Eurolanche

Preview: Aj útok má čo naprávať

Z dlhodobého hľadiska je síce najväčším kameňom úrazu v hre Colorada Avalanche priam tragická obrana, ale pri spomienke na minulú sezónu sa poriadne vysoko vynára taktiež aj útok. Ten totiž počas minulej sezóny nielen konkuroval defenzíve, ale niekedy ju dokonca aj prevyšoval. O tragickosti sa dalo hovoriť vo všetkých ofenzívnych ohľadoch. Nie je sa teda čomu diviť, že vynútené letné zmeny sa nemenej dotkli práve aj útočného zloženia.

Z hľadiska odchodov sa za ten najväčší dá považovať neponúknutie novej zmluvy Mikhailovi Grigorenkovi, ktorý si to napokon zamieril „domov“ do KHL. Okrem neho tím opustil aj dlhoročný hráč denverského klubu John Mitchell, ktorý bude nadchádzajúcu sezónu začínať len v AHL. Vedeniu taktiež nestál za prípadnú ďalšiu finančnú obeť ani René Bourque, ktorý napokon zamieril do švédskej najvyššej súťaže kde sa mu na začiatku sezóny celkom darí.

O niečo mocnejšie reakcie však vyvolali niektoré príchody, najmä teda jeden ktorý sa môže napokon ukázať ako brilantný ťah. Generálnemu manažérovi Joeovi Sakicovi sa totiž podarilo doslova za pár drobných podpísať niekdajšiu draftovú jednotku Naila Yakupova, ktorý by síce inak mal problém nájsť si za morom nového zamestnávateľa, ale ten predpoklad zabijaka v ňom určite ešte drieme. Mierny náznak radosti fanúšikov priniesol aj príchod Colina Wilsona z Nashvillu Predators, pričom obetovaný za neho bol len draftový výber. V tomto ohľade teda tiež nemožno hovoriť o prehre.

Okrem týchto minimálne rizikových podpisov už povedzme skúsených hráčov patrilo leto aj skautingu a podpisovaniu mladých talentoch, pričom snahe o oživenie sa v tomto smere nevyhol ani útok. Vedenie totiž dotiahlo dvojicu zaujímavých hráčov z univerzitnej NCAA a to konkrétne Dominica Toninatoa a Alexandra Kerfoota. Druhý spomínaný pritom môže pričuchnúť k najlepšej hokejovej lige na svete pomerne rýchlo.

Osobitou ságou, ktorá tiež môže mať dopad na útok ako taký je aj tá ktorá sa odohráva v posledných dňoch respektíve už týždňoch okolo Matta Duchenea. Ten chcene či nechcene bude totiž musieť s veľkou pravdepodobnosťou začať sezónu práve s tímom, ktorý je doposiaľ jeho jediným živiteľom v rámci NHL.

Zvyšok ofenzívy je už viac menej o starých, respektíve menej starých, ale známych menách. Produkcia sa zrejme opäť bude stavať na Nathanovi MacKinnonovi, ktorý v príprave nehral vôbec zle a fanúšikom tak ostáva dúfať aby si svoju formu preniesol aj do základnej časti. Značný prínos do štatistík sa po vydarenej minulej sezóne taktiež očakáva aj od jeho predpokladaného útočného partnera Mikka Rantanena a skoro identickým príkladom je aj švajčiarska stopa v ofenzíve Sven Andrighetto, ktorý patrí medzi tých novších v organizácii.

Aj napriek vyvolanému napätiu sú veľké očakávania vkladané aj do výkonov Matta Duchenea, ktorý v prípade že by si to urovnal v hlave by stále mohol byť platným hráčom, pričom by zároveň mohol byť aj kľúčovým faktorom kariérneho reštartu Naila Yakupova. Zvlášť vzhľadom na to že ruského útočníka čaká prelomový rok a ani náhodou by asi nebolo povzbudením ani len pre Duchenea jeho asistencia pri definitívnom pochovaní podľa predpokladov najväčšieho talentu draftového ročníka 2012.

Yakupov s Ducheneom však nie sú jedinými hráčmi, ktorí budú mať čo dokazovať. Obrovské ťažkosti s nenaplnením očakávaní má totiž dlhšiu dobu aj aktuálne kapitán mužstva Gabriel Landeskog, ktorému by pokojne mohlo pomôcť keby ho tohto bremena zbavia. Nejaký ten kandidát na nosenie „Céčka“ by sa už našiel. S pokojom by to mohla byť aj letná posila Colin Wilson, čo by ale bolo z hľadiska fanúšikov možno trochu zvláštne. Každopádne aspoň z principiálneho hľadiska by to mal dostať niekto starší.

Pri pohľade na útok netreba taktiež zabúdať ani na ďalšie mladícke články ofenzívy denverského klubu, ktoré by už tento rok mali položiť ďalší kameň do základov prípadnej úspešnej kariéry s týmto tímom. Reč je predovšetkým o Tysonovi Jostovi, ktorý čo to odohral už minulú sezónu a počas daného obdobia naznačil že sa s ním musí počítať a taktiež aj o JT Compherovi, ktorý je vlastne podobný prípad ako jeho kanadský kolega.

Suma sumárum v útoku sa snúbi snáď všetko čo sa len snúbiť môže. Mladícka dravosť so skúsenosťou, kontroverzia s rozvážnosťou, pokora s nekompromisnosťou, zlo s dobrom. Je preto veľmi ťažké predpokladať čo to napokon prinesie, ale zvykne sa hovoriť že protiklady sa priťahujú a z tohto pohľadu by to čo sa udialo či už počas leta, alebo aj v posledných dňoch mohlo mať pozitívny dopad na ofenzívu. A nie je to len preto, že horšie ako minulý rok to byť už asi ani nemôže.