Eurolanche

Rebuilding vstupuje do poslednej fázy

Nie je to tak dávno čo Avs pravidelne patrili ak nie k užšiemu tak minimálne k širšiemu okruhu kandidátov na zisk Stanley Cupu, pri trade deadline sa vo vačšine prípadov posilňovali o skúsených veteránov zvučných mien výmenou za výbery v drafte či nádejných mladíkov a 1. Júla míňali veľké sumy peňazí na najlukratívnejších voľných hráčov. Táto koncepcia dostala vážnu ranu zavedením platového stropu od sezóny 2005/06 a po niekoľkých rokoch “priemernosti“ sa Avs rozhodli vydať cestou totálnej prestavby kádra ktorej výsledkom by už čoskoro mohol byť zbrusu nový a opäť raz konkurencieschopný team. 

Začiatok procesu rebuildingu Avs by sa dal hľadať v sezóne 2008/09. Už fakt že pred sezónou sa Avs neposilnili o žiadneho významnejšieho UFA hráča (prišli hráči ako Tucker či Raycroft) naznačoval vedomý ústup z boja o najvyššie méty. V samotnej sezóne sa navyše pridalo veľké množstvo vážnych zranení kľúčových hráčov, takže logickým výsledkom boli nie príliš oslnivá hra a jej zodpovedajúce výsledky aj priebežné umiestnenie v tabuľke. Pri trade deadline snáď prvýkrát od presťahovania do Denveru boli Avs v pozícii tzv. sellers – aj keď jediný významnejší predaný hráč bol nakoniec obranca  Jordan Leopold. Vďaka protihodnote zaňho získanej (Nycholat, Wilson a 2. kolo draftu – S. Elliott) sa to však spätne javí ako jeden z najlepších trejdov Avs posledných rokov. Úplne nový rozmer dostal rebuilding po skončení sezóny – žijúca legenda klubu Joe Sakic ohlásil koniec svojej výnimočnej kariéry, v drafte sme z 3. miesta vybrali Matta Duchenea (v dalších kolách potom ešte R. O´Reillyho, S. Elliotta či T. Barrieho) a začiatkom júla sme vymenili do LA skúseného veterána R. Smytha. Na UFA trhu sme hľadali najmä brankára a nakoniec sme “ulovili“ dovtedajšiu dvojku Floridy Craiga Andersona, s ktorým sme podpiísali zmluvu na 2 roky. Okrem toho bola vymenená aj väčšina manažmentu, na post GM nastúpil namiesto F. Giguera G. Sherman (podpis Andersona či trejd Smytha už bola jeho práca) a post hlavného trénera bol zverený J. Saccovi ktorý nahradil T. Granata. 

Sezóna 2009/10 začala ako z rozprávky. Do zostavy sa prepracovali hneď dvaja čerstvo draftovaní hráči – okrem M. Duchenea aj R. O´Reilly – Anderson chytal ako z partesu, v obrane výborné výkony podával K. Quincey získaný pri výmene Smytha z LA a Avs vyhrávali jeden zápas za druhým. Aj keď Avs postupne “vychladli“ a v ďalšom priebehu sezóny už neboli tak dominantní, nakoniec sa im podarilo udržať 8. priečku zabezpečujúcu účasť v PO kde potom v 1. kole potrápili San Jose (2:4 na zápasy).

Napriek tomu že v čase trade deadline Avs naplno bojovali o účasť v PO, nespanikárili a držali sa svojho nového dlhodobého plánu. To znamená že žiadne nákupy skúsených veteránov za draft picky príp. mladé nádeje sa tentoraz nekonali. Jeden významný trejd však Avs predsa len urobili – talentovaného ale nestabilné výkony podávajúceho W. Wolskiho vymenili do Phoenixu za dvojicu P. Mueller a K. Porter. Mueller sa veľmi rýchlo zohral s M. Ducheneom a až do svojho zranenia bola jeho bodová produkcia na úrovni bod na zápas. A aj Porter si v 3. či 4. útoku svoje miesto v zostave našiel. Nebyť opakovaných otrasov mozgu ktoré Muellera vyradili z konca sezóny a 2009/10 a následne z celej sezóny 2010/11, zrejme by sa aj tento trejd hodnotil vysoko pozitívne. 

Draft ani 1. Júl 2010 nepriniesol v podaní Avs žiadne veľké nákupy či transakcie. Za zmienku stojí snáď len príchod Daniela Winnika z Phoenixu za 4. kolo draftu. Avs si v 1. kole draftu vybrali centra J. Hishona – výber, ktorý bol pre vačšinu analytikov pomerne prekvapivý. Ako to s Hishonom nakoniec vypáli ukáže až čas, zatiaľ sa v juniorskej súťaži ukazoval vcelku slušne. Z teamu po sezóne odišlo niekoľko veteránov ktorí nefigurovali v dlhodobých plánoch a koncepcii nového vedenia a tak im neboli ponúknuté nové zmluvy – menovite napr. Raycroft, Tucker, Clark či Salei. 

V práve skončenej sezóne sme zažili čo sa hry a výsledkov týka dve maximálne rozdielne polovice. Cca do Vianoc hrali Avs atraktívny útočný hokej, v tabulke sa pohybovali s prehľadom na miestach zaručujúcich postup do PO a patrili k najčastejšie skórujúcim teamom ligy. Po Vianociach však nastal obrat o 180° a Avs zrazu neboli shopní vyhrať ani zápas. Hrôzostrašné série prehier nezastavil ani posledný pokus o návrat v podaní Petra Forsberga ktorý trval iba 2 zápasy. Logickým vyústením bol voľný pád tabuľkou prakticky až na samé dno – na konci sezóny mal menej bodov iba Edmonton.

Z hľadiska pohybov v kádri to bola v podaní Avs zrejme najdivokejšia sezóna od lockoutu. Najskôr si zranenia v obrane vyžiadali trejdy ktoré do Denveru priviedli R. O´Byrne a M. Hunwicka (na ich získanie boli obetovaní juniori s ktorými vedenie zrejme z dlhodobého hľadiska nepočítalo). Po uzdravení zranených obrancov sa zrazu vzniknutý pretlak v obrane vyriešil výmenou S. Hannana (ktorému bežal posledný rok zmluvy a hrozilo že po sezóne odíde zadarmo) do Washingtonu za Tomáša Fleischmanna. Flash si hneď sadol do noty s Mattom Ducheneom (podobne ako rok predtým Mueller), ich rozlet však ako blesk z jasného neba pribrzdila nečakaná diagnóza pľúcnej embólie ktorá v januári ukončila Fleischmannovi sezónu a aj jeho pôsobebie v drese Avs, kedže po sezóne sa stal voľným hráčom a podpísal novú zmluvu s Floridou. 

No a trejdy pokračovali – a z hľadiska “zvučnosti mien“ trejdovaných hráčov mali dokonca stúpajúcu tendenciu. Ďalším na rade bol brankár Craig Anderson. Andy sa po prvej nad očakávanie úspešnej sezóne nevedel s vedeném Avs dohodnúť na predl´žení končiacej zmluvy. Jeho nespokojnosť či rozčarovanie sa bohužiaľ preniesli aj do výkonov na ľade, kde už zďaleka nebol takou oporou ako v predchádzajúcej sezóne. Výsledkom bola jeho výmena do Ottawy za iného brankára Briana Elliotta.  V tom čase by však už Avs nebol zachránil zrejme ani návrat Patricka Roya v najlepšej forme, takže Elliott mal svoj boj prakticky vopred prehratý a po sezóne odišiel ako voľný hráč do St. Louis.

Najvačší “blockbuster trade“ prišiel onedlho po výmene Andersona, keď Avs vymenili Chrisa Stewarta, Kevina Shattenkirka a výber v 2. kole draftu do St. Louis za Erika Johnsona, jaya McClementa a výber v 1. kole draftu. Z tohto trejdu sa jasne dala vyčítať snaha manažmentu Avs získať v osobe Erika Johnsona, draftovej jednotky z roku 2006, kľúčového , tzv. #1 obrancu, teda typ hráča aký Avs už niekoľko sezón (od odchodu R. Blakea) chýbal. McClement je poctivý pracant, čierny robotník a výborný obranár do 3. či 4. útoku a na oslabenia, no a výber v 1. kole draftu, celkovo 11. v poradí, Avs využili na draftovanie nádejného defenzívneho obrancu Duncana Siemensa. 

Na ďalšie významnejšie trejdy v podaní Avs sme si museli počkať až do draftu resp. otvorenia trhu s voľnými hráčmi. Najskôr sme sa pomerne prekvapujúco rozlúčili s takmer neodmysliteľnou súčasťou našej obrany J.M. Lilesom, ktorý za výber v 2. kole draftu odišiel do Toronta a následne sme brankársku otázku vyriešili angažovaním mladého rusa Semyona Varlamova z Washingtonu za cenu výberov v 1. aj 2. kole draftu. Na UFA trhu sme ešte ulovili skúsenú dvojicu - brankára J.S. Giguera a obrancu J. Hejdu a tiež depth útočníka C. Kobasewa. 

V drafte sme 2 vysoké výbery (2. a 11. v poradí) využili na zisk švédskeho útočníka Gabriela Landeskoga a už spomínaného kanadského obrancu Duncana Siemensa.

Z teamu po sezóne odišli kapitán Adam Foote ktorý ukončil kariéru, už spomínaný T. Fleischmann, s ktorým sme nepredĺžili zmluvu kvôli neistému zdravotnému stavu a tiež obaja dovtedajší brankári Elliott aj Peter Budaj (podpísal zmluvu s Montrealom). 

Výsledok je zatiaľ taký, že po 3 sezónach rebuildingu zostali v teame prakticky len 3 hráči ktorí v drese Avs hrali aj pred rokom 2009 – Paul Stastny, Milan Hejduk a Cody McLeod. Zvyšok teamu je komplet obmenený, či už hráčmi ktorých sme si do teamu draftovali (Duchene, O´Reilly, Galiardi, Jones atď) alebo hráčmi ktorých sme zídskali prostredníctvom trejdov (Wilson, Quincey, Mueller, Winnik, O´Byrne, Hunwick, Johnson, McClement, Varlamov atď) či voľnými hráčmi s ktorými sme podpísali zmluvy (Giguere, Hejda, Kobasew atď). Navyše máme k dispozícii hneď niekoľko veľmi sľubne sa ukazujúcich mladíkov ktorí by sa časom mohli (niektorí skôr, iný možno neskôr) presadiť do prvého teamu – menovite napr. Gaunce, Elliott, Barrie, Siemens, Hishon, Landeskog či Pickard. 

Tomu že sa rebuilding Avs blíži k svojmu záveru napovedá aj fakt, že vačšina hráčov prvého teamu má uzatvorené zmluvy len do konca sezóny 2011/12 (výnimkou sú len Stastny, Kobasew, Hejda, O´Byrne, Varlamov a Giguere). Ťažko povedať či to bol zámer alebo náhoda, ale tento termín sa prekrýva aj s končiacou platnosťou aktuálnej kolektívnej zmluvy medzi ligou a hráčskou asociáciou, čo je pre Avs tiež veľká výhoda. Počas nasledujúcej sezóny si tak môžu počkať na podmienky aké sa dohodnú v novej kolektívnej zmluve pre ďalšie obdobie a následne na základe toho podpísať s hráčmi, ktorí ich počas sezóny svojimi výkonmi presvedčia o svojich kvalitách nové viacročné zmluvy. Hráčov ktorí výkonmi počas nasledujúcej sezóny nepresvedčia o tom že by mali byť dlhodobou stabilnou súčasťou novovybudovaného teamu budeme môcť najneskôr od sezóny 2012/13 nahradiť vyššie spomenutými mladíkmi, prípadne v lete 2012 konečne už aj UFA hráčmi zvučnejších mien a od sezóny 2012/13 by sme sa teda už mohli tešiť na prebudované Colorado Avalanche pripravené vrátiť sa na pozície z konca 90-tych rokov, t.j. k užšiemu okruhu kandidátov na zisk Stanley Cupu.