Eurolanche

Prečo Avs nelovia veľké mená

Pred pár dňami označil Dado vo svojom Rýchlom komentári počínanie GM Shermana na trhu voľných hráčov za priemerné. Myslím, že rovnaký alebo veľmi podobný názor má väčšina fanúšikov Avs. Mnohí z nás či už otvorene alebo aspoň tajne dúfali v príchod podstatne zvučnejšieho mena ako PA Parenteau. A aj keď bez zmlúv sú stále hviezdny hráči ako Alex Semin či Shane Doan, súhlasím s Dadovým názorom v tom, že ďalšie podpisy v podaní Avs už toto leto očakávať zrejme netreba. Nesúhlasím však s tým, že dôvodom sú chýbajúce peniaze majiteľov, resp, ich neochota do klubu investovať.

Medzi riadkami Dadovho Rýchleho komentára sa dá čítať, že Parenteaua považuje len za niečo ako “z núdze cnosť“, niečo s čím musíme byť spokojní lebo nič lepšie sa nám zohnať napodarilo. Z vyjadrení manažmentu Avs, ale aj samotného hráča však vyplýva, že Parenteau nebol žiaden plán B, ku ktorému sme boli nútení sa uchýliť lebo nevyšiel nejaký lukratívnejší hráč. Prečo by však v konkurencii voľných hráčov ako Parise, Semin, Suter či Doan bol našou prioritou práve “menej lukratívny“ Parenteau? Lebo na drahšiu posilu by majitelia neuvoľnili peniaze? S tým nesúhlasím.

V prvom rade ako vraví staré otrepané klišé – na tango treba dvoch. Záujem o podpis zmluvy musí byť obojstranný, ako zo strany klubu tak aj zo strany hráča. Ak hráč o podpis zmluvy s konkrétnym tímom nemá záujem, nemusí ho presvedčiť ani výrazne atraktívnejšia finančná ponuka. No a tí najlukratívnejší voľní hráči nemajú o vysoké ponuky nových zmlúv núdzu, môžu si teda vyberať na základe iných kritérií, čiže osobných preferencií. Tímy tzv. “original six“ hráčov lákajú svojou bohatou históriou, hranie v ich drese je väčšinou hráčov považované za prestíž. Tímy z Kalifornie, Floridy či New Yorku zase ako bonus ponúkajú atraktívne prostredie pre život. Tímy ako Philadelphia, Pittsburgh či Vancouver sú atraktívne silným kádrom a z neho vyplývajúcou vyššou šancou na športový úspech (zisk Stanley Cupu) už v blízkej budúcnosti. No a dokonca aj tímy ako Minnesota dokážu z rukáva vytiahnuť tajné tromfy v podobe atraktívnych snúbeníc resp. rodinných príslušníkov, ktorí svojich drahých dokážu presvedčiť aby podpísali zmluvy s tímom z rodného mesta.

Čím môže konkurovať Colorado? Za pomerne krátku históriu sa môžeme pochváliť ziskom dvoch Stanley cupov, na prestíž tímov original six sa však ani zďaleka nechytáme. Denver je atraktívne miesto pre život – ak vaša rodina uprednostňuje zimné športy pred piesočnými plážami a pokojnejšiu atmosféru pred ruchom najväčších veľkomiest. Budujeme mladý perspektívny tím, ktorí môže byť pripravený zaútočiť o niekoľko sezón aj na Stanley cup. Môže, ale nemusí. To ukáže až čas. A na využitie pák aké toto leto pomohli Minnesote musí v prvom rade nastať správna zhoda okolností.

Takže sme už zistili že Colorado nie vlastnou vinou možno nie je pre najlukratívnejších voľných hráčov dostatočne atraktívnou destináciou. Pozrime sa na to ale aj z druhej strany – bolo by vôbec angažovanie drahých voľných hráčov v súčasnej situácii pre Colorado tou najlepšou cestou?

Koľko “hviezdnych“ hráčov je vlastne pre hokejový tím optimálnych? Tím plný hviezd je nereálny nielen z pohľadu platového stropu, ale aj preto že by ľahko mohol nastať efekt “priveľa kohútov na jednom smetisku“ a okrem toho v hokejovom tíme sú rovnako ako hviezdy dôležitý aj tí častokrát prehliadaní a podceňovaní “čierny robotníci“ – hráči čo nezbierajú enormné množstvá bodov a nežiadajú si za to adekvátne enormné milióny, ale napriek tomu dokážu efektívne ubrániť najväčšie esá súperov, znepríjemniť im na ľade život, ubrániť presilovky, atď. Čo sa týka tých najväčších hviezd, optimálny počet pre jeden tím by podľa mňa mohol byť 2-3 útočníci, 1-2 obrancovia a samozrejme brankár z tejto kategórie tiež nie je na škodu. Toto jadro je následne potrebné doplniť kvalitnými “pomocníkmi“ a sen o úspechoch môže začať naberať reálnejšie kontúry.

Pozrime sa teraz na káder Colorada. Hráčov z kategórie top hviezd ligy v ňom naozaj veľa nenájdeme. Ale hráčov s potenciálom sa takými hviezdami o niekoľko sezón stať? To už je iná pesnička. Duchene, Landeskog, Stastny, O´Reilly, Johnson, Elliott, Barrie, Siemens, Varlamov. U všetkých týchto hráčov dúfame a veríme že svoj veľký potenciál naplnia a väčšími či menšími hviezdami ligy sa naozaj stanú. Samozrejme naisto sa s tým zatiaľ počítať nedá, šance sú však podľa mňa pomerne sľubné. Je teda celkom možné že tie hviezdy už v tíme máme, akurát si na ich zažiarenie musíme ešte chvíľku počkať.

Ak sa toho však naozaj dočkáme, týchto hráčov bude treba aj patrične zaplatiť. Momentálne máme viac ako luxusný priestor pod platovým stropom, čo by samozrejme mohlo zvádzať na podpis nejakej hviezdy najvyššieho kalibru. Možno dokonca aj dvoch. Z finančného hľadiska by sme si toto leto kľudne boli mohli dovoliť namiesto dvojice Parenteau-Zanon podpísať duo Parise –Suter za identické sumy ako im dala Minnesota. Kľúčové slová v predchádzajúcej vete sú však “toto leto“. Súčasný trend je taký, že najlukratívnejší voľní hráči podpisujú dlhodobé zmluvy na viac ako 10 rokov. Čo však potom, ak si o dva roky budú môcť na základe svojich výkonov žiadať 7+ miliónové platy aj Duchene a Landeskog? Čo ak z Elliotta a Siemensa vyrastú obrancovia hodní 5+ miliónov? Čo ak sa Varlamov zaradí medzi brankárske hviezdy ligy hodné 6+ miliónov na rok? Navyše je tu veľký otáznik v podobe novej kolektívnej zmluvy. Nikto si nemôže byť istý tým, ako sa v budúcnosti bude vyvíjať hranica platového stropu. Doterajšia tendencia bola výrazne stúpajúca. Stávka na to, že to bude rovnakým tempom pokračovať aj v budúcnosti by sa však nemusela vyplatiť. Podpisy prípadných mamutích zmlúv z tohto leta by sme už čoskoro mohli trpko oľutovať.

Na základe tohto by som počínanie Grega Shermana na tohtoročnom trhu voľných hráčov určite nehodnotil ako priemerné. Prívlastky “prezieravé“ a “koncepčné“ ho podľa mňa vystihujú oveľa lepšie. Tím jednoznačne posilnil a pritom si neskomplikoval situáciu ani s výhľadom do vzdialenejšej budúcnosti. Budovanie tímu prakticky od nuly, akého sme v Colorade svedkami posledné tri sezóny, je behom na dlhú trať. Netrpezlivá nerozvážnosť je to posledné čo v tejto jeho fáze potrebujeme. Podľa môjho názoru bude trvať ešte cca 2 sezóny, kým zistíme čo vlastne v tíme naozaj máme, t.j. čo môžeme od našich mladých hviezdičiek reálne očakávať. A ukážu sa aj diery ktoré budeme potrebovať z dlhodobého hľadiska zaplátať - možno aj nejakým top hráčom z UFA trhu. A vďaka rozvážnosti pri doterajších podpisoch by sme s tým z finančného hľadiska potom nemuseli mať problém.