Eurolanche

Čo ešte čakať od tejto sezóny?

Ďalšia sezóna, ďalšie sklamanie. Krutá realita života fanúšikov Colorada Avalanche. Teda aspoň tomu zatiaľ všetko nasvedčuje. 20 zápasov pred koncom skrátenej sezóny sú Avs stále na poslednom mieste v západnej konferencii. Čo ešte čakať od tejto sezóny, ktorá sa pre nás pomaly ale isto mení na ďalšiu katastrofu?

Čo sa výsledkov týka, snívať sa samozrejme stále dá aj o účasti v playoff. Po odohratí 28 zápasov máme síce na konte iba 24 bodov, bodová strata na postupové priečky sa však stále nemusí zdať nijako dramatická. Stačila by séria 4-5 víťazstiev a mohli by sme byť tam, nie? Nie. To je len ilúzia. Body totiž zákonite musia pribúdať aj súperom, ktorí sú v tabuľke pred nami – zápasy sa hrajú výlučne vrámci konferencie, takže každý jeden zápas prináša body niektorému z tímov pred nami. Realita je takáto – odhaduje sa, že na postup do PO by na konci sezóny mohlo stačiť cca 54-55 bodov. Na to, aby sme skončili na tejto méte by sme v zostávajúcich 20 zápasoch museli získať chýbajúcich 30-31 bodov. Inými slovami, prehrať si už môžeme dovoliť maximálne 5 krát. Teoreticky možné to síce je, nakoľko je to ale pre tím Avs v súčasnom zložení reálne, na to nech si zodpovie každý sám.

Osobne už s účasťou v playoff nepočítam. V čo však dúfam je, že zvyšok tejto sezóny sa využije na to, aby sa na všetkých úrovniach klubu vyvodila za tento ďalší neúspech zodpovednosť a prijali sa opatrenia ktoré by to do budúcnosti mohli zlepšiť.

Čo sa hráčskeho kádra týka, všetkým je zrejme jasné v čom je primárny problém Colorada. Podpriemerná obrana. Prvou príležitosťou na zmenu k lepšiemu môže byť už tohtoročná uzávierka prestupov, ktorá nás čaká o 2 týždne. Stav, keď sa v prvom tíme 3-4 skúsení obrancovia predbiehajú v tom, kto podá v zápase katastrofálnejší výkon, zatiaľ čo talentovaní mladíci, ktorí by mali byť budúcnosťou nášho klubu, musia hrať iba v AHL, je donebavolajúcim idiotizmom hraničiacim so zločinom. Prioritou č.1 by malo byť zbaviť sa minimálne 2-3 obrancov prvého tímu zo skupiny O´Byrne, O´Brien, Zanon, Hunwick a vo zvyšku sezóny ich nahradiť mladíkmi z AHL, kde na svoju šancu čakajú Tyson Barrie, Stefan Elliott či Cameron Gaunce. Tí by tak mohli nazbierať cenné skúsenosti, z ktorých by klub mohol profitovať v budúcnosti.

Kvalita hráčskeho kádra však zďaleka nie je to jediné čo v tíme Avs volá po zlepšení. Pretože aj keď na papieri náš tím nepatrí k favoritom ligy, určite nie je ani natoľko slabý aby sa na všetkých konkurentov pozeral zo samého spodku tabuľky. Títo hráči nepochybne majú na viac – výsledkovo aj herne – a z času na čas nám svoj skutočný potenciál v zápasoch aj ukážu. Nie je to ešte ani 2 týždne čo sme famóznym výkonom ukončili rekordnú bodovú sériu Chicaga. Problémom je, že v drvivej väčšine zápasov je náš tím len tieňom svojich skutočných možností. Zodpovednosť za to nesie ten, koho úlohou je dostať z hráčov v zápasoch to najlepšie čoho sú schopní – tréner. Joe Sacco ako tréner pôsobí v našom tíme už štvrtú sezónu. Pevne verím resp. dúfam, že bude jeho poslednou. Oveľa viac ako výsledky a pravdepodobne tretia sezóna bez playoff v rade mi vadí práve fakt, že výkony tímu sú v drvivej väčšine prípadov hlboko pod jeho reálnymi možnosťami. Je zrejmé, že Sacco už dávnejšie nemá tomuto tímu čo ponúknuť, nevie hráčov potrebne viesť, vymyslieť efektívny systém hry, herný prejav na ktorý by sa dalo aspoň pozerať, motivovať k plnohodnotným výkonom – skrátka nedokáže zo svojho tímu dostať to najlepšie. To najmenej čo od zvyšku tejto sezóny očakávam je nový trénerský tím pokiaľ možno čím skôr.

No a potom je tu ešte každoročná cena útechy pre všetky tímy z posledných priečok tabuľky – draft. Čo sa dá očakávať od toho tohtoročného? Odborníci sa vo všeobecnosti zhodujú, že v drafte je aj tento rok k dispozícii viacero výnimočne talentovaných mladíkov. Všetko nasvedčuje tomu, že Avs by po 2 rokoch opäť mohli mať výber v top 5 a tešiť sa tak môžeme na nového Duchenea resp. Landeskoga.

Momentálne snáď najhorší scenár by nastal, ak by sa Coloradu v závere sezóny podarilo začať konečne vyhrávať – príliš neskoro na postup do playoff, ale dostatočne skoro na to aby to zachránilo stoličku pod trénerom Saccom a zároveň zhoršilo našu pozíciu v drafte. Ak vo zvyšku tejto sezóny ešte vyhrávať, tak buď dostatočne na postup do PO (krajne nepravdepodobné), alebo aspoň až po výmene trénera. Inak je snáď lepšie prehrávať až pokým nebude Sacco vyhodený a nebudeme mať v drafte zaistenú čo najvyššiu pozíciu. Až tak hlboko sme klesli – opäť.