Rozhovor s Janom Velartom pre Eurolanche
Prvý európsky fanklub Colorada Avalanche vám prináša ďalší exkluzívny rozhovor. Tentoraz sme vyspovedali známeho českého komentátora NHL.Jan Velart (*1978, Praha) je jedným z najznámejších
a najskúsenejších česko-slovenských komentátorov. Momentálne pracuje pre
športovú televíziu Nova Sport, kde sa špecializuje na ľadový hokej. Aktuálne
komentuje už jedenástu sezónu. Ročne je v priemere pri 80tich zápasoch. No
tentoraz sa určite priblíži k stovke. V doterajšej žurnalistickej
kariére komentoval takmer 1000 duelov. Za doterajší vrchol svojej kariéry považuje komentovanie takmer celej finálovej série medzi Coloradom Avalanche a New Jersey Devils, ktorej sa osobne zúčastnil.
O začiatkoch
Odkedy ste chceli byť komentátorom?
Už
od malička som vedel, kým chcem byť. V roku 1996 som na Českej televízii
sledoval finále medzi Coloradom a Floridou. Komentovali ho Robert Záruba a Jan Hrdina. Uchvátilo ma, akým spôsobom
to dokázal podať Záruba. Bol to pre mňa zlomový moment. Práve v tom čase
som sa vrátil z USA z Floridy. Bol som tam na jednom zápase. Bolo to
zvláštne spojenie. Prvý tím, ktorý som videl naživo sa dostal do finále.
Televízia to u nás navyše vysielala v priamom prenose.
Vyštudovali ste žurnalistiku?
Áno,
ale nepovedal by som, že mi ku kariére pomohla. Pomohla mi náhoda. Bol som
v správnej chvíli na správnom mieste. Žurnalistika mi dala všeobecné
vzdelanie. Komentovanie si nemôžete vyskúšať. Nie ste ako herci, ktorí si môžu
hry precvičovať doma. Na komentovanie je potrebná drahá technika, ktorú ponúka
iba niekoľko televízii. Na komentovanie môžete ísť cez rozhlas, ktorý je však
tiež špecifický. Najlepšie je vyskúšať si komentovanie priamo v televízii.
Aké boli vaše začiatky?
V roku 1999 som začínal v Galaxii Sport. Vtedy televízia kúpila práva na celú sezónu NHL. Písal som v tom čase o NHL pre denník Sport. Keď som sledoval zápasy na Galaxii, mal som pocit, že komentátori k tomu prišli ako slepé kura k zrnu. Bola to aj pravda. Len týždeň pred začiatkom sezóny sa dozvedeli, že ju budú vysielať. Zavolal som teda do televízie a predstavil sa ako človek, ktorý sa zaujíma o NHL. Opýtal som sa, či by nepotrebovali tzv. experta. K môjmu údivu povedali, že áno. V ten deň hral Washington s Buffalom a vyhral 1:0. Jediný gól vstrelil Richard Zedník, v bráne chytal ešte Dominik Hašek. Stal som sa tretím komentátorom, ktorý mal na starosti zaujímavosti. Postupne sa všetky pozície začali zlučovať. Kolegovia sa začali viac zaujímať o NHL. V roku 2008 sa Galaxie Sport premenovala na Nova Sport, kedy ju kúpila Nova.
O komentovaní
Aké vlastnosti by mal mať dobrý športový
komentátor?
Nemal
by diváka rušiť v športovom zážitku. Nie je nič horšie ako „ukecaný“
komentátor, ktorý nejaký spôsobom diváka rozčuluje. Mal by si uvedomiť, že to
nie je o ňom. On nie je hviezda, ale iba servis divákovi, aby sa
v hre zorientoval. Dôležitá je presnosť opisu hry, ale aj úsporný prejav.
Nemal by veľa hovoriť, nech vynikne hra a rôzne zvuky. Komentátor má byť
nezaujatý a objektívny. Výnimky sú samozrejme zápasy národných tímov, kedy
sa opak priam vyžaduje. Mal by byť dobre jazykové pripravený, mať správnu
výslovnosť. Nie je problém sa to naučiť. A samozrejme by mal dobre ovládať
svoj pracovný nástroj – jazyk, ktorým hovorí. Mal by sa vedieť vyjadrovať
a hovoriť veci, ktoré majú zmysel.
Ako vyzerá vaša príprava na komentovanie?
Prípravu
mám dlhodobú po celý rok. Sledujem, čo sa deje v lige. Niektoré
zaujímavosti si zapisujem – týkajú sa najmä hráčov. Každé dva dni prejdem
všetky dôležité servery, ktoré sledujem. Prečítam si zaujímavé články – príbehy
zo života hráčov. Sťahujem si ich medailóny. Keď viem dopredu o zápase,
ktorý budem komentovať, venujem sa konkrétnej príprave. Zaberie mi to tri
hodiny v deň komentovania. Sledujem novinky z ranného tréningu,
aktuálnu zostavu či informácie o zraneniach. Výborný zdroj je www.nhl.com. Každý zápas sleduje veľmi podrobne – nájdete tam
ucelené štatistiky, vzájomné zápasy, aktuálnu formu, zaujímavosti, míľniky
a iné. Čítam aj denníky jednotlivých miest.
Otázka od Jána Jabrockého, člena
fanklubu Eurolanche: Takmer denne komentujete NHL v neskorých večerných
hodinách. Aký máte denný režim?
Zvládam
to dosť ťažko. Mám zmenený biorytmus. Druhý deň po prenose som veľmi unavený,
ale nie som schopný spať. Večer som unavený, tak relaxujem, ale som schopný
zaspať až o tretej ráno. Výhodou je, že nemusím pracovať cez deň. Komentujem
večer alebo v noci. Niekedy komentujem aj KHL, ale až poobede. Nesnažím sa
meniť denný režim každý deň. Aj keď nekomentujem, tak chodím spať neskoro
a vstávam o desiatej–jedenástej. Zatiaľ nemám rodinu a deti, ale
pomaly sa to blíži. Od budúcej sezóny sa budem musieť naučiť niečomu inému.
Ste autorom knihy o bitkách
v NHL, ale aj spoluatorom ročeniek. Čo je ťažie: písanie alebo
komentovanie?
Písanie,
ale iba z toho dôvodu, že v tom nemám takú prax. Teraz budem písať
ročenku tretiu sezónu. Už viem, ako si pomôcť. Najväčší problém je uzávierka.
Dôležitá je lepšia príprava. Základom sú zdroje. Realizácia nie je ťažká.
O Colorade v 2001
Galaxie Sport bola v roku 2001 ešte
v plienkach. Ako sa vám podarilo dostať sa na siedmy zápas finále NHL
play-off medzi Coloradom Avalanche a New Jersey Devils v Pepsi
Center?
Bola
to jediná sezóna, kedy Galaxie Sport nemala práva na NHL. Vznikla súkromná,
platená stanica Sport 1. Fungovala rok a štvrť. Spoliehala sa na
programovú ponuku, ktorá mala osloviť čo najviac divákov. Na začiatku mala veľa
peňazí. Vedenie kúpilo práva na NHL, futbalovú Ligu Majstrov, anglickú Premier
League a ďalšie atraktívne súťaže. Zaplatili mi výjazd do Colorada. Išiel
so mnou ešte produkčný. Boli sme tam na celú sériu od druhého zápasu.
Prelietavali sme medzi oboma štátmi. V USA sme strávili 14 dní. Dodnes je
to mojim vrcholom kariéry.
Aký ste mali pocit, keď ste prvýkrát
vkročili do Pepsi Centra?
Pepsi
Center je moderná hala, ktorá má všetko podstatné. Pamätám si, že hneď po
vstupe cez hlavný vchod viedli dlhé eskalátory smerom nahor. Nakrúcali sme raz
reportáž priamo na ľade. Normálne nás tam pustili. Prišiel za nami chlapík
a opýtal sa nás, či nechceme, aby spustil zo stropu veľkú ľadovú horu.
Hráči cez ňu vchádzali na ľad. A tak to spravil. V Pepsi Centre bola
lepšia atmosféra ako v New Jersey – ich stará hala nebola moderná. Akoby
boli tribúny veľmi roztiahnuté.
V Pepsi
Centre som dostal akreditačnú kartu. Roztrhla sa mi. Tak som dostal kartu od
syna švédskeho hráča Tommyho Albelina.
Mal 11 rokov a na siedmy zápas nemohol prísť. Albelin bol na finále
spoločne s Calle Johanssonom.
Spolukomentovali zápasy pre švédsku televíziu. Zoznámil som sa s nimi už
na začiatku pobytu.
Mal
som vtedy iba 23 rokov. Bola to pre mňa prvá skúsenosť s veľkým
novinárskym svetom. Nevedel som ani, ako sa mám obliecť. Mal som iba upletený
sveter od mami a bundu s logom Sport 1. Bolo tam 120 novinárov. Nikto
však na mňa nehľadel. Prepadol by som sa síce od hanby, ale zvládol som to.
Vtedy som si aj dovolil vtipkovať s Garym
Bettmanom. Odrazu nastúpil ku mne do výťahu chvíľu pred začiatkom zápasu.
Povedal som mu, že ho nestihne. Uistil ma, že áno. Šťuchol som ho
a povedal: „Hm, busy man?“. Dnes
by som si to už nedovolil. Vtedy som bol v obrovskej eufórii.
S kým ste spravili rozhovory?
Samozrejme
s českými hráčmi po zápasoch. Českým médiám boli bez problémov dostupní.
Z hviezd to boli Rob Blake
a Adam Foote. K Patrickovi Royovi som sa nedostali. Bol
iba na oficiálnej tlačovke. Z iných hráčov to boli napríklad Stepahne Yelle, Shjon Podein či David Reid.
Koho nám dali k dispozícii, s ním sme robili rozhovor.
Ďalej
som chodil na všetky tréningy. Stretol som tam aj generálneho manažéra Pierrea Lacroixa. Zavalitý chlapík,
o ktorom by nikto nepovedal, že je spojitý s hokejom. Zakázal Václavovi Nedorostovi spolukomentovať
zápasy pre našu televíziu. Spravil to iba raz a potom sedel na tribúne.
Václav tam bol spoločne s ďalšími mladými hráčmi. Cieľom bolo, aby prežili
atmosféru finále spoločne so svojím materským tímom.
Zažili ste v Denveri nejaký
negatívny zážitok?
Iba
jeden. Skončil sa siedmy zápas. Celé mesto oslavovalo. Vrátili sme sa na hotel
a dali sme si večeru. Chcel som sa ísť pozrieť do centra. Nedopil som pivo
a tak som išiel aj s ním. Odrazu sa k nám blížila skupina
oslavujúcich fanúšikov. Odzdravil som im s rukou, v ktorej som mal
pivo. Polícia si myslela, že som opitý. Vzali mi fľašku a policajt na koni
ma tlačil pred sebou. Kôň mi stúpol na nohu. Odohnal ma od toho davu.
Ako ste boli technicky vybavení?
Do
Colorada som išiel iba ja a produkčný. Na mieste sme si prenajali
kameramana a osvetľovača. Kameraman mal schodíky, takže sme počas rozhovor
mali zábery priamo na hráčov. Musel sa postaviť nad ostatných novinárov, lebo
ich tam bolo veľa. Slušný novinár by sa tam nepresadil. K dispozícii sme
mali aj strižňu, kde sme strihali materiály a posielali ich do Prahy.
Čo nasledovalo po skončení siedmeho
zápasu?
Mali
sme výborné akreditácie, takže sme sa mohli dostať aj na ľad. Ja som zostal na
komentátorskom stanovišti. Bol som tam samozrejme počas predávania Stanely Cupu
a rozhovorov. Kolegovi sa na ľade podarili spraviť rozhovory s Rayom Bourqueom, Joe Sakicom a Petrom
Forsbergom. Lámanou angličtinou sa pýtal, čo si o tom myslia. Potom
sme sa dostali priamo do kabíny, kde bol aj Stanley Cup. Bol som od neho na
dosah ruky. Milan Hejduk ho mal nad
hlavou hneď vedľa mňa. Mal som šancu siahnuť si na neho, ale neurobil som to.
Rovnako som sa rozhodol na zápasoch v Londýne a v Prahe. Nechcel
som to, nezaslúžil som si to ako hráči. Som len pozorovateľ. Chcem to
dodržiavať.
O Colorade aktuálne
Prekvapilo vás Colorado Avalanche
v poslednej sezóne príjemne alebo nepríjemne?
Nekomentoval
som ani jeden zápas Colorada, ale sledoval som ho z dlhodobého hľadiska.
Myslím si, že príjemne prekvapilo. Nepočítalo sa, že bude bojovať
o play-off do posledného momentu. Chvíľu to vyzeralo, že bude mať dobrý
záver, no ten úplný záver nevyšiel. O pár bodov prehrali sezónu. Vyzeralo
to, že bude príjemným prekvapením, ktoré potrápi favoritov. Hovorí sa o Gabrielovi Landeskogovi, ktorý je
pravdepodobný víťaz Calder Trophy pre najlepšieho nováčika. Hral veľmi
komplexný hokej. Mal dobré štatistiky v obrannej činnosti, v počte
striel, bodyčekov a hral počas oslaboviek. Pozitívom je aj, že bol schopný
v takom veku prejsť do NHL.
Druhú
polovičku sezóny mal dobrú Semyon
Varlamov. Ukazuje, že má na to byť jednotkou. Prekvapil Ryan O´Reilly. Erik Johnson ukázal, že nie je obrancom číslo jeden na presilové
hry. Nie je napríklad ako Chris Pronger,
ktorý získa 50 bodov a bude hrať výborne v obrane. Colorado hľadá obrancu,
ktorý bude schopný riadiť presilovky. Stefan
Elliott bude o také dva roky plniť túto úlohu.
Čo predpovedáte „Lavínam“ v novom
ročníku?
Dôležité
je, aby bol Duchene v poriadku. Má potenciál získať 90 bodov, ako Claude Giroux. Bude bojovať o ôsme
miesto. Základ je na výbornom brankárovi a dvoch centroch. Musia byť obaja
zdraví. Tím je veľmi mladý. Určite budú zháňať skúsenejších hráčov. Predpoveď
je vždy ťažká. Nedajú asi 105 bodov, ale ak im bude priať šťastie
a kľúčoví hráči budú vo forme, môžu získať 95 bodov. Teraz je to ale
príliš skoro predpovedať. V lete bude musieť generálny manažér podpísať
veľa hráčov, najmä Ducheneho, Johnsona a O´Reillyho. Duchene má rovnakého
agenta ako John Tavares, takže to
bude možno 5,5 milióna ročne. O´Reilly a Johnson budú chcieť asi po štyri.
Čo klubu chýba, aby mohol opäť bojovať
o Stanleyho pohár?
Predovšetkým
skúsenosti. Tento rok sa ukazuje na tímoch ako St. Louis a Phoenix, že v play-off sa dostanú ďalej
tímy, ktoré majú zvládnutý obranný systém. U Avs to tak zatiaľ nie je.
Nemajú hráčov s 8-10 ročnými skúsenosťami, ktorí sú vo vrcholnej kondícii a sú
schopní hrať defenzívny hokej. Majú slabšiu obranu. V útoku je pár individualít,
ktoré potrebujú ešte dozrieť. Každý šampión musí okúsiť v play-off horkosť
porážky. Vďaka nej sa zotaví a uvedomí si, o čom to je. Ukáže to, ako
sa s ňou dokáže vysporiadať.
O rok
bude pre Colorado úspechom play-off. Môže postúpiť cez prvé kolo. Potom skončí.
Hráči budú celé leto premýšľať, akú dostali šancu a nevyužili ju. Vďaka
tomu budú mentálnej a herne vyspelejší. Potrvá to dva až tri roky, kedy
budú reálnym favoritom.
Zdroj fotografií: Osobný archív Jana Velarta z Denveru 2001
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
24/05/2012 - 15:00
