Eurolanche

Mám byť na strane hráčov?

Na úvod sa budem znovu opakovať. To, čo prebieha aktuálne v NHL, by sa v Európe nikdy nestalo. Tlak a následné masové štrajky fanúšikov by kompetentných prinútili podpísať novú kolektívnu zmluvu. Ak by predsa len fanúšikov ignorovali, neskôr by sa stali ignorovanými a pokračovanie súťaže by nemalo zmysel. NHL je však v Severnej Amerike a my, Európania, máme v skutočnosti najmenší vplyv zo všetkých strán. Jediné, čo môžeme robiť, je označovanie problému pravým menom. Súčasná situácia v NHL je nechutným divadlom. Je to perverznosť najvyššej úchylnosti. Tragédia športu, ktorá je historická. Bravó, NHL, predsa si sa niečím zapísala do pamäte fanúšikov, ktorí ani len netušia, čo je hokej. Kto by zabudol, že ty, NHL, si zrušila už dve sezóny a smelo v tom pokračuješ ďalej?

Vraciam sa k podstate tohto článku. Hľadám obeť sporu medzi NHL a NHLPA. Musí to byť niekto z nich. Samozrejme, dá sa povedať, že najväčšími obeťami sme my, fanúšikovia. No pozor, je tu veľký rozdiel. Nikto nás nenúti fandiť NHL naďalej, nikto nás za to neplatí a kedykoľvek môžeme „odísť“. Dovolím si povedať, že ani jeden z nás nesleduje vyjednávanie a body zmluvy medzi NHL a NHLPA dopodrobna, aby mohol povedať, kto je vinný a kto nie. Nemáme na to čas, ani chuť. My chceme pozerať iba hokej. Napriek tomu chcem nájsť stranu, na ktorej strane môžem byť. Položte si otázku: Aký by to bol pocit fandiť NHL, ak by boli vinné obe strany? Aj majitelia, aj hráči. Malo by zmysel im fandiť naďalej? Potrebujeme obeť, tak poďme ju nájsť.

Svoj formujúci sa postoj sa budem snažiť načrtnúť na príklade. Ja pracujem pre medzinárodné vydavateľstvo Ringier Axel Springer Media AG. Som redaktor. Predstavme si, že NHL je Ringier a hráči sú redaktori

V roku 2004 vypršala redaktorom zmluva s vydavateľstvom. Bola zle nastavená. Jedny noviny tápali, niektorým sa darilo. Vydavateľstvo však chcelo nastaviť systém, aby prosperovali všetky noviny a časopisy, ktoré vydávalo. Navrhlo teda redaktorom novú pracovnú zmluvu s okresanými podmienkami. Tí ju neprijali a rok preto nevychádzali žiadne noviny. Redaktori využili legálnu možnosť štrajku. Až po roku sa s vydavateľstvom dohodli na novej zmluve a noviny začali vychádzať ďalej. V spore boli okrem vydavateľstva a redaktorov, ešte čitatelia, v hokejovom svete fanúšikovia. Noviny im rok chýbali, chceli ich čítať. No nikto ich nenútil, aby po celý rok nekupovali niečo iné a na staré noviny zabudli.

V roku 2012 opäť vypršala dohoda medzi vydavateľstvom a redaktormi. Situácia bola tentoraz rapídne odlišná. Vydavateľstvo prosperovalo z roka na rok, no napriek tomu chcelo redaktorom znížiť platy. Redaktorom sa to, samozrejme, nepáčilo. Keď videli, ako sa medzinárodnému vydavateľstvu darí, chceli mať aj oni viac, prípadne chceli zostať bez zmien. Platnosť zmluvy medzi vydavateľstvom a redaktormi sa skončila. Obe strany sa museli dohodnúť na novej. Obe chceli pre seba viac. Logika vydavateľstva čo i len hýbať so starou zmluvou sa zdala byť nelogická. Redaktori predsa nechceli viac peňazí ihneď, ako sa vydavateľstvu začalo dariť. Zmeny požadovali, až keď zmluva skončila. V tom však svoje záujmy hájilo aj vydavateľstvo. A celkom nelogicky.

Späť do reality. Ringier Axel Springer Media AG je najväčším vydavateľstvom v Európe. Ak by sa mu začalo dariť viac, logicky by som ja očakával zvýšenie platu pri ďalšom podpisovaní pracovnej zmluvy. Aplikujme to na Slovensko. Nový Čas si denne kupuje 120 tisíc+ ľudí a číta ho okolo milióna. Ak by sa tieto čísla časom zvýšili a ustálili, ktorý redaktor by neočakával zvýšenie platu? Ale opakujem, nie za pochodu, ale pri podpísaní novej pracovnej zmluvy. V tom by vám však vydavateľstvo podstrčilo zmluvu, v ktorej by vám plat znižovali. Nestávkovali by ste?

...a stále niekde na boku, v nenápadných obývačkách, by sedeli čitatelia, ktorí by čakali na svoje noviny. Ktorých by nezaujímalo, koľko miliónov ročne ide do vydavateľstva, koľko tisíc zarábajú redaktori. Chceli by iba svoje noviny, svoj relax a každodenný rituál. Stále by však mali právo nebyť obeťami v pravom zmysle slova a na všetko sa vykašľať. Možno sa musia snažiť hľadať iný titul, ktorý by im padol do oka a na ktorý by si časom zvykli. Onedlho by o ich vydavateľstve, redaktoroch a novinách už nikto nepočul.

Mám byť na strane hráčov?