Eurolanche

Čo je veľa, to je veľa

Svetlo na konci tunela? Ani náhodou. To, čo sa pred týždňom konečne začalo zdať byť začiatkom konca tejto frašky (rozumej – rokovaní o novej kolektívnej zmluve) sa za pár dní premenilo na ďalšiu dávku sklamania a frustrácie.

Najproblematickejšie body, na ktorých vyriešení momentálne rokovania stoja, sú nasledujúce:

1) Spôsob akým sa prejde z doterajšieho delenia výnosov (57-43% v prospech hráčov) na deľbu v pomere 50-50. NHL žiada okamžitý skok s tým, že hráčom by sa síce museli plošne znížiť platy aby sa tímy zmestili pod nový znížený platový strop, ale liga je ochotná tieto ich straty dorovnať – v anglickej terminológii je to to slávne “make whole“. NHLPA s týmto nesúhlasí resp požaduje pre hráčov na dorovnanie sumu 3x vyššiu ako ponúka liga (600mil. $ namiesto ligou navrhovaných 200)

2) Podmienky podpisovania nových zmlúv. NHL by rada obmedzila dĺžku všetkých budúcich zmlúv na max. 5 rokov, zakázala rozdiely medzi platmi v jednotlivých rokoch trvania zmluvy vyššie ako niekoľko percent, predĺžila dĺžku nováčikovských zmlúv z 3 na 4 roky ako aj zvýšila vek v ktorom sa hráči stávajú neobmedzenými voľnými hráčmi z 27 na 28 rokov (alebo zo 7 na 8 odohraných sezón). NHLPA o tom pochopiteľne nechce ani počuť a trvá na zachovaní statusu quo z poslednej kolektívnej zmluvy.

3) Tretí bod je pomerne nový, prišiel s ním nedávno Donald Fehr a na prvý pohľad pôsobí takmer ako vtip – hráči si totižto začali pre sezónu 2012/13 nárokovať 100% svojich platov, bez ohľadu na to koľko zápasov sa v nej nakoniec odohrá. NHL a každý súdny človek samozrejme očakáva, že platy pre skrátenú sezónu sa adekvátne prepočítajú – koľko percent 82 zápasovej sezóny sa odohrá, toľko percent platov hráči dostanú – presne tak ako to bolo zadefinované aj v poslednej kolektívnej zmluve. Vo všeobecnosti sa tento bod dá nazvať “kto bude znášať finančné straty spôsobené výlukou“.

Základný problém pri bode č.1 je ten, že NHL kvôli neustále sa zvyšujúcemu počtu stratových klubov nevyhnutne potrebuje, aby sa celkové výdavky na hráčske platy okamžite znížili, kým NHLPA vo všetkých svojich návrhoch a konceptoch žiada aby pokračoval ich rast a jediné v čom boli zatiaľ ochotní o niečo ustúpiť je požadovaná miera toho rastu. Stratové kluby? Nech ich straty vykryjú bohaté, ziskové kluby. Že už na to tzv. bohaté kluby prispievajú väčšinou svojho vygenerovaného zisku (v posl. sezóne 150 mil $) ich nezaujíma.

Druhým bodom liga sleduje zavedenie väčšieho poriadku a najmä zaplátanie dier cez ktoré GM jednotlivých tímov platový strop doteraz s radosťou obchádzali dlhodobými tzv. “front loaded“ zmluvami, kde minimálny plat v posledných rokoch trvania zmluvy výrazne znižoval výsledný cap hit. NHL od začiatku vyhlasuje že je ochotná o tomto bode rokovať a v jednotlivých požiadavkách aj ustupovať. NHLPA však nežiada ústupky, ale úplné vypustenie týchto bodov z rokovaní, apriori sa o nich odmieta čo i len baviť. Ťažko povedať prečo je to pre nich až tak dôležité, keďže 95% členov NHLPA sa dlhodobé zmluvy obchádzajúce platový strop nikdy v živote týkať nebudú. Tieto body by sa týkali iba hŕstky najväčších hviezd, ktoré svoje doživotné 10+ ročné zmluvy ešte nestihli podpísať. O výplaty však dnes kvôli tomu prichádzajú všetci hráči.

No a ten slávny tretí bod nemá absolútne žiadnu oporu v akýchkoľvek zákonoch či zmluvách, takže naozaj ťažko povedať čo okrem prihriatia si vlastnej polievočky v očiach tých hráčov, ktorí si neuvedomujú jeho nereálnosť, resp. provokácie Bettmana a spol. ním vlastne Donald Fehr chcel dosiahnuť.

Ak ním ale chcel Bettmana vyprovokovať, podľa všetkého sa mu to naozaj aj podarilo. Ibaže zrejme v inom smere ako plánoval. Namiesto ďalších ústupkov si totiž liga povedala dosť, stačilo. Po dobrom sme to s vami skúšali už dosť dlho, prišiel čas skúsiť to po zlom. A tak liga oficiálne oznámila že si plánuje dať na 2 týždne od akýchkoľvek rokovaní pauzu – ak len NHLPA nepríde s nejakým novým, konštruktívnym návrhom ktorý by mohol rokovania reálne posunúť ďalej. Zároveň tým vyslala jasný signál, že termín, dokedy bola ochotná vo svojich požiadavkách stále ďalej a ďalej ustupovať, kým NHLPA len zdržovala a čakala na ich ďalšie ústupky bez akejkoľvek konštruktívnej snahy posunúť rokovania ďalej - tak tento termín už uplynul.

Je to presne ako pred pár dňami odkázal hráčom v podobe dobre mienenej rady Mark Recchi (ktorý nemá žiaden dôvod podporovať ligu resp. majiteľov)- dohodnite sa čím skôr, lebo čím dlhšie sa to bude naťahovať, tým horší bude nakoniec pre hráčov výsledok. Pre dôkaz ani netreba chodiť ďaleko, stačí si spomenúť na poslednú výluku. Na konci roka 2004 bola ponuka ligy pre hráčov platový strop na úrovni 52 mil. NHLPA odmietla v naivnej viere že dlhším vyčkávaním nakoniec vyjednajú lepšie podmienky. O pol roka neskôr boli nakoniec radi, že mohli podpísať kolektívnu zmluvu so stropom 39 mil. Základná chyba Boba Goodenowa - vtedajšieho šéfa NHLPA - bola, že absolútne neodhadol moment, ktorý bol pre hráčov na uzatvorenie dohody najlepší. Túto svoju šancu prepásol, za čo on sám zaplatil vyhadzovom a všetci hráči 24 percentami svojich vtedajších platov. 

Dnes je presne v rovnakom bode Donald Fehr, nič však nenasvedčuje tomu, že by sa z chýb svojho predchodcu hodlal poučiť. Akoby si vôbec neuvedomoval, že z pozície hráčov je vyčkávacia taktika účinná len do určitého bodu (v ktorom sa práve nachádzame), po ktorom ďalšie tvrdohlavé vyčkávanie nevyhnutne vedie pre jeho klientov ku “katastrofe“. Lepšiu dohodu ako dnes mu liga už nikdy neponúkne – nebude musieť. Pri pokračovaní výluky budú hráčom výplaty nevyhnutne chýbať viac ako majiteľom (multimiliardárom) niekoľkomiliónové zisky či dokonca vo väčšine prípadov straty. Hru na to kto dokáže dlhšie čakať hráči nikdy nemajú šancu vyhrať.

Loptička je opäť raz na strane kurtu patriacej Donaldovi Fehrovi a NHLPA. NHL už rozhodne neplánuje isť ďalšími ústupkami sama proti sebe, zvlášť keď to neprináša žiadne pozitívne výsledky v podobe posunu rokovaní želaným smerom. Na rade je Donald Fehr aby dokázal že si svoj kráľovský plat zaslúži. Prišiel čas činov, ďalšie vyčkávanie už jednoducho určite nie je v najlepšom záujme jeho klientov - hráčov. Prekvapte nás, pán Fehr. Aspoň raz aj pozitívne. Nech o Vás najbližších pokiaľ možno čím viac rokov nebudeme musieť počúvať, čítať resp. písať už ani čiarku.