Bolia ma oči. Z hokeja Colorada
Kritický komentár k aktuálnemu dianiu v Colorade Avalanche.Niektorí z vás nie sú radi, že sa na Eurolanche.com objavujú v poslednej dobe takéto kritické komentáre a tomu iné podobné negatívne články. Rozumiem tomu, lenže už samotný charakter týchto textov napovedá, že ide o striktne publicistický žáner, kde sa autorovi medze v podobne objektivity-neobjektivity nekladú. Komentár je komentár a nemôže reprezentovať názor každého.
Preto celkom chápem, že s niektorými jeho súčasťami často veľa fanúšikov nesúhlasí. Iná hlava, iný pohľad. Avšak si teraz dovolím tvrdiť, že v niečom sa asi všetci predsa len zhodneme – na hokej Colorada Avalanche sa nedá pozerať. Je to hokej, z ktorého nás bolia oči. Hokej, ktorý nás nezabáva. Skôr pri ňom trpíme a tŕpneme. A tu akákoľvek sranda už končí.
Trvá to od All-Star Game. Buď sa Colorado nechá extrémne prestrieľať alebo hrá ako-tak, ale nič z toho. Pozrime sa na včerajší duel. Nebolo to úplne najhoršie, boli konečne nejaké šance, ale góly neprišli. Zdôrazním, že nič špeciálne sa neudialo ani počas presilovky o dvoch hráčov v jej plnej dĺžke. Avalanche zas po niekoľkýkrát padli proti súperovi, proti ktorému boli jeho šance vyššie. Ako už padlo vo včerajšej zápasovej diskusii viackrát, Colorado si ochutnalo svoju vlastnú medicínu dokonale. Boli aktívnejším klubom, dostalo hlúpe góly a nezískalo ani bod.
Takáto taktika funguje väčšinu zápasov z posledného obdobia. Ak Colorado teda takto vyhrá, Patrick Roy zvykne tvrdiť, že hráči našli cestu zvíťaziť v ťažkom zápase. Ak potom príde slaboduchý výkon ako proti Buffalu, príde rovno výrok, že mali viac šancí a nešťastne prehrali. Priestor na otvorenú kritiku sa nenájde.
Proti Sabres to bolo naozaj hrozné. Rovnaký názor zdieľajú fanúšikovia Colorada na viacerých weboch a fórach. Neznamená to, že nie sú pravými fanúšikmi. Už ich totiž unavuje pozerať sa na hráčov-milionárov, ktorí za svoje platy nehrajú nič. Nechcú sa pozerať na nefungujúci systém, na strašné presilovky, na to, ako sa každý spolieha na Varlamova. A hlavne na to, že NIČ sa nemení a nikto pre to NIČ nerobí. V prvom rade by si zaslúžili svoju šancu niektorí „farmári“ z AHL. Čo sa musí stať, aby Roy povolal Mikka Rantanena alebo obrancu Maxa Noreaua? Prečítajte si dnešný sumár z AHL a pochopíte, prečo práve táto dvojica patrí do Denveru. Lenže tam sa akoby všetci postavili na hlavu a za nič na svete nebudú robiť dramatické zmeny v zostave. Teda pardon až na preradenie Nathana MacKinnona ku Codymu McLeodovi do tretieho, nefungujúceho útoku.
Neviem už čo... neviem, neviem, neviem. Manažment Colorada mi začína evokovať slovenských politikov. Nepohneme s nimi za nič na svete a budú si robiť po svojom. Najviac mi je úprimne ľúto, že hokej Colorada ma prestáva baviť. Je to utrpenie. Existuje niečo horšie? Spomínam si na prvú Royovu sezónu na lavičke trénera. Vtedy zažil celý tím spanilú jazdu. Konečne som po dlhých rokoch cítil pocity víťazstva a každý zápas som prežíval do konca. Nenahraditeľný stav. Teraz je všetko fuč. Všetko je akoby v roku 2005. Len s tým rozdielom, že vtedy sme zaslepene verili. Dnes nevidíme svetlo na konci tunela. Akoby bolo všetko stratené...
PS
Za všetkým by som hľadal problém v kabíne, o ktorom nikto nemôže povedať. Komunikácia a vzájomné vzťahy môžu vyzerať v poriadku, ale realita je iná. Presne tak, ako to bolo za Saccoa. Nehovorím, že problém je na vlas ten rovnaký, ale princíp a konečný efekt áno.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
15/02/2016 - 17:00
