European Fan Club of Colorado Avalanche

Rozhovor a stretnutie s Reinprechtom

Fanklub Eurolanche sa stretol s bývalým hráčom Colorada Avalanche Stevenom Reinprechtom v Nemecku.

Fanklub Eurolanche oslavuje 10. výročie v sezóne 2016/17 a pri jeho príležitosti organizuje niekoľko udalostí a taktiež si pripravil viacero noviniek, ako už bolo zverejnené. Po historicky ôsmom stretnutí členov Eurolanche v auguste v Brne sa šesť členov fanklubu zo Slovenska, Českej republiky, USA a Nemecka stretlo so Stevenom Reinprechtom, posledným aktívnym hokejistom z víťazného kádra Colorada Avalanche z roku 2001.

Pozrite si TU celú fotogalériu zo stretnutia a výletu

Fanúšikovia strávili so Stevenom takmer dve hodiny v nemeckom meste Norimberg, kde pôsobí od sezóny 2012/13. Na stretnutí vznikol rozhovor, ktorý si môžete prečítať nižšie v tomto článku; rozprávali sa o hokejových, aj nehokejových témach; dostali veľa podpisov na suveníry, ktoré si priniesli a s hráčom sa samozrejme aj odfotili.

Nasledujúci deň sa fanklub na chvíľu stretol aj s ďalším bývalým hráčom Avalanche, Philippeom Dupuis, ktorý je Reinprechtov spoluhráč. Neskôr sa večer stretli na ľade dvaja rivali, Norimberg a Mníchov. Domáci celok prehrával 1:5, ale nakoniec vyhral 6:5 pod predĺžení pred vypredaným publikom 6032 divákov. Reinprecht asistoval na víťazný gól, Dupuis si pripísal dva body za prihrávky. Po tomto zápase daroval Reinprecht svoju podpísanú hokejku fanklubu.

Stretnutie so Stevenom bolo jedno z najlepších v histórii Eurolanche. Steve bol veľmi priateľský a odpovedal na všetky otázky. Stal sa tak priateľom Eurolanche a už teraz je v pláne ďalšie spoločné stretnutie – buď v Norimbergu, alebo v Denveri, kde stále vlastní dom a kde sa chce natrvalo usadiť po skončení kariéry.

Steven nebol nikdy draftovaný tímom NHL. Hokejovo vyrastal v univerzitnej NCAA, kde bol počas svojich posledných dvoch sezón kapitánom University of Wisconsin. Nováčikovský kontrakt podpísal s Los Angeles Kings, ale onedlho bol vymenený spoločne s Robom Blakeom do Colorada Avalanche za Adama Deadmarsha, Aarona Millera, Jareda Aulina a prvé kolo v drafte v roku 2001. Počas majstrovskej sezóny dal dva góly a asistoval päťkrát v 22 zápasoch play-off. V Denveri strávil ďalšie dva roky a počet jeho odohraných zápasov v základnej časti za Avs sa zaokrúhlil na 165 so ziskom 103 bodov za 39 gólov a 64 asistencií. V lete 2003 ho klub vymenil do Calgary Flames. Celosezónny lockout strávil vo francúzskej lige a po reštarte v NHL sa na tri a pol roka usadil vo Phoenixe Coyotes. Svoju kariéru v NHL ukončil v drese Floridy Panthers, ktorá ho dokonca na istý čas pustila na hosťovanie do nemeckého Mannheimu. Reinprecht strávil posledný rok v zámorí v sezóne 2011/12 v AHL. Potom podpísal zmluvu s Norimbergom Ice Tigers, kde je dodnes a kde sa stal jedným z najlepších hráčov v celej lige. V sezóne 2014/15 zaznamenal v 52 zápasoch 67 bodov, čo mu stačilo na prvé miesto v kanadskom bodovaní súťaže. Okrem toho sa v posledných troch rokoch stal druhým najlepším hráčom, čo sa týka bodového hodnotenia. Medzi jeho ďalšie úspechy patrí zlato z majstrovstiev sveta 2003 v drese Kanady a vymenovanie do športovej siene slávy univerzity vo Wisconsine spred dvoch rokov.

Bolo to pre teba veľké sklamanie, keď si nebol draftovaný do NHL?

V sezóne, keď som mohol byť draftovaný, som si zlomil členok. Bol som mimo tri mesiace. V tom čase, keď ste boli z Kanady, očakávalo sa, že sa dostanete do NHL, no iba cez draft. Takže ma to sklamalo, ale nebolo to nič vážne. Moc som sa tým netrápil. Nakoniec sa z toho stala najlepšia zlomenina v mojom živote, pretože som sa dostal na univerzitu. Kebyže by som tam nešiel, nejaký tím by vlastnil moje práva a musel by som ísť cez ich systém. Musel by som čakať na šancu. Nakoniec som získaval pozornosť všade, kde som mohol. Zaujímali sa o mňa dva tímy, takže bolo dobré, že som nebol draftovaný. Ak sa na to spätne pozerám, zlomenina členku bolo to najlepšie, čo sa mi stalo v mojej kariére.

Aký moment z tvojej kariéry vo Wisconsine považuješ za najväčší úspech?

Celý posledný, štvrtý rok na škole. Mali sme veľmi dobrý tím. Tri alebo štyri mesiace sme boli v celých USA hodnotení na prvom mieste. Tím bol fakt dobrý. Nanešťastie sme na záverečnom turnaji nehrali dobre. Osobne som mal dobrú sezónu. V útoku som hral s Danym Heatleym a boli sme zohraní. Bola to celý rok zábava.

Prekvapil ťa tvoj prvý trejd z LA do Colorada?

Áno, bolo to veľmi prekvapivé. Vždy, keď si vymenený po prvýkrát to zoberieš trochu osobne. Neskôr si uvedomíš, že je to biznis. Boli sme v Calgary na tripe a išiel som akurát z večere do výťahu, kde som stretol nášho trénera. Rozprávali sme sa a ani on vtedy nič netušil. Potom som si išiel ľahnúť okolo 22:30 do postele, keď mi zavolal náš generálny manažér a povedal mi, že ma vymenili do Colorada s Robom Blakeom a že odchádzame ráno. Tak som spoznal profesionálny hokej. Môže sa to stať kedykoľvek. Samozrejme, nebol som nahnevaný, že to bolo Colorado. Mali výborný tím a budovali ho pre zisk pohára. Myslím si, že to bola pre mňa dobrá výmena.

Bol si súčasťou kľúčovej výmeny s Robom Blakeom.

V tom roku bol Rob jedným z top obrancov v lige, vlastne už niekoľko rokov. Určite bol veľkou súčasťou skladačky puzzle pre zisk Stanley Cupu. Pre mňa osobne táto výmena znamenala úspech, pretože Colorado dobre pristupovalo k mladým hráčom a ich vývoju. Bolo to super pozorovať hráčov ako Joe Sakic, Peter Forsberg, Ray Bourque – ako sa pripravovali, akí boli na ľade a mimo neho. Dobre sa od nich učilo a aj oni mi dali toho veľa. Som rád, že som bol súčasťou tejto výmeny.

Pozrite si TU celú fotogalériu zo stretnutia a výletu

Ako si spomínaš na svoje začiatky v Denveri?

Bolo to skvelé. Každý ma privítal s otvorenou náručou. V tíme bol Chris Dingman, s ktorým som vyrastal a hral bejzbal. Vďaka nemu bol prechod do nového tímu pre mňa ľahší. Bola to skvelá organizácia a užil som si to.

S ktorými hráčmi si hral najradšej?

Mal som ich rád všetkých. Na súpiske boli fantastickí hráči. Sakic, Forsberg, Tanguay, Hejduk, Drury. Len si vyberte. Veľa talentu, schopností. Vždy bolo super hrať s Joeom a Petrom. Ale aj Hejdukom, Tanguayo a Drurym. Boli vtedy na vrchole slávy.

Aký to bol pocit, keď si vyhral pohár vo svojej prvej sezóne v NHL?

Išlo to naozaj veľmi rýchlo. Bolo to surrealistické. Na univerzite som hral 38 zápasov štyri roky po sebe a nakoniec z toho bolo 116 za rok vrátane prípravy a play-off. Stane sa z teba trochu tak robot. V play-off si uvedomuješ, že už nemusí byť veľa takých momentov. Musíš to využiť. Všetci, ktorí to hovoria, majú pravdu. Mal som ešte pár šancí, ale už nie také. Bolo to preto niečo špeciálne, že sa mi to podarilo hneď po škole. Mal som aj šťastie.

Ako si spomínaš na zápas č. 7?

Pamätám si, že fanúšikovia boli skutočne hluční. Po celý zápas stáli a kričali. Bola to skvelá atmosféra. Pamätám si, že pred zápasom som mal najlepší spánok, pretože som si hovoril, že už to prišlo a potom všetkom sa to skončí. Spomínam si celkovo na niekoľko menších zážitkov. Mal som celý zápas zimomriavky kvôli energii, aká bola v hale.

Pamätáš si na niečo konkrétne?

Na zápas trochu rozmazane, ale spomínam si na všetky tri góly – dva od Tanguaya a jeden od Joea. Pamätám si, že som sa snažil hrať skutočne na doraz.

Čo si robil po zápase?

V šatni sme si ten moment užívali. Potom sme mali tímovú večeru. Bolo to super.

Spravil si niečo podobné ako Shjon Podein, ktorý bol vo svojom výstroji 24 hodín?

Nie som až taký blázon. Mal číslo 25, takže ho nosil 25 hodín. Povedal, že mal potom vyrážky po celom tele. To sa ti stane, ak budeš vo výstroji celý deň.

Aký bol tvoj deň so Stanley Cupom?

Zobral som si ho do Edmontonu. Mali sme veľkú párty na dome, kde prišli susedia a všetci z okolia. Veľakrát sme sa odfotili. Zobrali sme pohár do reštaurácie a mali sme rodinnú oslavu, prišli aj kamaráti a ľudia, ktorí mi pomohli v mojej hokejovej kariére. Bolo to skvelé. O ôsmej ráno už musel ísť pohár preč. A ešte vlastne som ho zobral pred sochu Wayne Gretzkeho a odfotil sa s ním.

V čom boli iné tvoje nasledujúce dve sezóny v Denveri v porovnaní s prvou?

Myslím si, že som sa viac prispôsobil a nebol som až taký nervózny, ako keď som tam prišiel. Hlavne v tom čase už bola polka sezóny a tento tím chcel ísť na Stanley Cup, nič iné nebral. Chcel som byť toho súčasťou ale nechcel som nič pokaziť. Bolo to preto lepšie, keď som už mohol byť súčasťou kempu. Považujem to za moju najlepšiu časť kariéry. Bola to skvelá organizácia a užíval som si to. Bolo tam veľa super hráčov a ľudí. Rozhodne na to budem vždy spomínať.

Boli ste pod tlakom ďalšie roky, aby ste znovu vyhrali pohár?

Áno, mali sme dobrý tím. Ďalší rok sme prehrali v siedmom zápase konferenčného finále. Boli sme blízko toho, aby sme postúpili v šiestom dueli, ale nestalo sa to. Aj nasledujúci rok sme mali dobrý tím, ale zadrhli sme sa na Minnesote v prvom kole. Bol to dôkaz toho, že môžeš mať dobrý tím, ale neznamená to, že všetko vyhráš. Musíš dať góly v pravý čas, chytať puky v pravý čas a mať aj trochu šťastia. Nanešťastie sme to v rokoch 2002 a 2003 nemali.

Vyrovnal si sa so svojou druhou výmenou v kariére do Calgary lepšie?

Áno, zvykol som si. Vlastne som niečo tušil, lebo som volal človeku z PR oddelenia, mal som na neho nejakú bežnú otázku. Bolo to začiatkom júla a povedal mi, že mi zavolá späť, pretože sme práve podpísali Kariyu a Selänneho. Povedal som mu, že je to v poriadku. Svojej žene som to tlmočil a povedal som jej, že si myslím, že ma vymenia, lebo podpísali týchto dvoch hráčov. Času na ľade nebolo neobmedzene veľa a nemyslel som si, že na mňa vystane. Takže to bolo v poriadku, lebo každý chce predsa hrať. Bol som na to pripravený, aj keď som mal Colorado rád. Rád som tam hral, bolo ťažké odísť. Je to však vec biznisu. Bola to sranda, pretože ten večer som mal letieť do Phoenixu na dovolenku s mojou ženou. Odrazu mi zavolal asistent generálneho manažéra v Buffale, bolo to už po výmene a povedal mi, že chce, aby som prišiel hneď do Buffala na zdravotné testy. Povedal som mu, že nemôžem, lebo som sa chystal na dovolenku. Veď bol začiatok júla. Prečo by nepočkal týždeň? Povedal však, že to takto musí byť. Neskôr mi zavolal generálny manažér Buffala a oznámil mi, že ma vymenili do Calgary, lebo to tak mali v pláne. Aby sa to zrealizovalo úplne, potrebovali, aby som hneď prišiel na testy. Súhlasil som s podmienkou, že sa dostanem do Phoenixu čím skôr. V ten večer som išiel do Buffala a spravil testy. Ráno som bol už v Calgary a druhý deň večer vo Phoenixe.

Pozrite si TU celú fotogalériu zo stretnutia a výletu

Ako si sa dostal do francúzskej ligy počas lockoutu?

V čase lockoutu čakáš, či sa sezóna začne alebo nie a keď si uvedomíš, že nie, tak chceš stále hrať. V marci toho roka som mal zranené rameno, takže som nechcel len tak sedieť a iba trénovať. Chcel som hrať nejaké zápasy. Francúzska liga na toto bola dobrá, pretože sa tam nehralo príliš do tela a ja som si predsa nechcel obnoviť zranenie. Chcel som iba dostať do tempa. Mal som tam kamaráta, Stevea Montadora, ktorý mi poslal e-mail, že tím hľadá ďalšieho útočníka a či by som nemal záujem. Súhlasil som, pretože moja žena vie plynule po francúzsky a v Paríži istý čas žila. Bolo to super obdobie.

A ako to bolo s hosťovaním v Nemecku, keď si bol stále členom Floridy? Je to trochu neobvyklé na pomery NHL.

Bolo to v januári, keď náš tím v AHL mal viacero mladých hráčov, ktorých chcel klub rozvíjať. Môj agent tak klubu povedal, že na miesto toho, aby poslali na formu 35 ročného hráča a dali mu hrať na úkor mladých hráčov, s ktorými chcú pracovať, tak ho môžu pustiť do Nemecka, odkiaľ dostanú aj zaplatené. Súhlasili s tým. Bolo to pekné, lebo som vďaka tomu spoznal nemecký hokej a zapáčil sa mi. Bola to dobrá skúsenosť.

Mal si ponuky aj od iných tímov, keď si dostal ponuku hrať v Nemecku?

Keď som prišiel do Norimbergu, v NHL bol ďalší lockout. Práve sa mi skončila trojročná zmluva s Floridou. Vedel som, že dvere do NHL sa mi asi zatvárajú. Ak by sa NHL začala na čas, pravdepodobne by som dostal skúšobný kontrakt a uvidelo by sa, čo by bolo. Ale keďže bol lockout, zároveň tam nebolo veľa skúšobných kontraktov. Tímy mali iba jednotýždňové skúšobné kontrakty a potom by sa už začalo hrať. V septembri sa nám narodilo dieťa, takže som sa chcel potom zamerať na nejaké ponuky. Na konci septembra sa v Norimbergu zranil jeden hráč a bol mimo na niekoľko mesiacov. Takže hľadali centra. Nechceli hráča, ktorí by prišiel na chvíľu a po dvoch mesiacoch by sa vrátil do NHL. Chceli hráča na celý rok. Povedal som si, že tam prídem a zostanem tam. Nemyslel som si, že by som dostal nejakú rolu v tíme NHL. Pre moju rodinu to je stále vynikajúca skúsenosť.

Bolo pre teba ťažké prispôsobiť sa na novú kultúru a cudzí jazyk?

Na začiatku to bolo ťažké, ale moja trojmesačná skúsenosť v Mannheime mi už dala nejaké vedomosti. Vedel som, kam idem, pretože som dokonca predtým v Norimbergu hral počas play-off. Trochu som aj poznal mesto. Poznal som hráčov, ktorí tam hrali a mesto si pochvaľovali. Preto som sa tam aj tešil. Jazyk bude vždy pre mňa ťažký, keďže všeobecne ja ťažké naučiť sa ho. Keď sme sem prišli, dali sme nášho syna do nemeckej školy. Ja som začal navštevovať hodiny nemčiny. Prvé dva týždne to bolo ťažké, ale teraz môj syn hovorí po nemecky plynule, rovnako ako moja žena. Ja sa stále učím (smiech).

Dokážeš sa s ľuďmi dorozumieť po Nemecky?

Trochu. Keď hovoria pomalšie, tak im niekedy rozumiem. Začal som chodiť na hodiny nemčiny a aj som si to užíval a darilo sa mi, ale nakoniec som tam nemohol chodiť, lebo sa kolidovali s našimi výjazdmi na zápasy. Mám však stále nejaké knihy a pracujem s nimi. S niektorými hráčmi hovorím po nemecky, ale chcel by som sa zlepšiť. Môj syn je môj prekladateľ.

Aké bolo prvé slovo, ktoré si sa naučil v nemčine?

Asi „Danke“ (ďakujem).

Myslíš si, že nemecká liga je lepšia ako niektoré iné ligy, ako napríklad AHL?

Áno, myslím si, že nemecký hokej je lepší ako AHL. Je to tu samozrejme úplne iné. Myslím si, že nemecká liga je z európskych najbližšie k Severnej Amerike. Švajčiarska liga má svoj štýl, aj KHL a Švédsko. Aj Slovensko. Myslím si, že Nemecko má severoamerický štýl hry. To je ďalší dôvod, prečo tu rád hrám.

Už vieš, čo bude po tejto sezóne?

Idem od sezóny k sezóne. Teraz si to užívam, uvidíme. Stále sa rozhodujem, či mám hrať ďalší rok alebo skončiť. Obe možnosti sú pre mňa otvorené, pretože som si toho počas mojej kariéry užil dosť a veľa zažil. Uvidíme.

Ak skončíš s hokejom, pôjdeš späť do Severnej Ameriky alebo zostaneš v Nemecku?

Pravdepodobne sa vrátim do Denveru, kde máme dom. Mám niekoľko plánov, čo budem robiť po skončení s hokejom.

Letá tráviš v Denveri?

Áno. Viacero hráčov, ktorí hrali za Avs žijú v Denveri, pretože to je vynikajúce mesto.

Si v kontakte s niektorými tvojimi bývalými spoluhráčmi z Colorado?

S niektorými ako Rick Berry a Scott Parker. S ďalšími som už dlhšie nehovoril, preto je to vždy super, keď sa vidíme. Je to komunita, do ktorej sa rád vrátim, keď budem späť a budem sa zapájať do spoločných aktivít. Teším sa na to. Podľa toho, čo som počul, je to skvelá partia.

Pozrite si TU celú fotogalériu zo stretnutia a výletu

Kde máš prsteň za Stanley Cup?

Doma schovaný v Denveri.

Myslíš si, že máte tento rok šancu vyhrať titul?

Sme rýchli, máme schopných a skúsených hráčov. Myslím si, že ak budeme zdraví, stať sa môže čokoľvek.

Vieš o tom, že si posledným aktívnym hráčom z víťazného roka 2001?

Áno, povedal mi to môj agent. Vedel som, že Tanguay hral ešte minulý rok. Neviem, čo je so Škoulom, ale asi už skončil. Starneme.

Čo si myslíš o tom, ako odišiel z trénerského postu Patrick Roy? Je to niečo, čo vyplýva z jeho povahy, ktorú poznáš?

Neviem. Je veľmi súťaživý, čo je jeden z dôvodov, prečo bol taký výborný brankár. Nechce jednoducho prehrávať. Je to presne to, čo čakáš od spoluhráča alebo trénera. Viem, že miluje hokej. Rešpektuje manažment, ale viac k tomu nemám čo povedať. Viem, že mu záleží na hre a tíme.

Sleduješ stále Colorado Avalanche?

Áno, snažím sa sledovať výsledky NHL. Hlavne Avs, Coyotes a Oilers. To sú moje tímy.

Nasledujú fotky Stevea a Phillipeho zo zápasu. Viac fotografií nájdete vo fotogalérii.