Koniec Mironova sa dal čakať
Komentár k odchodu ruského obrancu z USA.Keď sa Andrei Mironov nedostával vôbec do prvého tímu Colorada Avalanche, začínal som uvažovať nad tým, kedy ho to prestane v AHL baviť a vráti sa späť do KHL. Keď sa nezmestil ani na súpisku v San Antoniu, bolo to všetko len otázkou času. Jeho predčasný odchod a dokonca zrušenie dvojročnej zmluvy ma vôbec v ničom neprekvapili.
Všetky kluby NHL bez rozdielu musia pochopiť, že Európania a obzvlášť ruskí hokejisti nebudú hrať v AHL dlhodobo za nič na svete. Áno, je to síce pomyselná druhá najvyššia hokejová liga v USA s dlhoročnou tradíciou, no od kvality KHL či iných európskych líg má ďaleko. Preto tí, ktorí sa už na Starom kontinente presadili, nebudú určite trpezliví pracanti, ktorí budú v AHL aj zo päť rokov, aby si raz splnili sen hrať v NHL. Existujú svetlé výnimky a nájdeme ich aj v organizácii Avalanche (Boikov, Smirnov), avšak ide o hráčov, ktorí juniorsky vyrastali v Severnej Amerike, viac sa zžili s prostredím, kultúrou, jazykom, a preto je pre nich cesta cez AHL prirodzenejšia než pre „tradičných Európanov“.
Čítal som rozsiahly rozhovor, ktorý Mironov poskytol ruskému novinárovi. Nestačil som sa čudovať jeho úprimnosti. Pomaly do kolien ma dostalo to, ako hovoril, že bol sám na hoteli, musel si sám variť a mama ho cez telefón učila ruské recepty. Veď aj po prílete naspäť do Ruska si ihneď odfotil boršč a zverejnil na svojom Instagrame… V spomenutom rozhovore hovoril aj o tom, že v USA sa nič nedá robiť, že keď ho pochválili, tak ho poslali na farmu, že prednosť dostávali iní…
Viem sa absolútne vžiť do mladého Mironova. Keď som prišiel do USA po prvýkrát pred 10 rokmi, taktiež mi všetko prišlo ako z inej planéty. Nevedel som sa v danom prostredí orientovať. Chcelo to svoj čas. Navyše, on prišiel z Ruska. Rusko a USA, tak to sú totálne dva odlišné svety.
Čo môžem Mironovi vyčítať je neznalosť angličtiny. Od začiatku roka 2017, kedy som sa s ním stretol po prvýkrát, po druhé stretnutie vo Švédsku v novembri toho istého roku sa moc v jazyku nezlepšil, čo je extrémne dlhá doba na tak malý pokrok. Nečudo, že bol v AHL úplne osamotený.
Ale predsa len mi nedá spomenúť jeden fakt faktov - Mironov je dospelý človek, živí sa roky hokejom, nemohol mať predsa ružové sny, že všetko bude dokonalé. A ak hej, prečo ho niekto zodpovední na cudziu planétu menom USA patrične nepripravil dopredu? Klamali mu hádam všetci o tom, ako pôjde všetko hladko? Nepočítal s tým, že ako majiteľ dvojcestnej zmluvy môže celkom rýchlo skončiť na farme? A ak ho aj pripravili, nedal si povedať a chcel KHL zrovnávať s NHL v rovnakej podobe?
Odpovede na tieto otázky asi už nedostaneme a je to aj celkom jedno. Mironovov príbeh však bude mať svoje pevné miesto v histórii Avalanche a NHL. Bude to príbeh mladého chalana, ktorý prišiel do cudzieho sveta, v ktorom sa cítil byť úplne sám, až denne musel volať so svojím agentom a mamou. Jednoducho do takéhoto sveta ešte nedozrel, možno ani nedozreje. Je to aj príbeh ľudskosti, že všetci hráči sú ako my - majú svoje trápenia, emócie, starosti a niekedy nad nimi nevyhrajú.
Na záver ešte jedno zamyslenenie. Viacerí novinári a fanúšikovia spomínali Duncana Siemensa. Ten je ako obranca v organizácii Avalanche od draftu 2011 a až teraz - potom, čo som ho aj ja pred časom definítvne odpísal - sa dočkal dlhšej šance ukázať sa v prvom tíme. Prosím vás, hádam ste nečakali, že Mironov alebo akýkoľvek v Európe zabývaný hráč bude postupovať rovnako. AHL je pre Američanov/Kanaďanov jedinou rozumnou alternatívou ako sa ešte hokejom živiť a byť blízko rodiny. Možnosť Bé je Európa, no to je zas druhý koniec sveta a nie je vylúčené, že sa im nestane to isté, čo Mironovi…
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
12/03/2018 - 10:00