Eurolanche

Návrat k Memorial Cupu: Koho si vybrať?

Na finálovom turnaji Memorial Cup sa stretli tri najlepšie tímy z troch najvyšších juniorských líg Kanady a usporiadateľský celok. Napokon vo finálovom zápase na seba narazili skutočne dva najlepšie kluby zo všetkých troch junioriek – Halifax Mooseheads (QMJHL) a Portland Winterhawks (WHL). Z trofeje sa nakoniec tešili hráči z Halifaxu po výhre 6:4. V jeho drese sa predstavili Nathan MacKinnon a Jonathan Droiun – útočníci, ktorých skauti radia na 2., respektíve 3. miesto na tohtoročnom drafte. Oponentom im bola predpokladaná jednotka draftu, obranca Seth Jones. Keďže Colorado Avalanche bude na drafte vyberať ako prvé, zamerali sme sa v detailnejšej analýze práve na neho.

Víťazný celok Halifaxu.

SETH JONES

Portland vstúpil do finálového zápasu katastrofálne. Prvú tretinu vôbec nezvládol. Na jej konci svietil stav 0:3 pre Halifax a nebyť zázračných zákrokov brankára Maca Carrutha, mohlo byť ešte horšie. Výnimkou zlého výkonu Portlandu nebol ani Jones. Ťažko povedať, či niekedy vo svojej krátkej kariére predviedol toľko chýb ako v prvej tretine jeho doposiaľ najväčšieho zápasu kariéry. Po jednej z nich sa súper dostal do prečíslenia 2na1, pri ďalšej nedostatočne pokryl útočníka a následne padol presilovkový gól a do tretice po katastrofálnej rozohrávke „vyslal“ do prečíslenia svojho súpera opäť. V závere prvej tretine sa prezentoval dobrým zákrokom a našťastie sa k chybám v ďalšom priebehu zápasu nevrátil. Nebolo to však nič platné, pretože Halifax vyhrával po prvej 20 minútovke zaslúžene 3:0.

Jones mohol v prostrednej časti konečne ukázať aj svoje strelecké umenie. Výborne prehrával, mal prehľad o hre a súperovi kazil prihrávky „jedna radosť“. Ku všetkému pristupoval s veľkým pokojom, akoby nebol ani len trochu nervózny. Niekedy som mal pocit, že to mohlo prerásť až do ospalosti či dokonca zabudnutia samého seba niekde v rohu klziska. Jones sa stal autorom druhého gólu Portlandu, keď si v hre 4 proti 4 parádne poradil s dotierajúcim protihráčom, prihral a po spätnej prihrávke bez problémov znížil na rozdiel jediného gólu. Winterhawks sa v druhej tretine presadili až trikrát, avšak jeden z gólov im nebol uznaný. Podľa mojich skúseností sa rozhodcovia i videorozhodca prepískli. Ty Rattie si zrazil rukou puk na hokejku v bránkovisku súpera. Puku sa svojou hokejkou nedotkol, do brány si ho vrazil samotný brankár Zachary Fucale. Keďže si ho vrazil do brány brankár, gól mal byť uznaný. Ak by sa puk dostal za čiaru priamo od ruky Rattieho alebo po dotyku s jeho spoluhráčom, vtedy by nemohol byť uznaný.

Neuznanie gólu Portlandu sa neskôr ukázalo byť ako kľúčovým momentom. V prestrelke sa im síce v predposlednej minúte podarilo znížiť na 4:5, no gól do prázdnej brány spečatil triumf Halifaxu. Jones pokračoval aj v tretej časti solídnym výkonom a detským chýbam z prvej tretiny sa dokázal vyvarovať. Portland prehral najmä kvôli nezvládnutému úvodu zápasu. Na druhej strane rovnako zle hral i Halifax v druhej tretine. Možno by prípadné predĺženie bolo spravodlivejšie, ale dvojica útočníkov Mooseheads totálne prehrala ofenzívu súpera. Oni dvaja sa totiž postarali o 11 kanadských bodov.

NATHAN MacKINNON a JONATHAN DROUIN

Centra MacKinnona prezývajú druhým Sidney Crosbym, aj keď vždy experti zdôrazňujú, že má od neho stále ďaleko. MacKinnon vstrelil vo finálovom zápase hetrik a na ďalšie dva góly prihral. Stal sa najlepším mužom zápasu, najproduktívnejším a najužitočnejším hráčom celého turnaja. Jeho kolega z útoku, ľavé krídlo Drouin, asistoval päťkrát. Obaja sa nachádzajú v draftových prognózach za Jonesom. Vo finále ho však dokonale zatienili. MacKinnova a Drouinova zohranosť, chémia či prepojenie boli neuveriteľné. Podľa TSN umiestnil jeden z desiatich opýtaných skautov MacKinnona na prvé miesto vo svojom rebríčku blížiaceho sa draftu. A ďalší dvaja budú o tomto presune premýšľať. Koho si zvolí Colorado Avalanche?

Koho vybrať?

Pri pokuse o analýzu draftovej politiky Colorada Avalanche sa naskytá viacero faktorov. Bol som skutočne ohúrený hrou MacKinnona a Drouina. Hrali s ľahkosťou, nič im nerobilo problém. Sám seba som sa pýtal, či rovnakú hru predvádzali medzi mužmi? Skok medzi juniorkou a NHL je obrovský. Skauti sa nemôžu oklamať zdaním hokejovej geniality v juniorke, keď v NHL môže byť všetko inak. Práve preto existujú rebríčky top najhorších draftov a podobne. Jednoducho to nie vždy musí vyjsť. V tomto smere skautom nič nezávidím. Samozrejme, nemôžu robiť zásadné rozhodnutia na základe jediného zápasu. Skauti pracujú a cestujú po celý rok. Jeden super výkon a zopár chýb za jeden večer nemôžu mať na ich rozhodnutie veľký vplyv. Avšak ak nie sú dodnes rozhodnutí, koho si majú vybrať, práve finále im môže trochu napovedať.

Pri porovnávaní dvoch útočníkov a Jonesa vstupuje do hry faktor obrancu. Obrancovia sú vždy vidieť najmenej. Za posledné roky nebol žiaden bek draftovaný z prvého miesta. Dokonca boli častejšie brankári. Obrancovia sú rovnako ako gólmani v inom svete ako útočníci. Inak ich vnímajú aj fanúšikovia. Keď je hviezdny útočník, zbiera body, dáva krásne góly, rozdáva neskutočné prihrávky... Keď je hviezdy obranca, vie hrať dobre do tela, má prehľad o hre, dokáže založiť útok, včas prekazí súperove akcie... Ak si porovnáte predošlé dve vety, zistíte že je v nich podstatný rozdiel – útočníci sú so svojimi štatistkami viac na očiach, o obrancoch sa hovorí menej. Aj preto hodnotenie Jonesa ako obrancu na prvom mieste v drafte na úkor dvoch výborných útočníkov môže niečo naznačovať.

Drouina by som nebral. Rozhodne nie na úkor MacKinnona a Jonesa. Nikde nie je napísané, že to Drouinovi alebo MacKinnovi musí fungovať aj potom, čo sa rozdelia a každého z nich draftuje iný tím NHL. Ak by bola možnosť zobrať ich oboch naraz – získať draft navyše vďaka výmene – nikto by sa neprotestoval. Problémom v ich prípade je fakt, že zostava Colorada Avalanche je na nasledujúcu sezónu naplnená. O oboch sa hovorí ako o pripravených hneď naskočiť do NHL. Ďalší, ročný pobyt v juniorke by im mohol uškodiť. Avalanche by v prípade ich zvolenia na drafte museli spraviť niekoľko trejdov. Minimálne by sa museli zbaviť Paula Stastneho, aby vznikol priestor pre centra MacKinnona. Stastnemu vyprší šesť miliónová zmluva o rok, len blázon by pristúpil na jeho výmenu. Azda by k tomu mohlo dopomôcť jeho vystúpenie na majstrovstvách sveta, o čom ja pochybujem.

Aj v prípade zvolenia Jonesa by sa v kádri muselo upratovať. Výmeny obrancov ako Ryan Wilson, Shane O´Brien či Matt Hunwick by vzhľadom na ich výšky zmlúv prebiehali oveľa jednoduchšie ako výmena Stastneho. Navyše, pri Jonesovi neexistuje 100 percentná nutnosť nasadiť ho do prvého tímu hneď po drafte. I keď aj v jeho prípade sa už nepočíta s juniorkou, ale predsa obranca je trochu niečo iné ako útočník. Z pohľadu „logistiky“ sa javí Jonesov príchod ako najvhodnejší.

Sumár

Ako som načrtol v predošlých riadkoch, do hry vstupuje viac faktorov: Nemôžeme sa nechať obalamutiť jedným zápasom, musíme brať ohľad na rozdiel medzi juniorkou a NHL, mali by sme sa pozerať na konzistentnosť výkonov počas celej sezóny a takisto myslieť na budúcnosť klubu. Môžeme vyberať hviezdnych útočníkov každý rok, ale nebude nám hroziť osud Edmontonu Oilers? Veď ich fanúšikovia sa už ani len na draft nemôžu tešiť či spoliehať. Klišé o zabezpečenej obrane má svoje opodstatnenie. Jones môže nakopnúť Erika Johnsona, ktorý nezvláda tlak a paradoxne on bol v roku 2006 draftovaný z prvého miesta ako obranca. Rovnako môže dopadnúť o pár rokov Jones... ale aj MacKinnon. V drafte sa vám nikto za nič nedokáže úplne zaručiť. Je to čiastočne hra šťastia a osudu. Dokážem sa zhodnúť s ostatnými médiami na tom, že Colorado Avalanche to bude mať na drafte ťažké. Bude to ťažké rozhodnutie vybrať si skutočného top hráča do budúcnosti. Nech si však vyberie akokoľvek, nemalo by ľutovať.