Eurolanche

Viac noviniek z fanklubu

Výlet do Švajčiarska za Aebischerom

Fanklub Eurolanche zorganizoval víkendový výlet za bývalým brankárom Avalanche Davidom Aebischerom.

Eurolanche oslavuje 10. výročie v roku 2017. Pri tejto príležitosti zorganizoval tri stretnutia s bývalými hráčmi Colorada Avalanche v Európe počas posledných mesiacov. Ide o najväčší počet takýchto stretnutí počas jednej sezóny v histórii fanklubu. Po stretnutiach so Steveneom Reinprechtom a Uwe Kruppom v Nemecku absolvovali piati členovia Eurolanche zo Slovenska a Českej republiky cestu autom z Bratislavy do švajčiarskeho Fribourgu, aby sa stretli s Davidom Aebischerom - bývalou brankárskou dvojkou Patricka Roya a víťazom Stanley Cupu, ktorý sa neskôr stal jednotkou po Royovom odchode na dôchodok.

Predtým, než začal David pôsobiť v USA, hral v organizácii Fribourgu. Potom, čo nebol draftovaný prvý rok, kedy byť mohol, siahli po ňom Avs v šiestom kole, čo ho dosť prekvapilo. David strávil nasledujúce tri roky v ligách ECHL a AHL. V roku 2000 sa stal Royovou dvojkou a mohol sa tak radovať z výhry Stanley Cupu. Po jeho konci kariéry sa stal dokonca jednotkou. Po roku a pol bol vymenený za Joseho Theodora do Montrealu Canadiens. Po ďalšom roku a pol opustil kanadský tím a upísal sa Phoenixu Coyotes, kde sa však objavil v jedinom a zároveň poslednom zápase NHL. David sa vrátil do Švajčiarska, kde hral za HC Lugano. Predsa len sa ešte pokúsil presadiť do NHL, no nakoniec strávil celú sezónu 2011/12 na farme Winnipegu Jets. Nakoniec sa vrátil do Európy definitívne, kde po sezóne 2014/15 v druhej švajčiarskej lige ukončil kariéru. Odvtedy David pracuje na poste trénera brankárov vo Fribourgu. V súčasnosti má pod sebou bývalého brankára Avs Reta Berru.

Partia fanúšikov z Eurolanche vyrazila zo Slovenska v posledný aprílový piatok. Cesta do Fribourgu im zabrala 10 hodín. Po nočnej jazde nasledoval rozhovor s Davidom, členovia fanklubu si pozreli Fribourg a pokračovali vo svojej ceste ďalej. Prvou zastávkou bolo mesto Montreux, ktoré je známe pre krásne scenérie a výhľady na Ženevské jazero a aj ako dočasný domov Freddieho Mercuryho. Následne sa presunuli do neďaleko vzdialeného mestečka priamo za hranicami s Francúzskom, čím spravili celý výlet ešte viac atraktívnejším. Prvú noc strávili vo švajčiarskych alpách v krásnom prostredí. Druhý deň skupina pokračovala jazdou cez Alpy, kde dokonca použila autovlak, navštívila mesto Thun a hlavné mesto krajiny Bern. Na noc sa presunula bližšie k Lichtenštajnsku. Jeden z najmenších štátov na svete si pozreli tretí, posledný deň výletu, po ktorom sa vrátili cez Rakúsko späť na Slovensko. 

Účastníci výletu najazdili za tri dni 2428 kilometrov. Videli niekoľko krásnych miest, vďaka čomu sa tento výlet stal najlepším spomedzi európskych, ktoré Eurolanche vo svojej histórii zorganizoval. Dokonca by sme ho mohli nazvať aj „malou Eurolanche Invasion“. Pozrite si určite fotogalériu z výletu a taktiež priložené video.

Môžeš porovnať súčasný hokejový systém vo Švajčiarsku s tým, čím si si prešiel ty v 90. rokoch?

Je tam viacero rozdielov. Myslím si, že celý švajčiarsky hokej pokročil. Máme lepších trénerov a infraštruktúru. Sny našich hráčov o NHL sú realistickejšie - viac ako kedykoľvek predtým. Keď som vyrastal, nemohol som sa s nikým porovnávať, pretože nikto nehral v NHL. To je najväčší rozdiel.

Kedy si začal hrať hokej?

Keď som mal okolo štyroch rokov. Bol som najprv útočník - až do asi siedmich rokov. Potom som sa stal brankárom.

Prečo si zmenil pozíciu? Rozhodol o tom tréner?

Nie. Nemali sme brankára počas jedného tréningu a tréner sa nás opýtal, kto by si to chcel skúsiť, tak som sa prihlásil. Išiel som do toho a už to nezmenil späť.

Bol si prekvapený, keď ťa Avalanche draftovali v roku 1997 alebo si to očakával?

Nečakal som to vôbec. Mohol som byť draftovaný už rok predtým a nikto si ma nevybral, takže som vedel, že bude ťažké dostať sa od NHL. Hlavne v tom čase, keď bolo všetko iné. Je to vtipná historka. Jeden novinár sa prišiel do Fribourgu lyžovať na dovolenku. Navštívil dva hokejové zápasy. Ako sa to stáva, prvý brankár sa zranil. Bol som trojkou, ale nový tréner sa mi rozhodol dať šancu. Tento novinár sa vrátil späť do Kanady a zavolal nejakým ľuďom do Montrealu a Ottawy, ktorí o mňa nemali záujem. Potom volal Pierrovi Lacroixovi, ktorý povedal, že sa na to pozrie. Takto som bol vlastne draftovaný.

Pamätáš si na tohto novinára?

Nie, ale spomeniem si. Bol z Journal de Montréal.

>>> Pozrite si celú fotogalériu <<<

Takže si nebol v USA na drafte?

Nie, bol som doma. Mama ma zobudila a povedala mi, že nám zavolal miestny rozhlasový moderátor. Povedal som jej, že „V poriadku“ a zobral som si telefón. Opýtal sa ma, či mu môžem porozprávať o drafte. Odpovedal som, že „Samozrejme, čo by ste chceli vedieť?“ A on na to mi gratuloval k draftu Coloradom. Najprv som tomu neveril a opýtal som sa ho, či si zo mňa robí srandu. Utekal som dolu schodmi, kde som sa pozrel na televízor a zistil som, že som bol skutočne dradtovaný Avalanche.

Bol si prekvapený?

Viac ako to. Čakal som to viac rok predtým. Keď nad tým sptťne premýšľam, prišlo to z ničoho nič.

Aké boli tvoje prvé pocity?

Úprimne som sa tým nezaoberal. Čo bolo na tíme bolo dobré, bol fakt, že sa presťahoval z Quebecu, takže stále mali v organizácii frankofónnych Kanaďanov, čo mi dosť pomohlo, keďže som vtedy hovoril iba po francúzsky, anglicky som vôbec nevedel. Hneď som sa vedel s organizáciou identifikovať, čo dokážem aj dnes.

Vedel si o tom, že ten istý tím vyhral pred rokom Stanley Cup a že Patrick Roy bol jeho brankárskou jednotkou?

Áno, všetko som to vedel. Pozeral som sa na to pozitívne aj negatívne - bol tam Patrick Roy, čo mi sťažovalo už len sa prebojovať do tímu, keďže jedno miesto už bolo obsadené. Bez ohľadu na to som bol veľmi šťastný. Môj prvý kemp bol skvelý. Prišiel som zo Švajčiarska, kde bol hokej dosť rozšírený, ale nemohol som uveriť tomu, akí rýchli boli hráči v porovnaní s našimi doma. Hovoril som si „Wow, tí sú ale rýchli“.

Takže si si hneď uvedomoval, že bude ťažké sa pri Royovi presadiť?

Vedel som, že to bude ťažké. Pred mojim prvým kempom som navštívil nováčikovský kemp s ďalšími šiestimi brankármi. Traja z nich mali už podpísanú zmluvu a klub chcel dať už iba jednému ďalšiemu. Celkovo štyria brankári sa o túto zmluvu bili. Mal som šťastie, že som sa ním stal ja.

Aký si mal svoj vlastný cieľ počas prvých troch rokov v zámorí?

Po drafte som odišiel do Severnej Ameriky, kde som hral v ECHL. Mal som 19 rokov. Vracal som sa do Európy na majstrovstvá sveta. Taktiež som pomohol svojmu tímu v play-off, čo som mal dovolené v zmluve. Hral som veľa exhibičných zápasov pred MS. Takže toho bolo dosť, ale všetko mi pomohlo v tom, aby som sa prispôsobil severoamerickému hokeju. Počas druhého a tretieho roku som hral v Hershey, kde som si uvedomil, že musím hrať dobre, aby som sa raz dostal do NHL, keďže okrem toho nemáte na nič vplyv. Najprv bol náhradným brankárom Craig Billington, potom Marc Denis. Keď sa odohral expanzný draft, Denis išiel do Columbusu, vďaka čomu som sa dočkal miesta v zostave.

Počas svojej prvej sezóny v zámorí si hral za dva kluby v ECHL. Môžeš porovnať túto ligy so švajčiarskou?

Myslím si, že kvalita v ECHL bola vtedy nižšia oproti Švajčiarsku. Hlavný rozdiel bol v tom, že sme hrali v menších mestách. Bolo to ako z filmu „Slapshot“, lebo som hral v mestách ako Johnstown, ale bolo mi to jedno. Mal som 19 a musel som si prejsť učebným procesom. Učil som sa veľa, pretože som hral s hráčmi, ktorí veľa nezarábali a mimo sezóny museli pracovať. Bola to dobrá skúsenosť, lebo som si vďaka tomu uvedomil, že nebude vôbec ľahké dostať sa do NHL. Uvedomil som si, že musím pracovať tvrdšie ako iný hráč, aby sa mi to podarilo.

Ďalšie dva roky si hral v AHL. Uvažoval si niekedy nad tým, že by si sa vrátil do Európy po toľkých rokoch v nižších ligách?

Pre mňa neexistovala nikdy možnosť vrátiť sa späť. Podpísal som trojročnú zmluvu. Možno mi to napadlo počas prvých dvoch mesiacov v ECHL, pretože mi chýbal domov, rodina, priatelia a možno aj jedlo. Ale v podstate som nikdy neuvažoval nad návratom do Európy. Mal som jediný cieľ - hrať v NHL.

Spomínaš si, ako si zistil, že si sa stal dvojkou Avs a konečne sa dostaneš do NHL?

Bol som na letisku na ceste na dovolenku do Thajska, keď mi zavolal Michel Goulet, ktorý mi oznámil, že sa stanem novou dvojkou potom, čo si Marca Denisa vybral Columbus na rozširovacom drafte. Povedal mi, aby som sa dostal do formy a aby som sa mu ozval začiatkom augusta, aby som začal pracovať s kondičným trénerom.

Pamätáš si na svoj prvý zápas za Avs v základnej časti?

Áno, pamätám si, že sme hrali proti Washingtonu deň predtým a Patrick Roy prekonal rekord v počte výhier u brankára. Vedel som, že po prekonaní rekordu budem hrať nasledujúci zápas. Leteli sme do Columbusu, spali tam a ťažko sa mi zaspávalo. Počas zápasu som dostal gól z prvej strely. Nebolo to nič dobré, ale vyhrali sme 5:1. Marc Denis, ktorý bol coloradskou dvojkou minulý rok, bol v bráne, takže to bol ako keby súboj dvoch náhradníkov. Mali sme lepší tím a pre mňa osobne to bola skvelá výhra.

Ďalší zápas si zaznamenal čisté konto, správne?

Áno, hrali sme proti Chicagu na jeho ľade a myslím si, že sme vyhrali 2:0.

Aký bol tvoj vzťah s Patrickom Royom?

Poznal som ho už z kempu, ale bolo to určite iné, keď sme hrali v rovnakom tíme. Vychádzali sme vynikajúco. Asi tomu pomohlo to, že sme obaja hovorili po francúzsky. Mali sme veľmi dobrý vzťah. Dal mi veľa rád, učil ma veľa a pomohol mi stať sa lepším brankárom.

Neľutuješ, že si nehral počas play-off v roku 2001?

Samozrejme, že by som bol rád, ak by som hral nejaké zápasy, hlavne vo finále, ale tak to nebolo. Bol som pripravený, trénoval som tvrdo počas celého play-off, aby som bol pre každý prípad pripravený. Myslím si, že som hral asi 30 sekúnd proti LA.

Vieš, prečo si hral tak málo?

Teraz už sú pravidlá iné, ale vtedy sme prehrávali 2:1 a chystali sme sa na presilovku. Naša prvá presilovková lajna bola na ľade už cez minútu. Na miesto toho, aby si kouč Hartley vybral oddychový čas pre oddych útoku, zvolil si výmenu brankárov. A tak som sa dostal do brány.

Ako si spomínaš na zápas č. 7 proti Devils?

Bol nervózny pokiaľ sme sa nedostali do vedenia. Viedli sme 3:1. Posledných päť alebo šesť minút bolo bláznivých. V aréne bol taký hluk, že sme si na lavičke ťažko rozumeli. Bol to skvelý pocit. Odrátavali sme posledné sekundy a poháňali čas vpred. Bolo to úžasné.

>>> Pozrite si celú fotogalériu <<<

Aká bola atmosféra počas prestávok v šatni? Mal niekto špeciálny príhovor?

Bolo to v podstate rovnaké ako počas sezóny. Prišiel tréner, niečo povedal. Niekoľko hráčov sa pridalo. Ako som povedal, moc sa to od iných zápasov neodlišovalo. Čo bolo iné, bolo sústredenie každého hráča. Mohli ste to vidieť na ich tvárach. Každý bol tak sústredený, že sme vedeli, že vedenie nepustíme.

Pamätáš si na oslavu po zápase?

Áno, každý skočil na ľad, oslavoval a fotil. Potom sme išli do šatne oslavovali tam. Bolo tam veľa ľudí, niektorých som predtým nikdy nevidel, ale bola to zábava a skvelá noc.

Strávil si svoj deň so Stanley Cupom vo Švajčiarsku?

Áno. Pozval som moju rodinu a priateľov do rodičovského domu. Prišli aj bývalí spoluhráči, ktorí sa s pohárom odfotili. Spravil som si s ním fotky aj v meste. Poobede sme dovolili fanúšikom prísť a tiež sa s ním odfotiť. Chcel som, aby ho mladí hráči videli. Nakoniec sme mali neďaleko od tohto miesta, kde sme teraz, menšiu oslavu so všetkými ľuďmi, ktorí mi počas mojej kariéry pomohli.

S akými hráčom Colorada si mal najlepší vzťah?

Mal som dobré vzťahy s Martinom Škoulom, Milanom Hejdukom a Alexom Tanguayom. Myslím si, že s nimi som strávil veľa času. Boli tam aj ďalší hráči ako Steven Reinprecht, s ktorým sa občas stále stretávam. Teraz hrá v Nemecku, takže to nie je tak ďaleko. Mal som dobré vzťahy s Dannym Hinoteom a Bradom Larsenom, s ktorými som hral v Hershey a spoločne sme sa dostali do NHL. Taktiež Scott Parker a Ville Nieminen. S nimi som bol občas. Niektorí zostali dlhšie, iní odišli rýchlo.

Povedal si, že si bol v Denveri naposledy pred dvoma rokmi. Bol si tam kvôli hokeju alebo na dovolenku?

Bolo to v čase, keď som skončil s kariérou. Chvíľu som nič nerobil, keď som dostal ponuku byť trénerom brankárov vo Fribrougu. Chcel som sa na túto pozíciu pripraviť, nie zobrať ju len tak bez prípravy. Tak som išiel do Dallasu, kde som sledoval ich tréningy, hovoril s trénerom a počúval ich počas prestávok na zápasoch. Rovnako som to spravil v Denveri, kde mi pomohli Patrick a Francois Allaire.

Takže to bolo v čase, keď Patrick trénoval Colorado?

Áno.

Čo si z týchto návštev pamätáš?

Veľa dobrých vecí. Chodil som sa pozerať na predzápasové rozcvičky, na tréningy. Čo bola sranda bolo, že sa šatňa vôbec nezmenila. Sú tam iné fotky, ale ináč je rovnaká. Poznal som Patricka, Adam Footea a iných členov realizačného tímu, takže bolo dobré vrátiť sa späť a vidieť starých priateľov.

Keď si Patricka počúval počas prestávok, všimol si si nejaké rozdiely medzi ním a inými trénermi?

Myslím si, že každý tréner je v niečom iný. V tom, ako rozpráva počas prestávok a v iných aspektoch. Poznám Patricka. On je… Patrick. Nezmenil sa. Nikdy sa nepokúšal byť niekým iným, čo bola jeho silná stránka, keď bol hráč a keď bol trénerom. Je excentrický a hovorí veci tak, ako sú.

Aká bola tvoja reakcia na jeho odchod z Colorada?

Rovnaká ako u každého. Bol som prekvapený. Vždy je veľmi ťažké súdiť dôvody. Čítaš o veľa veciach, ale nikdy nevieš, čo sa skutočne stalo.

Späť k roku 2001. Ďalšie dva roky si bol náhradníkom. Aké to boli sezóny v porovnaní s tvojou prvou?

Prvá sezóna bola špeciálna, lebo všetko bolo pre mňa nové. Učil som sa veľa, robil som chyby a pokúšal som sa ich neopakovať. Učil som sa, ako sa presadiť v NHL. Druhý rok som už nebol nováčikom a musel som postúpiť. Rovnako v tretej sezóne. Mal som dobrý druhý rok, o niečo ťažší bol tretí. Našťastie som sa dostal späť do správnych koľají.

Bolo to pre teba prekvapenie, keď Patrick skončil v roku 2003 s hokejom? Hovoril o tom predtým? Povedal, že skončí s hokejom, keď ste vypadli s Minnesotou?

Vedel som to asi dva mesiace predtým. Rozprávali sme sa a on mi povedal, že to je jeho posledná sezóna. Povedal mi, aby som bol pripravený prebrať jeho miesto. Takže som to vedel predtým.

Aká bola jeho reakcia po zápase s Minnesotou? Bol naštvaný alebo sa správal ako obyčajne?

Samozrejme, že každý bol nahnevaný, lebo sme prehrali zápas číslo sedem v predĺžení. Bol naštvaný, ale rovnako si uvedomoval, že to bol jeho posledný zápas, takže to bolo iné. Veľa ľudí chcelo, aby hral ešte rok, ale znovu, on je Patrick. Do hlavy si vsugeroval, že je pripravený skončiť.

Kedy si sa oficiálne dozvedel, že budeš jednotkou?

Dva týždne po skončení sezóny som sa rozprával s jedným z trénerov a generálnym manažérom, ale vedel som, že je to iba na papieri. Musel som sa ukázať, nie iba sedieť a počúvať, že budem jednotkou. Počas leta som tvrdo pracoval a mal som dobrý kemp. Celkovo si myslím, že to bola moja najlepšia sezóna v kariére. Hral som veľa zápasov, aj keď niekedy som nehral dobre, ale celkovo som hral vyrovnane počas celej sezóny a pomohol tímu dostať sa do play-off.

>>> Pozrite si celú fotogalériu <<<

Prečo si myslíš, že tím v play-off zlyhal napriek prítomnosti zvučných mien?

Možno práve to bol jeden z našich problémov. Neboli sme vyrovnaní, ako sme zvykli byť. Mali sme silu, o tom niet pochýb, ale v porovnaní s rokom 2001 nám niečo chýbalo. Vyhrať pohár je extrémne ťažké. Je tam 16 tímov, ale vyhrať môže iba jeden. Porazili sme Dallas, ale proti San Jose sme prehrávali sériu 0-2. Nehrali sme dobre. Lepšie to bolo v treťom zápase, ale prehrali sme ho 0:1. Skoro sme sa vrátili späť do hry, ale prehrali sme šiesty zápas a vypadli. Mohlo to byť inak, ale v play-off je tenká čiara medzi prehrami a výhrami.

Veľa expertov predpovedalo, že v tej sezóne vyhráte Stanley Cup. Veril si tomu aj ty?

Samozrejme. S takým tímom sme mali šancu. Ako som povedal, čiara medzi výhrami a prehrami je tenká a rozdiel je veľký. Nepochybujem, že sme mali šancu, ale San Jose bolo v tom čase nanešťastie o niečo lepšie.

Pamätáme si na bitku proti tvojej bývalej dvojke Philippemu Sauvé. Ako sa to stalo?

Nebola to skutočná bitka. Myslím si, že sme vyhrávali 7:3 alebo tak nejako a predo mnou sa odohrala strkanica. Asi som udrel niekoho a on prišiel za mnou. Medzi nami však nebola nevraživosť. Dokonca ma pozval na svoju svadbu, takže všetko bolo v pohode.

Po sezóne 2004/05 ťa vymenili do Montrealu. Prekvapilo ťa to?

Vždy ťa to prekvapí. Bolo to pár dní pred trade deadline. Vieš, že je šanca výmeny, ale nikdy nad tým nepremýšľaš, pokiaľ sa to nestane. Mal som problémy prvých 20-25 zápasov, ale začalo sa mi potom dariť a nemyslel som si, že by ma Colorado nakoniec vymenilo. Nakoniec sa to stalo a nemohol som robiť nič viac, ako si zbaliť svoje veci a hrať za svoj nový tím. Bol som šťastný, lebo som vedel, že to je Monetreal a že to bude skvelá skúsenosť. A bol som aj smutný, lebo som sa v Denveri cítil byť doma. Bolo ťažké odísť.

Myslíš si, že tvoja kariéra v NHL by trvala dlhšie, ak by ti Colorado dalo ešte jednu šancu?

Možno, ale to je len prianie. Existujú momenty, keď si hovoríš, že niečo mohlo byť iné, ale to ti nepomôže. Robíš rozhodnutia na základe prítomnosti. Išiel som do Phoenoiu, lebo som chcel hrať viac zápasov a byť jednotkou. Vedel som, že to bude väčší risk ako keď podpísať zmluvu s iným tímom ako dvojka, ale chcel som byť jednotkou a nemyslím si, že by som spravil inak.

Aké boli tvoje očakávania po výmene do Montrealu?

Chcel som hrať znovu, bolo to akurát po lockoute. Po roku vo Švajčiarsku som sa cítil v Severnej Amerike dobre. Po prvých dvoch alebo troch mesiacoch doma som chcel, aby sa sezóna už začala, ale nestalo sa tak nanešťastie.

Po Montreale prišiel na rad Phoenix, správne?

Nebol som tam celú sezónu, lebo som išiel späť do Lugana krátko na to, keď ma poslali na farmu. Hral som iba jeden zápas za Coyotes, ktorý sme prehrali 0:3 proti Columbusu. Poslali ma do San Antonia týždeň potom. Hral som tam mesiac alebo dva a vrátil sa do Lugana.

Pustili ťa tam na hosťovanie?

Nie, mal som jednocestný kontrakt s Phoenixom, ale poslali ma na farmu. Dokonca som nehral ani v AHL, bol som tretí brankár. Cítil som to tak, že chcú, aby som sa vrátil späť do Európy, takže ma nebudú musieť platiť. Vedel som, že nebudem mať na výber, lebo som nehrával ani v AHL. Musíš na sebe pracovať a bez hrania sa to nedalo.

Bolo to ťažké odísť z NHL?

Áno, bolo. V rovnaký čas som myslel na to, že raz sa tam možno vrátim. Niekoľko tímov ma po dvoch rokoch od návratu do Európy kontaktovalo, ale nevyšlo to. Nakoniec som išiel do kempu Jets na skúšku a dali mi zmluvu. Hral som v AHL. Chcel som ísť do NHL, ale bohužiaľ to nevyšlo.

>>> Pozrite si celú fotogalériu <<<

Pred dvoma rokmi si skončil s hokejom po odohraní iba piatich zápasov. Prečo?

Roztrhol som si predný krížový väz počas môjho druhého zápasu a bol som mimo celú sezónu. Bol som na operácii a rehabilitoval som šesť mesiacov, až som sa vrátil na ľad. Nemal som zmluvu a chcel som podpísať novú niekde v Európe. Čakal som na dobrú ponuku. Hral som s klubom druhej švajčiarskej ligy, aby som bol v tempe, ale chcel som pôsobiť v lepšej lige. Nebol som sám k sebe úprimný, chcel som výzvu. Pred Vianocami som nemal stále dobré ponuky a tak som povedal mojej manželke, že končím. Nechal som si to pre seba, rodinu a priateľov a nakoniec som to 2. januára oznámil verejnosti.

Čo sa ti páči na tvojej práci trénera brankárov?

Toto som robil v podstate celý svoj život, takže teraz som rád, že môžem svoje vedomosti zdieľať s inými. Pracujem so všetkými brankármi v organizácii, od 15 rokov vyššie. Chcem im pomôcť, aby sa im splnili ich sny. Niektorí hrajú pre zábavu, iní sa chcú dostať do NHL. Myslím si, že ich viem chápať a chcem im pomôcť byť lepšími.

Chcel by si sa stať hlavným trénerom v budúcnosti?

Neviem, uvidíme. Teraz som trénerom brankárov a aj asistentom generálneho manažéra, takže je toho dosť, ale som za to rád. Je to zaujímavé. Môžem trénovať s brankármi, ale aj sledovať hráčov z iných tímov, ktorých by sme mohli podpísať, aby sme boli lepší. Je to zaujímavá robota a mám ju rád.

Existujú nejaké indície, že by si sa mohol pripojiť k Avalanche niekedy? Možno aj nejaké ponuky?

Nedostal som žiadnu ponuku, ale nidky nevieš. Napriek mojej terajšej pozícii je stále mojim snom pracovať v NHL, pretože je to najlepšia liga na svete a môžeš v nej pracovať s najlepšími hráčmi sveta. Je to výzva a určite by som rád dostal niekedy takú šancu.

Sledoval si Avs počas minulej sezóny? Máš pre nich nejakú radu zo svojej pozície?

Nepovedal by som, že mám radu, ale Colorado má za sebou ťažké roky a je to o tom podpísať a draftovať správnych hráčov. Ľahko sa to hovorí, ťažšie robí. Dúfam, že budú rozvíjať hráčov dobrým smerom a spravia tím lepším. V lige je veľká súperivosť. Teraz je tu aj nový tím, takže existuje množstvo vecí, ktoré musíš spraviť lepšie, aby bol tím konkurencieschopný. Potrebuješ kľúčových hráčov. Joe Sakic bol pre organizáciu dôležitý a myslím si, že tím potrebuje niekoho jemu podobného, aby sa dostal späť.

Bol si pozvaný na niektoré akcie v súvislosti s veteránmi Avs?

Nie, ale Patrick a Craig hrali v zápase veteránov, lebo obaja v tom čase pracovali pre Colorado. Dúfam, že dostanem letenku, keď bude tím napríklad oslavovať 25. výročie Stanley Cupu (smiech).

Okrem prsteňa za Stanley Cup vlastníš aj iný pamätný suvenír?

Mám masky a dresy. To je tak všetko. Mám 8-ročného syna, ktorý ma nikdy nevidel hrať v NHL, ale má moje hokejové karty a hrá sa s nimi. Nie je to tak, že mám u seba všetko. Mám masky a dresy, lebo ich mám rád. Samozrejme prsteň a malú repliku Stanley Cupu. Je to pekné.

Povedal si, že vyrastal tu vedľa na štadióne. Je tam niečo, čím si ťa uctili?

Zvyklo tam byť niečo, ale teraz je v reštaurácii môj dres a to je tak všetko.

Po dobu 15 rokov si mal vlastný fanklub. Spomínaš si na nejaké zážitky v tejto súvislosti? Veľa hráčov nemá fanklub.

Bola to sranda. Hlavne, keď som hral v Hershey. Vtedy chodil fanklub každý rok za mnou. V tom čase veľa Švajčiarov nehralo v zámorí. Za mnou prišli novinári a asi 20-30 členov fanklubu. Chodili na zápasy a povzbudzovali. Moji spoluhráči tomu nemohli uveriť. Hral som v AHL a každý niečo odo mňa chcel. Bolo to super. Aj keď som hral v AHL, fanúšikovia zo Švajčiarska za mnou vždy prišli. Bola to zábava.

Aký bol tvoj obľúbený brankár predtým, než si sa dostal do NHL?

Vždy sa to menilo, ale mal som rád Rona Hextalla, Patricka a Felixa Potvina. Najviac som sledoval Patricka. Keď som ma 13 rokov, hral som na žiackom turnaji v Severnej Amerike proti kanadským tímom a mohol som sledovať jeho dva-tri zápasy. Mal som rád jeho štýl. Navštívil som kemp Francoisa Allaireho, ktorý bol vtedy Patrickovým trénerom. Keď som s ním hral, videl som, že sme si po fyzickej stránke podobný. Niekedy ľudia nevedeli, kto z nás dvoch chytá, lebo sme boli rovnako veľkí. Preto som mal najradšej asi jeho.

Povedal si, že si bol kamarát s Hejdukom a Škoulom. Vieš nejaké české slová?

Iba „Ahoj, Čau, pět minut“ a to je asi všetko.

>>> Pozrite si celú fotogalériu <<<

Bol taký hráč, ktorého strely si sa obával?

Nie, ale poznal som hráčov, proti ktorým som musel hrať agresívnejšie, keď mali puk. Vedel som, že som sa musel prispôsobiť niektorým hráčom a ich strelám, napríklad proti Sheldonovi Sourayovi. Vedel som, že som musel pokryť väčší priestor, lebo bolo ťažké reagovať na jeho strelu. Musel som byť trochu väčší a dúfať, že ma puk zasiahne alebo pôjde mimo.

Dostávaš stále listy od fanúšikov, keď ťa napríklad žiadajú o podpisy? 

Áno, stále a dosť. Prichádzajú zo Slovenska, Českej republiky, Nemecka - najviac od nich, viac ako z celej Európy a Švajčiarska.

David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
30/06/2017 - 13:00