Eurolanche

Uctievajte redaktorov Eurolanche

Áno, nadpis je prehnaný, ale len kvôli tomu, aby ste si prečítali tieto riadky. Nemusíte nás uctievať, stačí len rešpektovať, alebo si uvedomiť, čím sme si prešli.

V pondelok ráno európskeho času sa skončilo jedno veľké utrpenie. Utrpenie, ktoré zdieľal každý, kto mal niečo s hokejom Colorada Avalanche spoločné. Trpeli hráči, trpeli tréneri, trpeli fanúšikovia, trpeli komentátori a tak ďalej. Takmer všetci majú niečo spoločné – síce trpeli, ale za svoje trpenie boli platení.

Samostatnou kategóriou sú tak fanúšikovia. Tým neplatil nikto, aby sa dívali na hokej, ktorý s hokejom nemal nič spoločné. Odvážlivci so sebapoškodzovacími sklonmi si platili lístky na zápas, poplatok za sledovanie duelov na internete alebo nebodaj míňali aj to posledné čo mali na suveníry. Niektorí neminuli ani euro a môžu byť vysmiati.

Redakcia Eurolanche.com bola a je špecifická. Prečo? Lebo stále platí, že ani po toľkých rokoch našej existencie nenájdete inú skupinu fanúšikov, ktorá by dennodenne zásobila svojich čitateľov článkami o ich milovanom tíme v tak veľkom počte a v tak pravidelnom tempe. Iste, existujú iné fanúšikovské weby, alebo FB stránky s o mnoho viac lajkmi, ako majú tie naše, ale predsa web Eurolanche.com je trochu iný. Nie, nechcem znevažovať rovnakú, dobrovoľnú prácu „konkurencie“. Len sa chcem dostať k jadru veci.

Napriek tomu, čo Avalanche predvádzali celý rok, napriek tomu, že niektorí z redakcie už mali tú „česť“ osobne spoznať hráčov, ktorí majú s profesionalitou málo spoločné a napriek tomu, že majú svoje vlastné životy, redakciu v ťažkom roku neopustili a zotrvali. A nielen to. Našli sa aj takí, ktorí takmer každý jeden zápas vstávali v noci hore, aby ho sledovali a zároveň počas jeho deja pripravovali sumár, ktorý bol na webe hneď po finálnej siréne. Musím vyzdvihnúť prácu Braňa Bukového, ktorý pokryl takýmto spôsobom najviac zápasov zo všetkých.

Pravdou je, že aktívni redaktori dostávajú na konci sezóny podpisy a suveníry ako formu odmeny, prípadne výhody spojené s ich účasťou na Eurolanche Invasion a podobných projektoch. Peniaze to však nie sú. Svoju dobrovoľnú prácu majú radi a za toľko rokov sa posunuli míľovými krokmi vpred. Bez zaváhania by sa vedeli uplatniť v rôznych médiách. Profesionalitu si zachovali tým, že pri na písanie nezanevreli, aj keď samotní hráči klubu zanevreli na hokej ako taký. 

Preto celej redakcii patrí odo mňa špeciálne poďakovanie za jej výdrž v neľahkých časoch. Snáď bude ďalší rok lepší.