopak Anaheim získal potrebný bod, aby vyhral na Západe. Preto bol posledný zápas základnej časti Colorada proti Ducks len kozmetickou záležitosťou. Svoj posledný štart kariéry si pripísal Giguere. Colorado padlo po predĺžení a neprekonalo tímový rekord v počte výhier v jednej sezóne.

Sumár 

Colorado Avalanche sa vrátilo na výslnie. Len ťažko budeme hľadať v pamäti, kedy valcovalo podobným spôsobom, ako tomu bolo teraz. Hrali lepšie iba vo víťaznom roku 2001? Asi áno, ale nič to neuberá zo súčasného výkonu. Ak ste si prečítali celý sumár, chronologicky ste mohli pozorovať pred vlastnými očami, že práca na obrode klubu bola pedantná od leta 2013 do 82. zápasu. Pracovali všetci a poriadne. V základnej časti 2013/14 neprišli slabé chvíle, iba krátke série prehier, na ktoré si nik nepamätá. Zatienili ich samé výhry. Treba byť pokorný naďalej, lebo tím zďaleka nemá vyhrané. Toto bola základná časť, play-off bude kapitola sama o sebe. Nech už skončí akokoľvek, Roy a spol. postavili počas posledných pár mesiacov tvrdý základ, na ktorom môžu stavať ďalšie roky, ako to bolo medzi rokmi 1995 a 2004. Je jasné, že vďaka tejto fantastickej sezóne má tím našliapnuté na zisk Stanley Cupu. Otázkou zostáva, kedy – či tento rok, o rok, alebo do troch rokov. Bravúrna práca na jednotku s hviezdičkou, Colorado.

 

Zdroj fotiek: Oficiálny web Colorada Avalanche

Ako hodnotíte vy skončenú základnú časť? (hodnotenie ako v škole)
1
2
3
4
5

David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
15/04/2014 - 08:00