Eurolanche

Muž s nožom na krku

Donald Fehr. Pre jednu stranu najhorší arcilotor, pre druhú hrdinský vodca. V každom prípade jeden z mála ľudí, ktorí majú nielen možnosť, ale priam povinnosť celé toto šialenstvo okolo rokovaní o kolektívnej zmluve a predlžujúcej sa výluky ukončiť. Dá sa predpokladať, že zo všetkých zúčastnených osôb má práve on v rukách najväčšiu moc, že svojimi osobnými rozhodnutiami môže rokovania ovplyvniť viac ako hocikto iný. Gary Bettman s Billom Dalym prakticky len plnia pokyny od 30-člennej rady guvernérov, žiaden jednotlivec na strane NHL nemá také právomoci ako šéf hráčskych odborov na druhej strane barikády. Hráči mu prakticky plne dôverujú a nechávajú naňho aj tie najzávažnejšie rozhodnutia. O to znepokojujúcejšia je nasledovná úvaha.

Aká je vlastne motivácia Donalda Fehra pri jeho rozhodovaní? Aký je jeho cieľ, čo sa snaží dosiahnuť? Mala by to byť spokojnosť jeho klientov – hráčov, ktorých záujmy by pri týchto rokovaniach mal primárne zastupovať. Problém je len v tom, že vďaka svojej výrečnosti a prefíkanosti dokáže priority hráčov , ktoré rozhodujú o ich spokojnosti s jeho prácou, prispôsobovať vlastným potrebám. A tak už zrazu prioritou hráčov nie je čo najlepšia dohoda čo najskôr, aby mohli opäť začať hrať a zarábať peniaze pre svoje rodiny. Dôležitejším sa pre hráčov stal čo najtvrdší odpor proti akýmkoľvek požiadavkám majiteľov. Brilantný manipulátor Fehr dosiahol, že hráči pred dohodou a čím skorším návratom na ľad uprednostňujú trvanie na požiadavkách ktoré sa drvivej väčšiny z nich priamo nikdy nedotknú aj za cenu straty ďalších a ďalších desiatok miliónov dolárov a ohrozenia existencie celej súťaže ktorá ich živí.

Ak by bol býval Donald Fehr chcel, nová kolektívna dohoda mohla byť dávno na svete a hráči s ňou mohli byť spokojní. Ideálna príležitosť na to bola pred cca 2 týždňami, keď sa vzájomné rokovania medzi majiteľmi a hráčmi sľubne vyvíjali a dohoda bola na spadnutie. Potom ale, ako Adrian Dater na twitteri citoval nemenovaného hráča, “prišiel Don a povedal nám že ešte máme vydržať, že môžeme dosiahnuť viac“. Kým rokovali len majitelia a hráči, hráči boli s navrhovanými podmienkami spokojní a pripravení podpísať dohodu. Bol to Donald Fehr, kto ich po svojom príchode presvedčil aby ešte počkali na ďalšie ústupky zo strany majiteľov. A tým sám seba dostal do nezávideniahodnej situácie. Obrazne povedané, položil svoju hlavu na klát.

Donald Fehr svojim klientom de facto zabránil prijať ligovú ponuku na ktorej vyjednaní sa sám priamo nepodieľal, možno aj vo viere, že ak sa mu k nej podarí vybojovať ešte nejaké ústupky, jeho pozícia na čele NHLPA sa tým ešte posilní. Pravdepodobne očakával, že liga už tak sľubne sa vyvíjajúce rokovania nenechá padnúť a v záujme skorého konca pristúpi ešte na niekoľko ústupkov. Spokojný sám so sebou dokonca predstúpil pred médiá s tým že obe strany sú už k dohode veľmi blízko. Výsledok všetci poznáme. Donald Fehr sa vážne prekalkuloval. Ponuka ligy bola už naozaj konečná a žiadne ďalšie dodatočné ústupky už neboli ochotní ponúknuť. A tak Fehr namiesto toho aby sa stal hrdinom ktorý pre hráčov vybojoval lepšiu CBA, zrazu spôsobil že hráči kvôli nemu zbytočne prichádzajú o ďalšie výplaty. A teraz má vážny problém. Dohoda, ktorá sa nakoniec dosiahne (ak sa dosiahne) musí totiž byť od ligovej ponuky spred dvoch týždňov o toľko lepšia, resp. pre hráčov výhodnejšia, aby hráčom stála za všetky tie zbytočne stratené výplaty. Inak by aj tých menej inteligentných hráčov mohla ľahko napadnúť otázka, či by predsa len nebolo bývalo lepšie dohodnúť sa na začiatku decembra.

V praxi to znamená, že Donald Fehr, ktorý ako som písal na začiatku má momentálne za NHLPA v rukách prakticky neobmedzenú moc, nemá absolútne žiadnu motiváciu hľadať akékoľvek kompromisné riešenie. V zostávajúcich otvorených bodoch, o ktoré sa obe strany ešte sporia potrebuje Fehr jednoznačné víťazstvo, aby ním hráčom mohol zamávať pred očami a vyhlásiť – vidíte, oplatilo sa čakať a obetovať ďalšie výplaty, tu je výsledok ktorý stojí za to. Akýkoľvek kompromis, ktorý by konečnú dohodu približoval k požiadavkám ligy, je Fehrovou osobnou prehrou, lebo robí predĺženie výluky a stratu výplat pre hráčov viac a viac zbytočnou. A je len otázkou času kedy si to uvedomia aj jeho klienti.

Fehrovi v tejto situácii na ruke už veľa kariet nezostalo. Môže akurát naďalej presviedčať hráčov, aké dôležité je ďalej bojovať, vydržať jednotní a popritom dúfať, že liga z neho nakoniec toho hrdinu urobí a vo svojich posledných požiadavkách ustúpi. On so žiadnym kompromisným návrhom určite nepríde, lebo kompromis je preňho prehrou a on na obhájenie svojho rozhodnutia neprijať na začiatku decembra ponuku majiteľov potrebuje víťazstvo. Nebojuje už za čo najlepšiu dohodu pre svojich klientov – tú prepásol na začiatku decembra a zrejme si je toho vedomý aj sám. Teraz mu už ide o vlastný krk v pozícii šéfa NHLPA. Zatiaľ sa mu ešte darí držať si dôveru svojich klientov, otázkou však zostáva, ako dlho sa mu to ešte bude dariť? Kedy hráči pochopia, že ten holub, ktorého kvôli Fehrovi pustili z hrsti bol oveľa lepší ako všetky vrabce čo im ešte zostali na streche na lovenie? Že Fehrove rozhodnutia im viac škodia ako prospievajú? Kým sa nezruší celá sezóna? Nerozpustia sa hráčske odbory? Nezanikne celá NHL?

Čo nás teda čaká ďalej? Je viacero viac či menej pravdepodobných scenárov. Prvý z nich predpokladá, že NHL v snahe zachrániť sezónu nakoniec zo svojich zostávajúcich požiadaviek naozaj ustúpi, čím by z Fehra v očiach hráčov urobili aj do budúcnosti hrdinu hodného nasledovania. Táto možnosť nie je veľmi pravdepodobná, resp. liga ju určite bude odkladať do poslednej možnej chvíle.

Ďalšie scenáre vychádzajú z predpokladu že liga už ďalšie ústupky naozaj nebude ochotná ponúknuť. Prvý z nich opäť nie je veľmi pravdepodobný, lebo predpokladá, že Fehr si dokáže uznať svoj omyl a odporučí hráčom prijať ligovú ponuku lebo lepšia už naozaj nepríde a ak nechcú stratiť sezónu, najlepšie čo môžu urobiť je ju prijať. Skrátka čisté sci-fi.

Ak nenastane ani jeden z dvoch predchádzajúcich scenárov, čiže ani liga ani Fehr neprejavia ochotu ponúknuť súperovi ďalšie ústupky, hráči budú postavení pred dilemu – vzbúriť sa proti Fehrovi a vrátiť sa k dohode ktorú už raz takmer prijali na začiatku decembra, alebo svojho vodcu aj ďalej slepo nasledovať a riskovať nielen stratu aktuálnej sezóny, ale po decertifikácii NHLPA aj zánik celej súťaže v podobe v akej ju poznáme.

Čo by si vybrali? Otázka za milión. Nakoľko kvalitný demagóg vlastne ten Donald Fehr je? Do akého extrému až dokáže hráčov dohnať? Pevne dúfam že to nikdy nezistíme...