Eurolanche

Požiarnik Don

Horel ohník nádeje horel, v New Yorskom hoteli. Ktože ho nakládol? Skupina majiteľov a hráčov v snahe zachrániť z hokejovej sezóny 2012/13 čo sa ešte dá.  A potom prišiel Donald Fehr, vytiahol z gatí to čo ho najviac charakterizuje a vypustil z toho na sľubne sa rozhárajúci ohník prúd teplej žltej tekutiny až z neho za pár chvíľ zostala len kôpočka vyhasnutých uhlíkov z ktorej sa už ani len nezadymí. Náš drahý požiarnik Don opäť raz nesklamal.

Prehnal som to? Zrejme hej. Je mi to jedno. Nepatrím k profesionálnym žurnalistom z mienkotvorných médií, takže si na rozdiel od nich môžem dovoliť nechať sa z času na čas uniesť emóciami. Dôvodov som na to dostal dosť. Frustrácia, bezmocnosť, sklamanie, hnev – všetko v krásnom darčekovom balení aj s venovaním: najlepším fanúšikom na svete, s láskou Donald Fehr.

Asi by som mal viac počúvať Lannyho Kravitza. It ain´t over till it´s over. Možno by som sa nebol, spolu s tisíckami ďalších podobne naivných optimistov, nechal uniesť pozitívnymi správami, ktoré sa na nás valili v utorok a v stredu. Významný progres! Dohoda je na spadnutie! Dohoda je na svete najneskôr o pár dní! NHL začne ešte pred Vianocami!

Donald Fehr mal na to iný názor. Ťažko povedať či sa mu len nepáčila predstava že by sa k dohode malo dospieť bez jeho aktívnej účasti. Veď čo ak by nejakých hráčov napadlo – “Hej, veď bez Fehra sme za 2 dni urobili väčší pokrok ako s ním za 4 mesiace. Načo nám vlastne je?“ V každom prípade v stredu sa Donald rozhodol že si svoj kráľovský plat predsa musí nejako zaslúžiť a vysvetlil svojim klientom, že keď liga urobila zase ďalšie ústupky, určite časom urobí aj ďalšie. Ako doteraz vždy. Takže si na ne pekne počkáme. Čo – že vy by ste už radšej hrali? Tak na to rýchlo zabudnite, najlepšie čo môžeme urobiť je ďalej čakať. Predsa ich nenecháme vyhrať ako naposledy.

Citát nemenovaného hráča zverejnil na Twitteri Adrian Dater z Denver Post: “Boli sme pripravení začať hrať. Potom v stredu prišiel Don a povedal nám, že môžeme získať viac a že máme vydržať.“

O tom čo sa vlastne stalo sa dnes popísali celé desiatky článkov, takže len stručne. Liga predložila hráčom návrh s výraznými ústupkami v porovnaní s tým čo žiadali doteraz. Na doplatenie hráčskych zmlúv ponúkli rovných 300 miliónov, teda sumu presne uprostred doterajších predstáv oboch strán. Vzdali sa všetkých požiadaviek týkajúcich sa zmeny dosahovania statusov neobmedzených voľných hráčov, zmien v arbitrážnom systéme, či nováčikovských zmluvách. A požiadavku na maximálnu dĺžku zmlúv pozmenili – vlastných hráčov by klub mohol podpisovať až na 7 rokov, voľných hráčov iných tímov na 5. Ooo – a platnosť novej kolektívnej zmluvy chceli predĺžiť aspoň na 10 rokov s možnosťou pre obe strany od nej po ôsmych rokoch v prípade nespokojnosti odstúpiť. Zdôvodnili to naozaj nehorázne – čím dlhšiu dohodu si vraj zaslúžia fanúšikovia. Aby nemuseli rovnaký cirkus zažiť o pár rokov opäť. Toto sú vraj pre ligu body z ktorých už neustúpia, lebo ich považujú za najkritickejšie. Keď si Donald Fehr nalistoval v slovníku kto to vlastne tí fanúšikovia sú, len sa pobavene zasmial.

Reakcia hráčov na návrh ligy bola viac ako vlažná. Frustrácia majiteľov pochopiteľná. Donald Fehr je už viac ako 4 mesiace verný jedinej taktike – čakať, zdržovať, naťahovať a zase čakať - na stále lepšie a lepšie ponuky majiteľov. Za každý ponúknutý prst žiada celú ruku aj so zlatými Rolexkami. A v duchu tejto filozofie pripravil aj odpoveď na ligový návrh v podobe vlastného protinávrhu. OK, tých ponúknutých 300 miliónov berieme. Vrelá vďaka. Chcete 5 a 7 ročné zmluvy? Nie nie, my chceme 8 ročné a menej ani náhodou. A keď už sme pri tom, platy v jednotlivých rokoch by sa mohli líšiť až o 25%. Na tých 5% čo chcete vy rovno zabudnite. A tiež aj na 10 ročnú kolektívnu zmluvu pre fanúšikov. Čo nás po nich. Veď oni len dodávajú peniaze z ktorých sme platení. Koho by už len ich spokojnosť zaujímala. My určite nepristúpime na kolektívnu zmluvu dlhšiu ako 8 rokov, s tým že po 6 rokoch sa v prípade nespokojnosti bude dať obojstranne ukončiť. Veď predsa ďalšia generácia hráčov má právo vyjednať si podmienky za akých bude hrať sama. To, že dlhodobá kolektívna zmluva by 64-ročného Donalda Fehra urobila pre NHLPA zbytočným, keďže po jej vypršaní by už s najväčšou pravdepodobnosťou bol na dôchodku, s tým určite nemá nič spoločné. Ani to, že ďalšiu kolektívnu zmluvu by hráči najradšej vyjednávali tesne pred výročnou stou sezónou, pre záchranu ktorej by im majitelia určite ponúkli oveľa väčšie ústupky. Ide im len o dobro ďalších generácií hokejistov a o férovú dohodu, nič viac.

Pre majiteľov to už podľa všetkého bola tá naozaj posledná kvapka. Hráčom sa proti sebe podarilo poštvať už aj tých “umiernených“, ktorí doteraz presviedčali zástancov tvrdej línie o potrebe hľadať kompromis. Po tomto je už naozaj všetkým jasné, že pokým budú hráčom ponúkať ďalšie a ďalšie ústupky, Fehr ich bude presviedčať že sa stále oplatí žiadať a čakať na ďalšie. S tým sa dá urobiť len jediná vec – presvedčiť ich (nie slovami, ktoré doteraz nezabrali, ale činmi), že lepšie ponuky už naozaj chodiť nebudú. Prvým krokom týmto smerom bolo rázne odmietnutie posledného hráčskeho návrhu, a na dôvažok oficiálne stiahnutie ponuky všetkých ústupkov ku ktorým sa počas tohto týždňa uchýlili. Zbohom 300 miliónov, na stole je už opäť iba 211. A ani tie tam nebudú naveky. Dá sa očakávať, že ďalším krokom bude tiež zrušenie ďalšej porcie zápasov minimálne do konca kalendárneho roka. Chcete čakať? Čakajte. Ale tentokrát sa už naozaj ničoho nedočkáte.  

Jednou z posledných nádejí tak zostáva snáď už iba vzbura hráčov proti Donaldovi Fehrovi. Tých nespokojných je totiž úplne pochopiteľne čoraz viac. Lebo aj keď si to Donald Fehr zjavne neuvedomuje, NHLPA nezastrešuje iba hviezdy ktoré už majú na kontách zarobené desiatky miliónov a ktoré si aj dnes v čase výluky zarábajú slušné peniaze v KHL či švajčiarskej lige. NHLPA by mala zastupovať aj záujmy hráčov, ktorí zarábajú niekoľkonásobne nižšie sumy, o dlhších ako 2-3 ročných zmluvách sa im nesníva ani v najdivokejších snoch a o ktorých sa bohaté švajčiarske a ruské kluby počas výluky netrhajú. Musia teda sedieť doma a čakať kedy sa ich zástupcom do ktorých vložili svoju dôveru podarí uzavrieť dohodu, vďaka ktorej by opäť mohli začať hrať a zarábať. Takýchto hráčov je dokonca väčšina a preto sa začína ozývať čoraz viac hlasov, žiadajúcich možnosť o poslednom ligovom návrhu hlasovať (za predpokladu že by ho liga opäť oficiálne predložila). Toto hlasovanie by sa zároveň rovnalo hlasovaniu o dôvere Donaldovi Fehrovi a jeho výsledky by mohli byť sakramentsky zaujímavé. Čím skôr k niečomu takému dôjde, tým lepšie. Pre hráčov, pre ligu, pre fanúšikov, pre hokej ako taký. Požiarnikovi Donovi treba zastaviť prívod vody do hadice kým nebude príliš neskoro. Urobiť to však môžu iba samotní hráči.