Eurolanche

Za výluku môžeme my všetci

Bezmocní fanúšikovia sú jediný kto na výluke v NHL niečo stratí. Fanúšikovia sú jedinými obeťami vojny medzi ligou a hráčskou asociáciou. Takto a podobne sú vo väčšine prípadov opisovaní fanúšikovia NHL počas výluky – ako nevinné obete. Omyl! Sú to práve fanúšikovia, ktorí sú prvotnou príčinou výluky! My sme všetkému na vine a nevinnými obeťami sú hráči a liga. Ako je to možné? Čítajte a uvidíte. 

Výsledkom poslednej výluky v NHL bola v roku 2005 nová kolektívna dohoda. Tú si nakoniec prakticky nadiktovali majitelia klubov podľa vlastných požiadaviek a hráči súhlasili. Prešlo 7 rokov a majitelia, ktorí sú autormi súčasnej dohody odrazu tvrdia že sa podľa nej nedá fungovať ďalej. Hráči, ktorí boli pred 7 rokmi k podpisu tejto zmluvy prinútení, by naopak podľa nej pokračovali veľmi radi. Pre majiteľov je však zrazu ich vlastná kolektívna dohoda neprijateľná. Otázka teda znie – čo sa za tých 7 rokov zmenilo, že podmienky o akých predtým snívali a nakoniec ich aj dosiahli sú pre nich zrazu dobre že nie likvidačné?

Odpoveď je jednoduchá – príjmy ligy sa zvýšili z cca 2,2 mld $ na 3,3 mld (s čím v čase podpisovania minulej kolektívnej zmluvy nikto nepočítal). No a podmienky, ktoré boli pre majiteľov výhodné pri príjmoch 2,2 mld sú zrazu pri príjmoch 3,3 mld neakceptovateľné. No a kto môže za takýto výrazný rast príjmov ligy? No predsa fanúšikovia, ktorí na hokej utrácajú svoje ťažko zarobené peniaze. Kto teda môže za výluku? Fanúšikovia. Ak by príjmy ligy nerástli tak rýchlo, nebolo by treba meniť najvážnejšie body kolektívnej dohody, resp. ich len veľmi mierne upraviť, no a dohoda by sa bola mohla dosiahnuť oveľa rýchlejšie a ľahšie. Je to tak – na vine sme my všetci.

Prečo vlastne doterajšie podmienky pri súčasných príjmoch už lige nevyhovujú? Je to v prvom rade preto, že ako veľmi dobre vieme, od celkových príjmov ligy boli doteraz odvodené ako platový strop tak aj hlavný kameň úrazu – platová podlaha. Na príjmoch ligy sa jednotlivé tímy ani zďaleka nepodieľajú rovnomerne. Nohé sú dokonca pravidelne v strate. No a pravidlo o platovej podlahe, ktorého zakomponovanie do kolektívnej zmluvy majitelia už určite X-krát oľutovali, núti aj tieto stratové tímy míňať na platy hráčov stále viac a viac peňazí, čím prakticky len zvyšujú svoju stratu. NHL chce tento problém riešiť tak že zníži percentuálny podiel na základe ktorého sa platový strop a podlaha počítajú. Tým by samozrejme znížila výdavky nielen stratovým, ale všetkým, teda aj vysoko ziskovým klubom. Skrátka väčší kus koláča by zostal majiteľom a menší hráčom. Niet sa čo čudovať že hráči neskáču od radosti.

Takže sa vôbec nečudujme a ani nerozčulujme nad tým, ako ťažko sa rodí dohoda o novej kolektívnej zmluve. Každý z nás, kto akýmkoľvek spôsobom pridal do ligovej pokladničky čo i len dolár, je vinný zo súčasného stavu. Žneme čo sme zasiali. Snáď sa z toho poučíme a veľmi rýchlo vrátime tie nešťastné ligové príjmy na pôvodnú úroveň 2,2 mld $ ročne. Alebo ešte nižšie. To by hádam mohlo načas problémy tohto charakteru vyriešiť. Alebo možno nie. Ale skúsiť to môžeme, nie?