Eurolanche

Lockout na obzore

15. september. Dátum, ktorý sa bude v najbližších týždňoch čoraz častejšie zjavovať v nočných morách verných fanúšikov najlepšej hokejovej ligy sveta. Dátum kedy vyprší platnosť súčasnej kolektívnej dohody (ďalej CBA) medzi ligou a hráčskou asociáciou a po ktorom, ak dovtedy nedôjde k podpisu novej dohody, bude ďalší lockout po 8 rokoch realitou.

Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že tohto čierneho scenára sa naozaj dočkáme. Ako býva “dobrým“ zvykom, nepríjemné veci sa zvyknú odkladať na poslednú možnú chvíľu. NHL a hráčskej asociácii táto zásada žiaľ tiež nie je cudzia a tak namiesto toho aby o novej CBA rokovali celú poslednú sezónu alebo aspoň od začiatku tohto kalendárneho roka, nechali si celé zložité rokovania na leto, teda na posledné 2 mesiace. NHL predložila svoj prvý návrh až v polovici júla, navyše to bol návrh nielenže nereálny, ale priam až absurdne jednostranne výhodný pre ligu a nevýhodný pre hráčov. Nemal teda nijakú šancu pohnúť rokovania dopredu a bol teda de facto úplne zbytočný, iba čo sa s ním stratil ďalší čas. Hráčska asociácia totiž na prípravu svojho protinávrhu potrebovala ďalší mesiac a napriek jeho väčšej realistickosti sa po jeho predložení – už len mesiac pred vypršaním termínu – ligový komisionár Gary Bettman vyjadril, že postoje a predstavy oboch strán sú stále ešte veľmi vzdialené. Šance že by k novej dohode mohlo prísť včas sa tak každým dňom zmenšujú a posúvajú viac a viac iba do teoretickej roviny.

Lockout je teda zdanlivo neodvratný. Hráčska asociácia síce verejne deklarovala záujem začať sezónu podľa plánu aj bez novej dohody, podľa pravidiel končiacej CBA, liga však túto alternatívu odmietla. Ak teda do 15. septembra nedôjde k novej dohode, predsezónne tréningové kempy sa nezačnú a začiatok sezóny sa posunie na neurčito. Hrozí však reálne aj vynechanie celej sezóny ako v roku 2004? Väčšina analytikov si myslí, že až tak čierneho scenára sa zatiaľ obávať nemusíme. Situácia je totiž oproti tej spred 8 rokov predsa len o niečo iná.   

V roku 2004 mala liga vážne problémy. Finančné aj marketingové. Popularita hokeja v USA bola nízka, množstvo tímov malo finančné problémy a končilo sezóny v červených číslach, aj kvôli roztáčajúcej sa špirále zvyšujúcich sa hráčskych platov. Zmluva na televízne práva so stanicou ESPN vypršala a nový návrh od televízie odrážal slabý divácky záujem – bol podhodnotený a liga ho odmietla. Táto situácia stavala pri vyjednávaniach o novej CBA do silnejšej pozície ligu a majiteľov tímov, lebo prakticky nemali čo stratiť. Pokračovať v rovnakom štýle aj ďalej by sa rovnalo samovražde, východiskom sa však zdal byť hráčskou úniou apriori odmietaný platový strop. Táto myšlienka majiteľov tímov natoľko zjednotila, že dokázali v zákopovej vojne s hráčmi ťahať za jeden povraz. Boli v pozícii že si na ústupok protivníka mohli dovoliť čakať dlhšie ako hráči. Okrem toho bola na ich strane aj verejná mienka, ktorá brala hráčov poväčšine ako nenásytných sebcov čo chcú zarábať stále viac (niekoľkonásobne viac ako bežní, pre spoločnosť bezpochyby prospešnejší ľudia/fanúšikovia – lekári, učitelia, robotníci atď) napriek finančným problémom klubov a ligy ako celku. Hráčska únia na čele s vtedajším lídrom Bobom Goodenowom nakoniec po roku kapitulovala a pristúpila na prakticky všetky podmienky ligy.

O osem rokov neskôr je situácia diametrálne odlišná. Lige sa darí ako snáď ešte nikdy. Ako marketingovo, tak aj finančne. Popularita hokeja rastie, zisky stúpajú. Najlepšie to dokumentuje fakt, že za 7 rokov sa platový strop (odvodený práve od ziskov súťaže ako celku) zvýšil takmer dvojnásobne – z pôvodných 39 mil. na viac ako 70 mil $. Liga má podpísanú lukratívnu zmluvu na televízne práva so spoločnosťou NBC, zaručujúcou ročný príjem na úrovni 200 mil. $. Liga je dnes v pozícii, keď má čo stratiť. Inými slovami, neoplatí sa jej obetovať celú sezónu, lebo by tým po finančnej stránke viac stratili ako získali (aj v prípade že by hráčov nakoniec prinútili prijať ich podmienky). Vyjadrené hokejovou terminológiou, v roku 2004 liga prehrávala svoj zápas a v snahe o záchranu stavila všetko na poslednú kartu, odvolanie brankára. Dnes sa len snažia ubrániť pohodlný náskok. Získať môžu len málo, stratiť oveľa viac. Okrem iného aj verejnú mienku, ktorá je dnes viac na strane hráčov.

Okrem toho dnes proti lige stojí podstatne ťažší súper ako v roku 2004. Boba Goodenowa na čele hráčskej únie vystriedal Donald Fehr, ostrieľaný bojovník, ktorý si už rovnakú situáciu vyskúšal počas 23 rokov v ktorých pôsobil ako šéf hráčskej asociácie baseballu. Fehr si veľmi dobre uvedomuje všetky tromfy ktoré momentálne drží v rukách a s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu nakoniec podarí vyjednať pre hráčov výhodnejšie podmienky ako v súčasnej CBA. Zároveň sa však dá očakávať aj to, že bude rokovania naťahovať – v konečnom dôsledku je to totiž stále hra na to, kto si môže dovoliť dlhšie čakať, a to by momentálne mala byť hráčska únia.

Najpravdepodobnejší scenár je teda taký, že lockoutu sa síce zrejme nevyhneme, ale o celú sezónu by sme kvôli nemu prísť nemali. Prvé zápasy by sme mohli očakávať snáď niekedy v novembri či decembri. Liga bude spokojná, lebo o nič dôležité nepríde. Hráči budú tiež spokojní, lebo nejaké ústupky určite dosiahnu. Jediní nespokojní a “porazení“ celej tejto viac-menej zbytočnej frašky teda s najväčšou pravdepodobnosťou zostaneme my, hokejoví fanúšikovia, ktorí prídeme o niekoľko týždňov či mesiacov našej obľúbenej súťaže.