Eurolanche

Svetlo na konci tunela

Zdá sa že to už konečne začínajú brať vážne. Diametrálne odlišný prístup oboch zainteresovaných strán k rokovaniam o novej kolektívnej zmluve, ktoré tento týždeň prebiehajú v New Yorku, je podľa väčšiny analytikov pozitívnym signálom a dôvodom na zatiaľ ešte opatrný optimizmus.

V čom je vlastne ten rozdiel? Všetky doterajšie rokovania vyzerali tak že predstavitelia oboch strán sa stretli, padli nejaké návrhy výrazne odlišné od predstavy druhej strany, dlhšiu či kratšiu chvíľu sa o nich diskutovalo a po skončení schôdzky obe strany s vetrom opreteky bežali za čakajúcimi novinármi, aby im oznámili, ako veľmi sa snažili posunúť rokovania dopredu, ale žiaľ druhá strana nejaví dostatok ochoty a celý proces brzdí. Nebolo to nič iné ako mediálna vojna o verejnú mienku s cieľom dostať druhú stranu pod tlak a prinútiť ju tak k čo najväčším ústupkom. Ku konečnej dohode sa však počas týchto rokovaní priblížili len minimálne, ak vôbec. Bolo to len divadlo pre médiá a samozrejme ich divákov, poslucháčov, čitateľov – nás fanúšikov.

Tento týždeň to konečne vyzerá inak. Fakt, že žiadna zo strán už nepovažuje za potrebné predvádzať sa pred televíznymi kamerami, mikrofónmi resp. diktafónmi, ale namiesto toho sa s plnou vážnosťou niekoľko hodín denne venujú už tretí deň po sebe rokovaniam, je pre mnohých znakom že na konci tunela snáď už konečne vidno prvý záblesk svetla. Prečo až teraz, keď sme kvôli výluke prišli už o 28 hracích dní sezóny 2012/13? Odpoveď je jednoduchá – až teraz sme totiž dospeli do bodu, že predlžovanie výluky by pre obe strany bolo bez ohľadu na podobu konečnej dohody finančne menej výhodné ako jej urýchlené ukončenie. Pre vysvetlenie sa pokúsim zhrnúť priebeh doterajších rokovaní.

Zo začiatku rokovaní to bola liga, kto mal väčší záujem o dosiahnutie dohody, v snahe zachrániť pokiaľ možno kompletnú sezónu ale najmä Winter Classic, novoročný zápas pod holým nebom, po finále Stanley Cupu zrejme najväčšiu udalosť sezóny, v ktorej sa točia obrovské milióny dolárov. Preto cca. v polovici októbra prišli s výraznými ústupkami zo svojich dovtedajších požiadaviek, najmä čo sa týka delenia hokejových výnosov – bodu, ktorý sa v tej dobe považoval za najväčší kameň úrazu. Bol to z ich strany majstrovský taktický ťah, lebo ostatné body ich návrhu pre hráčov veľmi výhodné neboli, v praxi by znamenali dokonca zníženie platov aj vrámci už podpísaných zmlúv - ponuka však bola prezentovaná ako posledná šanca na záchranu kompletnej sezóny a hráči NHLPA sa tak dostala pod obrovský tlak. Prijať pre nich nevýhodný návrh, alebo byť označení za vinníkov toho že sa nepodarilo zachrániť kompletnú sezónu? Nakoniec si vybrali druhú možnosť a obetovali kompletnú sezónu v presvedčení, že liga pre záchranu Winter Classic vo svojich požiadavkách časom ustúpi ešte viac.

Liga však Winter Classic zrušila, čím sa situácia úplne zmenila. Liga prišla o veľkú časť motivácie snažiť sa dosiahnuť dohodu čím skôr. Zachrániť zo sezóny o niekoľko zápasov viac už pre nich nie je dôvod, kvôli ktorému by akceptovali fungovanie súťaže ďalších X rokov za pre nich nevýhodných podmienok. Zrušenie Winter Classic bol zlomový bod, od ktorého už majú väčší dôvod snažiť sa o dosiahnutie dohody aj hráči, ktorí prichádzajú o stále viac a viac peňazí z výplat a je im jasné že liga sa už do ďalších ústupkov kvôli dosiahnutiu dohody hrnúť nebude.

Matematika je pomerne jednoduchá – pri návrhu ligy z októbra, ktorý mal zabezpečiť záchranu kompletnej sezóny sa počítalo s tým, že platy by sa hráčom kvôli prechodu na delenie výnosov v pomere 50/50 znížili cca o 12%. Toto hráči odmietli s tým že dohodnuté platy žiadajú dodržať v plnej výške. Dnes, keď najoptimistickejšie odhady hovoria o 70 zápasovej sezóne, však už reálne kvôli strateným zápasom nenávratne prišli o cca 15% tohtoročných výplat, aj za predpokladu že zmluvy a platy budú dodržané v plnej výške. Znamená to, že hráči, ktorí majú podpísané zmluvy iba do konca sezóny 2012/13 už teraz na naťahovaní výluky finančne strácajú v porovnaní so situáciou, ak by boli v októbri akceptovali zníženie platov o 12% vďaka čomu by sa bola zachránila kompletná sezóna. Ak by bola sezóna 2012/13 nakoniec kratšia o 20 zápasov, nevyplatilo by sa to už ani hráčom čo majú zmluvy ešte na 2 roky atď. V prípade, že sa stratí celá sezóna, prerobia na tom všetci hráči okrem hŕstky hviezd s doživotnými zmluvami na 10+ rokov.

Liga už pri snahe o záchranu komplet sezóny resp. Winter Classic ustúpila vo finančných záležitostiach až na hranicu, ktorú sú ešte ochotní akceptovať. Ústupok v tom, že sa po prechode na deľbu výnosov v pomere 50/50 budú finančne podieľať na dodržaní hráčskych zmlúv v plnom rozsahu, s ktorým prišli na tohtotýždňové rokovania, bol z ich strany v tomto smere zrejme už definitívne posledný. Nič lepšie už hráčom neponúknu, nič pre seba horšie už akceptovať nebudú. NHLPA si to podľa všetkého uvedomuje tiež, takže to konečne berie vážne – dôkazom je už tretí deň pokračujúci maratón rokovaní. Dohoda ohľadom finančných vecí sa zdá byť na spadnutie, v podobe akú všetci už niekoľko mesiacov očakávali, ani jedna strana sa k nej však neodhodlala pristúpiť skôr ako to pre nich pod hrozbou výrazných finančných strát bolo bezpodmienečne nutné, v naivnej viere že dlhším naťahovaním celého procesu dosiahnu lepší výsledok. V očiach fans to mohlo byť hlúpe a smutné, ale v žiadnom prípade nie neočakávané – presne tento scenár v približne týchto termínoch sa v predpovediach analytikov objavoval najčastejšie už niekoľko mesiacov vopred. Nám nezostáva len dúfať, že ďalšie sporné body okrem finančných (dĺžka zmlúv, vek neobmedzených voľných hráčov, nováčikovské zmluvy atď.) už nespôsobia ďalšie zbytočné naťahovanie rokovaní a nová kolektívna zmluva uzrie svetlo sveta v čo možno najkratšom čase. Fanúšikovia, na ktorých obe strany počas celého tohto cirkusu zvysoka kašľali, by si aspoň to bezpochyby zaslúžili.