Eurolanche

Dočkal som sa zápasu v televízii

Je až šialené, že som si cez všetky technologické prekážky dokázal udržať oddanosť klubu, ktorého prvý zápas som videl po prvýkrát v roku 2003, teda celé tri roky potom, čo som sa o neho začal zaujímať. Dovtedy som si výkony hokejistov mohol akurát tak predstavovať cez teletext štýlom Matrixu. Jedinou svetlou výnimkou boli krátke zostrihy, ktoré vysielala kultová nemecká športová televízia DSF (dnes už ako Sport1). Keďže v Nemecku nehral hokej nikdy žiadny prím, išlo naozaj o zopár minút. Platené športové stanice mi boli stále na míle vzdialené.

O niečo bližšie sa ku mne začal dostávať internet,ktorý som začal aktívne používať v roku 2002 ako dvanásťročný. V internetovej kaviarni, ktoré sa vtedy rozrastali na každom slovenskom sídlisku, som presedel dokopy celé dni. Doma som mal internet až o štyri roky neskôr. Dovtedy som sa s ním zoznamoval. Prvýkrát som si mohol kliknúť na web Colorada Avalanche. Bol to neskutočný zážitok. Video zostrihy neboli dostupné, aspoň som sa dostal k obrázkom (a zistil, ako vôbec vyzerajú hráči) a aktuálnym či historickým štatistikám. Rád si spomínam na toto obdobie práve v dobe, keď už všetko zo sveta internetu a moderných technológií považujeme za štandardné. Vtedy som si každú informáciu vážil, pretože bolo časovo aj finančne náročné dopracovať sa k čomukoľvek novému. Veď už len to, že ma mama pustila do kaviarne spolu s ďalšími rovesníkmi bola výhra. Samozrejme, že som musel od nej dostať peniaze, tuším 20 korún na jednu hodinu internetu. V kaviarni som zaplatil ázijskému prevádzkarovi, ten mi vypísal na papierik kód k prihláseniu a už som fičal. Ak zvýšili peniaze, mohol som si kúpiť kofolu. Všetky dáta, ktoré som si chcel odniesť domov, som si sťahoval na diskety. Koľko veľa dokumentov sa na ne zmestilo! Mali pre mňa veľkú cenu, považoval som ich za moderný výdobytok doby. Dodnes ich mám niekde odložené, ale asi už nikdy ich neotvorím, keďže ich nemám do čoho vložiť. Vďaka nim som si stiahnuté stránky mohol pozerať aj doma (prvý počítač som dostal v 13. rokoch) a dokonca som si vytvoril po prvýkrát vlastný priečinok Colorado Avalanche.

V prípade vážneho záujmu o celé, farebné vydanie knihy vo formáte PDF píšte na eurolanche@eurolanche.com. Tlačená verzia je vypredaná.
 

Internet a teletext. To sú dva elementy, ktorým môžem vďačiť za to, že som pri Avs vydržal prvé tri roky bez toho, aby som vôbec sledoval ich zápasy naživo, zo záznamu alebo formou normálnych zostrihov. Oba mi totiž ponúkli nekonečné zdroje informácií, ktoré som začal spracovávať do osobného archívu. V tej dobe neexistovalo nekonečno stránok ako dnes, keď nájdete spätne akúkoľvek informáciu. Nezabúdajte, že do internetovej kaviarne som sa dostal iba občas. Jednoducho nebolo nijako možné dopracovať sa k starším dátam. Preto som si pred začiatkom sezóny 2001/02 povedal, že v zapisovaní výsledkov do vlastného zošita budem pokračovať po vzore predošlého, môjho debutového ročníka. Začal som tak tradíciu, ktorá trvala dlhých osem rokov.

Zošity som delil na dve kategórie: zápasové a vedľajšie. Prvý zápasový má na obale napísané na dvoch samostatných papierikochSezóna 2001-2002 Colorada Avalanche a Play-off 2001-2002 Colorada Avalanche. Oba papieriky som na obal zošitu nalepil pred začiatkom sezóny. V tom čase bol postup do play-off zo strany Avs samozrejmosťou. Mojim prvým zápasom v najstaršej sezóne, z ktorej sa dochoval takýto zošit, bol duel na ľade Pittsburghu Penguins z 3. októbra 2001. Colorado vyhralo 3:1 po zásahoch nováčika Nedorosta, Sakica a Druryho. Za hostí znižoval šesť minút pred koncom Robert Lang. Podobne vyzerala štatistika každého ďalšieho zápasu – uvedení boli iba autori gólov, ich nahrávači nie. Nechýbali góly po tretinách a počet divákov (v tom čase v Denveri iba 18 007, čo som vždy písal automaticky). Dodnes si pamätám na 3. november 2001, kedy hralo Colorado na ľade Toronta. Až na návšteve u jedných známych som náhodne zistil, že Avs hrajú tento zápas. Stalo sa to po prvýkrát, keď som zabudol, že hrá Colorado. Do uzávierky tejto knihy sa to zopakovalo už iba raz a snáď naposledy.

Pokrok v porovnaní s predošlým, navždy strateným zošitom, nastal v tom, že som vedel rozoznať medzi uvádzaním hostí a domácich. Nie, nebolo správne písať Colorado vždy ako prvé ako v sezóne 2000/01. Po skončení základnej časti 2001/02 som pripísal pár krátkych štatistík. Na ďalších stránkach, keď už išlo v play-off o všetko, neodpustil som si prvé hmatateľné prejavy podpory typu „Colorado do toho, Forsberg sa vrátil!!!“alebo „Do toho Peter!!!“. Poslednou bodkou za celou sezónou 2001/02 je smutne slávny zápas č. 7 proti Detroitu (0:7), po ktorom som sa zmohol na stručné zhodnotenie sezóny: „Zbohom! Škoda!“- a pridal som jednu poznámku pod čiarou: „Forsberg mal najviac bodov play-off“. Plakať som asi neplakal. Stále to bola sezóna, v ktorej som nevidel ani minútu z hokeja Colorada Avalanche.

Musel prísť revolučný ročník 2002/03, počas ktorého svoje vysielanie spustila Galaxie Sport zadarmo pre všetkých divákov v Česku a na Slovensku a ja som tak mohol začať sledovať Colorado v akcii. Písal sa presne 12. apríl 2003. Bol som doma, mal som v rukách magazínovú knižku vysvetľujúcu pravidlá a históriu NHL zábavným spôsobom a obkresľoval som ľadovú plochu. Čo iné by som aj vtedy robil, v dobe, keď som žil hokejom od rána do večera – rána sa začínali kontrolou teletexu, pokračovalo sa v škole diskusiami o posledných výsledkoch, poobede prišli na rad hokejové zápasy pred domom a keď bol čas (čo bol vždy), tak aj zopár zápasov na NHL 2000 na skutočne prvom Playstatione. Popritom prípadná aktualizácia môjho priečinka v počítači a zošita o Colorade a deň bol za mnou. V ten pamätný deň som išiel s celou hokejovou výbavou do obývačky, kde bol môj otec. Prepínal programy a odrazu sa na obrazovke objavil priamy prenos hokejového zápasu a v jednom z rohov svietilo logo Galaxie Sport. Všetky veci z rúk mi spadli na zem. „To je Galaxie, to je Galaxie?,“ pýtal som sa otca neveriacky. Bola. V ten deň začala vysielať bezplatne prostredníctvom káblového operátora. Pozeral som sa na zápas New Yorku Rangers proti New Yorku Islanders. Od toho dňa sa môj fanúšikovský život zmenil rapídnym spôsobom. Nasledujúce roky som začal spoznávať úskalia podpory tímu z druhého konca planéty o osem časových pásiem smerom západ. Hokej sa dostal na prvé miesto pred všetkým, pred spánkom nevnímajúc.