Eurolanche

Komentár: Má nás Fehr za idiotov?

To, čo bolo po neúspešných rokovaniach z úvodu týždňa prakticky nevyhnutné, sa stalo skutočnosťou – kvôli výluke boli oficiálne zrušené prvé zápasy základnej časti sezóny 2012/13. Konkrétne v prípade Colorada to znamená 6 zrušených zápasov, z toho 3 domáce. Sezónu by sme tak po novom mali začať 25. októbra na ľade St. Louis, ale reálne tomu neveria snáď ani tí najväčší optimisti. A ako na oznam o zrušení zápasov reagovali tí, v ktorých moci je celú túto nezmyselnú výluku prakticky na počkanie ukončiť?

Donald Fehr, capo di tutti capi, alias najsamväčší boss hráčskej asociácie, sa s reakciou poponáhľal. Ak by niekto čakal ľútosť a ospravedlnenie sa fanúšikom za to že neboli (a stále nie sú) schopní dosiahnuť dohodu skôr, či nedajbože prísľub toho že sa o dohodu aspoň čím skôr pokúsia, zostal by zrejme sklamaný. Stručné zhrnutie Fehrovho vyhlásenia? “Za všetko je vinná NHL, hráči by mile radi zápasy hrali aj bez novej kolektívnej dohody počas prebiehajúcich rokovaní, keby im to len NHL dovolila. Hráči chcú len dohodu férovú pre obe strany a stále čakajú kým bude druhá strana ochotná o nej rokovať.“

Verím že nie som jediný fanúšik NHL, ktorý sa takýmto vyhlásením cíti byť urazený. Ak Donald Fehr naozaj verí, že po doterajšom priebehu rokovaní mu ešte takéto vyhlásenie nejako pomôže získať si sympatie verejnej mienky, musí nás fanúšikov považovať za polointeligentných primitívov bez schopnosti samostatne racionálne uvažovať.

Ak bola pred pár mesiacmi pri začiatku rokovaní verejná mienka naklonená skôr na stranu hráčov, neochota hráčskej únie hľadať kompromis resp. ustupovať zo svojich požiadaviek ju stále viac a viac prikláňa skôr na stranu majiteľov. A vyhlásenia ako toto ju hráčom naspäť určite nezískajú.

Každý normálny človek, ktorý priebeh rokovaní aspoň trochu sleduje totiž vidí jeho do očí bijúcu nehoráznosť. Hľadanie férovej dohody, o ktorej hráčska únia toľko sníva, si podľa doterajšieho priebehu rokovaní predstavujú zrejme tak, že nadiktujú majiteľom podmienky za akých sú ochotní hrať (podľa nich férové pre obe strany) a neustúpia od nich ani o piaď. Výrok že čakajú kým bude druhá strana ochotná rokovať o férovej dohode sa teda dá do normálnej reči preložiť ako “čakáme kedy bude druhá strana ochotná pristúpiť na naše požiadavky“. A že by hráči boli ochotní hrať aj bez dohody, ešte počas prebiehajúcich rokovaní? No bodaj by nie, veď vďaka tomu by im namiesto almužny zo špeciálneho fondu hráčskej únie prichádzali na účty štandardné výplaty, a aká motivácia dohodnúť sa na novej kolektívnej zmluve čo najskôr by im potom ešte zostala?

Realita je taká, že NHL bola zatiaľ pri hľadaní kompromisu oveľa aktívnejšia ako hráčska únia. Áno, ich úvodný návrh bol absurdne jednostranný, ale na rozdiel od hráčov na ňom tvrdohlavo netrvajú (no veď bodaj by aj) a zo svojich pôvodných požiadaviek v ďalšom návrhu výrazne ustúpili. Väčšina ľudí by čakala, že pri hľadaní kompromisu je teraz s nejakými ústupkami na rade druhá strana. NHLPA však nielenže sa neunúvala na posledný návrh ligy akokoľvek reagovať, nejavia dokonca ani nijaký záujem upraviť svoje vlastné požiadavky. Jednoducho povedané čakajú kým liga zo svojich požiadaviek ustúpi ešte viac. Liga zase očakáva že s protinávrhom je teraz na rade hráčska únia.

Výsledok? Čas plynie a k dohode sa vôbec nepribližujeme. Majitelia majú prázdne haly a v obchodoch plné regály suvenírov, hráči či už hrajú v iných ligách alebo nehrajú vôbec dostávajú len zlomok z príjmov, aké by mali v NHL, tisíce ľudí pracujúcich okolo hokeja je bez práce a milióny fanúšikov len nechápavo krútia hlavou a márne čakajú kedy toto šialenstvo skončí a oni sa opäť dočkajú svojej obľúbenej zábavy. A trpezlivosť im pomaly dochádza.

Donald Fehr robí to za čo je platený – snaží sa pre hráčov vyjednať pri rokovaní o novej kolektívnej zmluve čo najlepšie podmienky. Vyčkávacia taktika, ktorú pri tom zvolil, by mu v tomto v konečnom dôsledku nakoniec mohla priniesť úspech, mal by si však dať pozor aby strunu trpezlivosti majiteľov a najmä fanúšikov nenapínal príliš, aby mu nakoniec nepraskla. A najmä by sa mohol zdržať podobných vyhlásení, urážajúcich inteligenciu tých pre ktorých bolo určené, ako bolo toto posledné. Nemá nimi totiž absolútne čo získať, iba stratiť.