Eurolanche

Duchene: Nepochopiteľná nostalgia fanúšikov

Minulý týždeň zdolalo Colorado Avalanche na domácom ľade Ottawu Senators jednoznačným výsledkom. Tento duel pútal pozornosť ešte pred prvým buly, keďže bol pre Matta Duchenea prvým v Pepsi Centre, ktorý sa chystal odohrať po svojom odchode z Denveru. Preto už pred zápasom sa začali po internete objavovať rôzne diskusie od fanúšikov Avs, medzi ktorými boli aj také, pri ktorých sme mohli dvíhať obočie.

Hlavnou témou diskusií bolo to, ako sa postaviť k Ducheneovi. Kričať „boooo“, keď sa dotkne puku alebo nie? Malo by Colorado ako tím pripraviť spomienkové video na štadióne alebo nie? Tak zneli hlavné, predzápasové otázky. Čo som zahliadol, väčšina fanúšikov bola jednoznačne proti „boooo“ a za spomienkové video.

Masové hulákanie sa počas zápasu skutočne nekonalo. Neobjavilo sa ani žiadne video. Len hlásateľ raz spomenul Duchenea, ktorého ukázali na kamere a ľudia tlieskali, on sa postavil a zamával. Útočník počas predzápasovej rozcvičky dal puk domácemu fanúšikovi, zdravil sa s nimi, päsťou, kamarátsky buchol po plexiskle, v uličke smerom k šatni rozdával podpisy… Vyvrcholenie prišlo po zápase, kde najprv nešetril chválou na Avs. Otvorene pripustil, že by sa raz do Denveru chcel aj vrátiť, čo je minimálne divné počúvať z úsť iného hráča, ktorý má bojovať za svojho súčasného zamestnávateľa. Neskôr na svojom Twitteri napísal emotívny tweet, že keď raz bol hráčom Avs, tak bude navždy. Fanúšikovia jasali, v stovkách lajkovali sumárne statusy a špekulovali o tom, že by sa Duchene mohol vrátiť do Colorada už budúce leto, keď mu vyprší zmluva s Ottawou.

Pri sledovaní tejto asi dvojdňovej „Duchenománie“ som neveril vlastným očiam. Pýtal som sa sám seba: To naozaj všetci zabudli, čo sa tu pred pár mesiacmi udialo? Ako azda najväčší kritik Duchenea som dúfal, že už nebudem musieť otvárať znovu túto tému, ale práve krátka pamäť niektorých fanúšikov ma k tomu primäla.

Ducheneho príbeh sa začal v roku 2009. Na drafte si ho vybralo Colorado Avalanche. Ihneď sa v médiách objavila fotografia z jeho detstva, kde bol v drese Avs v detskej izbe plnej ďalších suvenírov. Idylka. Dokonalý príbeh. Jasali sme všetci.

Duchene sa vo svojej prvej sezóne v NHL choval ako každý nováčik. Skromný, priateľský, trochu bojazlivý sa pomaly zoznamoval s prostredím profiligy. Vyzeralo to na začiatok úspešného príbehu. Nanešťastie, čím prešiel ďalší a ďalší rok, o to viac sa kanadský útočník menil. Sebavedomia mu pribúdalo na rozdávanie. Zo šatne začali prenikať nie príliš lichotivé správy o jeho povahe a prínose pre tím ako taký. No publikovať niečo také v časoch jeho najväčšej popularity by bolo samovraždou pre každé médium. 

Muselo prejsť až niekoľko rokov. Výmena do Ottaway odhalila možno viac, ako ktokoľvek čakal: Duchene si vyžiadal trejd takmer rok predtým; Erik Johnson ho verejne skritizoval za prístup; Duchene nenastúpil na neoficiálne tréningové obdobie pred začiatkom kempu ako jediný; povedal, že chce hrať za tím, ktorý sa dostane do play-off a už nechce zažiť ďalší „rebuild“… Nebol to žiadny pekný rozvod. Na generálneho manažéra Joea Sakica takmer rok tlačili Ducheneho agent, fanúšikovia, ale aj iné tímy s ponukami. Nakoniec sa to podarilo. Za všetko pri tejto téme hovorí, aký efekt to malo pre Colorado. Spomínaný Johnson naznačoval, kto bol problémovým elementom v šatni, kto neveril tímu a kto bol jedným z dôvodov pádu z pred roka. Veď to bol samotný Duchene, ktorý prezradil, že začiatkom roka 2017 prestali hráči hrať.

Články z novembra 2017 a dokonca aj oficiálne vyjadrenia od kompetentných pomohli zainteresovaným, a hlavne tým, ktorí sa nikdy s Ducheneom nestretli osobne, pochopiť, čo sa posledné obdobie dialo v šatni. Aký bol Ducheneho postoj ku klubu a čo bol jeho hlavný problém.

Nebola to štandardná výmena. Ducheneov postoj a chovanie ku klubu vytočilo viacero ľudí z organizácie. Spomeňme azda toho najdôležitejšieho, majiteľa Josha Kroenka, ktorý ešte aj v apríli tohto roka pre Denver Post povedal, že „Nechcem spomenúť jeho meno“. A keď sa takto otvorene vyjadrí majiteľ, kto racionálne zmýšľajúci očakáva video spomienku na Duchenea či dokonca jeho návrat do šatne?

Pamäť je niekedy krátkodobá a často v historických súvislostiach zlyháva. Platí to aj pre túto tému. Suma sumárum, Duchene „trpel“ takmer rok v tíme, kde nechcel hrať. Pri konci to dával očividne najavo a po odchode neskrýval nadšenie. Otvorene prehorovil, že chcel hrať za iný klub. Ak by sa tak chovali hráči, ktorí sa roky potácajú v priemerných kluboch, nemuseli by vlastne tieto kluby ani existovať, lebo by za ne nechcel nikto hrať. Duchene bol v šatni problémom, čo priznali aj hráči. Najlepší dôkaz ich tvrdení bolo uvoľnenie a premena, ktorá sa udiala z týždňa na týždeň. Bol to Duchene, ktorý si vyžiadal odchod a zatvoril za sebou dvere. Bol to on, ktorý naštval majiteľa. Preto sú úvahy o akejkoľvek spomienke irelevantné. Nehovoriac o návrate…

Jeho vlastné súčasné vyjadrenia vyzerajú prinajmenšom vtipne s tým, čo hlásal takto pred rokom. Ako sa choval, ako sa postavil k neoficiálnemu kempu. Každý má rád nostalgiu, „staré dobré“ časy, ale v tomto prípade to nemá logiku. Duchene je uzavretá kapitola.