Eurolanche

Tak kto má väčší?

Nezmyselná stupňujúca sa hádka dvoch (či viacerých) mužov o nejakej nepodstatnej banalite, pri ktorej všetci tvrdohlavo trvajú na svojej pravde až natoľko, že z toho nakoniec môže vzniknúť vážnejší konflikt, sa v hovorovej reči označuje príznačným výrazom – hádka o to kto má väčší (pohlavný úd). Inými slovami kto je väčší chlap. Väčší macho. Kto toho druhého nakoniec dokáže poraziť – či už slovami, päsťami, alebo ako posledným rozhodujúcim “argumentom“ dĺžkou toho svojho nástroja.

Znie vám to povedome? Požiadavky, ktoré momentálne bránia podpisu novej kolektívnej zmluvy by ešte pred pár týždňami boli tiež považované za banality. A hádka o nich sa stále viac a viac stupňuje. Najnovšie sa už vytiahli aj zbrane najťažšieho kalibru – súdne žaloby na strane ligy a hlasovanie o možnosti prakticky rozpustiť NHLPA na strane hráčov. Najhorší možný scenár? NHLPA sa zruší a s tým skončí aj NHL v podobe v akej ju poznáme. Súdne ťahanice budú trvať celé roky a ak to aj NHL nakoniec v nejakej podobe prežije, súťaž ktorú máme tak radi to už nebude pripomínať ani len vzdialene. Dá sa očakávať, že rada guvernérov by uprednostnila zrušenie celej súťaže - jednotlivé tímy by jednoducho vyhlásili bankrot a zanikli. Sú to všetko miliardári a nikto z nich nevlastní hokejový klub primárne za účelom tvorby zisku. Z času na čas sú dokonca ochotní akceptovať aj finančnú stratu. Hokejový klub vlastnia lebo majú radi hokej. Ale či ho majú radi až natoľko aby si nechali skákať po hlavách od vlastných zamestnancov, ktorým v mnohých prípadoch vyplácajú ročne väčšie platy ako je ich vlastný zisk z prevádzky celého klubu – o tom si dovolím pochybovať. Dozvieme sa čoskoro.

Natíska sa logická otázka – prečo? Prečo vlastne na týchto banalitách ako je dĺžka platnosti novej kolektívnej zmluvy, maximálna možná dĺžka hráčskych zmlúv a maximálne prípustné rozdiely medzi platmi v jednotlivých rokoch trvania zmluvy – prečo na týchto bodoch záleží hráčom až tak že sú kvôli nim ochotní obetovať nielen aktuálne výplaty, ale ohroziť aj celú súťaž, ktorá im dáva možnosť kráľovsky si zarobiť? Prečo sa tvária, že by im neprekážala likvidácia dojnej kravy ktorá ich živí? A prečo tieto body tak nevyhnutne potrebujú mať zakomponované do kolektívnej zmluvy majitelia, keď o tom aké dlhé a ako štrukturované zmluvy hráčom ponúknu rozhodujú prakticky len oni sami resp. nimi poverení generálni manažéri? K tomu, aby s hráčmi podpisovali zmluvy podľa vlastných predstáv za aké tak vehementne bojujú, predsa požehnanie hráčov nepotrebujú, stačí keď im iné ponúkať nebudú...

Odpoveď je jednoduchá a pre hokejového fanúšika veľmi smutná. Pravda je totiž taká, že na bodoch o ktoré sa obe strany ešte sporia ani jedným ani druhým nijako špeciálne nezáleží. Ako hráči tak aj majitelia by mohli prijať požiadavky druhej strany presne tak ako momentálne vyzerajú a rozdiel v praktickom fungovaní ligy by si možno ani nevšimli. Tento spor už dávnejšie nestojí na obsahovej stránke, najpodstatnejšie veci sú už prakticky dohodnuté k spokojnosti oboch strán. Momentálne sa bojuje už len o jedinú vec – kto bude vyzerať ako víťaz a kto porazený. Za víťaza sa bude považovať ten čo súpera prinúti k poslednému ústupku, ten podľa koho predstáv sa dotiahnu tieto posledné banality. Porazený bude ten kto ustúpi. NHL toto “víťazstvo“ potrebuje aby hráčom vyslala signál – toto je naša liga, budeme si ju riadiť tak ako my uznáme za vhodné, vy sa tešte že vám dávame možnosť kráľovsky si zarobiť a nesnažte sa pchať nos do vecí do ktorých vás nič nie je. NHLPA ho potrebuje tiež, aby lige ukázala že hráči nie sú žiaden dobytok, že so sebou nenechajú zametať a že liga by ich mala oveľa viac rešpektovať ako partnerov a nie len ako zamestnancov, ktorí poslušne zatancujú na každý tón čo im liga zapíska. Toto víťazstvo potrebujú aj Gary Bettman a Donald Fehr, keďže je celkom možné, že iba ten z nich ktorý ho dosiahne si svoj lukratívny job udrží aj po celom tomto fiasku. K dohode by stačil z každej strany už len posledný maličký ústupok, ale keďže ten by sa dal označiť za “kapituláciu“, ani jedna zo strán nejaví sebemenšiu ochotu ho urobiť. Smutné? Žiaľ, hej. Detinské? Bezpochyby. Nezmyselné? Absolútne. Ale tak to skrátka je.

Čo teda bude ďalej? Dočkáme sa toho najhoršieho možného scenára? Zruší sa definitívne sezóna a ohrozí sa celá budúcnosť ligy len kvôli tomu aby niekto nedajbože nevyzeral rozumne? Aj keď pesimizmus sa v týchto dňoch dá doslova krájať, stále neverím že to obe strany nechajú zájsť až tak ďaleko. Nepochybujem o tom, že budú čakať až do posledného možného termínu, čakať na to že právne zbrane ťažkého kalibru ktoré v posledných dňoch nasadili do boja prinútia druhú stranu ku kapitulácii ako prvú. Ale nakoniec na jednej či druhej strane snáď predsa len prevládne zdravý rozum a poznanie, že to všetko čo je v stávke za to jednoducho nestojí.  Záverečný ústupok by sa mal skôr očakávať od hráčov, ktorí majú v stávke vlastné živobytie, kým majitelia na druhej strane iba “hobby“. Aj tak si však myslím, že to budú práve majitelia kto sa ako prvý k tomu záverečnému ústupku odhodlá. Na tom však konieckoncov vôbec nezáleží, hlavne aby sa nakoniec nejako dohodli a zachránili nielen skrátenú sezónu 2012/13, ale najmä ligu ako takú. Až tak ďaleko to kvôli svojej márnomyseľnosti nechali obe strany zájsť.

Pozitívna na celom vývoji posledných dní je aspoň jedna vec: tým že sa celá vec vyhrotila do štádia, keď sa ňou už majú začať zaoberať súdy, sme sa výrazne priblížili záveru tejto nevydarenej telenovely. Či bude ten koniec šťastný alebo tragický, ukážu najbližšie týždne. Buď sa situácia vyrieši dohodou oboch strán, alebo o nej a návrate NHL môžeme prestať snívať na poriadne dlhú dobu. Neistota plná falošných nádejí a stále ďalších a ďalších sklamaní sa čoskoro skončí, nezmyselná hádka vstupuje do poslednej fázy. Slová nezabrali, aktuálne lietajú päste v podobe žalôb a právnych hrozieb. Zostáva už len stiahnuť zips na rázporkoch a porovnať to čo z nich vypadne. Nech vyhrá ten najväčší...