Viac článkov v slovenčine a češtine

MacKinnon hviezdou už odmala

MacKinnon hviezdou už odmalaHviezdny potenciál Nathana MacKinnon bol evidentný už počas jeho hokejových začiatkov.

Tieto slová povedal na adresu prvého celkového výberu tohoročného draftu jeden z jeho prvých trénerov. „Rozhodne to je klišé, no Nathan bol vždy ako prvý pripravený ísť na ľad a hrať,“ povedal Jon GreenwoodMaritime Hockey Academy. „Pre neho nebol hokej nikdy nejakou prácou alebo povinnosťou.“

Greenwood trénoval MacKinnona ako 11 a 12-ročného v mládežníckych kategóriách. Sám tvrdí, že si ho ľudia všímali už pred tým. „Ako 10-ročný mal 130-gólovú sezónu. Ľudia rozhodne vedeli kto je. V ďalšej mládežníckej kategórii (takzvanej peewee kategórii) bol natoľko dominantný, že ďalšiu sezónu hral už vo vyššej vekovej kategórii (bantam).“

Greenwood hovorí, že za MacKinnonovym úspechom je zriedkavá kombinácia zručnosti, veľkého odhodlania a chuť víťaziť. „Mohli sme prehrať 6-4, z toho by strelil Nathan všetky 4 góly a aj napriek tomu by sa stále snažil. Bol veľmi súťaživý a nenávidel prehrávať.“

Počas nespočetných hodín strávených tréningom či už na ľade alebo mimo neho bol Greenwood svedkom toho, ako MacKinnon dospel ako hráč a stále zlepšoval svoje kvality, zároveň sa však stával čoraz lepším tímovým hráčom. Od MacKinnona očakáva v NHL veľké veci bez akýchkoľvek škandálov alebo kontroverzií. „Viem, ako veľmi sa sústredí na to byť hokejistom. Sníval o tom celý život. Nie je niekým, kto chce iba byť dobrým, chce sa neustále zlepšovať a vyhrávať,“ dodal na záver Greenwood. 

Ako 14-ročný sa MacKinnon dostal do hokejového programu Shattuck-St Mary’s. Jeho novým spoluhráčom netrvalo dlho aby zistili, čo od nich Nathan požaduje.

„Nathan chcel zo seba vydať vždy to najlepšie,“ spomína John LaFontaine, jeho tréner počas sezóny 2009-10. „Bol nesmierne tvrdý na svojich spoluhráčov. Ak zo seba nevydali maximum alebo neboli pripravený dostatočne bojovať, tak im svoju nespokojnosť dal jasne najavo.“

LaFontaine pracoval s rodákom z Cole Harbour počas jeho prvého roku na tejto minnesotskej prípravnej škole, počas ktorej ho naučil to, aby bol na seba a na svojich spoluhráčov trošku jemnejší. Väčšina elitných hráčov, ktorý na túto školu prídu, ako napríklad Sidney Crosby, ktorý pochádza rovnako ako MacKinnon z Cole Harbour, nie sú zvyknutý hrať s rovnako talentovanými hráčmi.

„Vďaka nášmu systému sa snažíme o to, aby sme týchto chlapcov dostali na najvyšší level. Museli sme ho naučiť, že musí veriť svojim spoluhráčom, že puk ktorý prihrával dostane aj nazad. Ako náhle sa mu to podarilo, tak bol jeho talent evidentný. Môžete byť dobrý, ako len chcete, ak vám však chýba prehľad na ľade, tak sa nikdy nepresadíte.“

Rovnako ako Greenwood a množstvo iných spoznal aj LaFontaine MacKinnonove hokejové dary – jeho nesmiernu rýchlosť, schopnosť skórovať a jeho odhodlanosť. MacKinnon mal po 56 zápasoch na svojom konte 101 bodov. Po množstve rozhovorov medzi dvoma očami si LaFontaine všimol, ako sa MacKinnon zmenil na disciplinovaného hokejistu. Jeho emócie mu už nebránili v jeho ďalšom vývoji.

„Väčšinu času bol Nathan nahnevaný na seba a nie na svojich spoluhráčov,“ povedal LaFontaine. „Až niekedy v polovici sezóny si uvedomil aký vplyv to všetko malo na ostatných v tíme.“

Možno to vyznie ironicky, no LaFontainova najkrajšia spomienka na MacKinnona prišla počas roku, čo Shattuck prehrali vo finále národného šampionátu. „Pre Nathana to bolo srdcervúce. Bol však prvý, kto svojich spoluhráčov objímal. Ako prvý sa delil o svoje emócie. Nikdy na to nezabudnem.“

Po tom, čo počul MacKinnonovo meno z úst Joea Sakica, premohol LaFontaina pocit obrovského šťastia. „Bol som nesmierne šťastný. Tešil som sa nie len s ním, ale aj s jeho rodičmi Grahamom a Kathy. Pre nich bolo veľmi ťažké poslať ho až sem a nevidieť ho na dlhší čas. Museli toho veľa obetovať. Pokiaľ nie ste z hokejovej rodiny, tak to možno nikdy nepochopíte.“

To, že MacKinnon zostane počas sezóny s Avalanche, je pre LaFontaina samozrejmosťou. Presne vie, čo musí urobiť pre to, aby hral v NHL. Taktiež nesmieme zabudnúť na jeho nesmierny talent. „Trénovať Nathana bolo privilégiom. Iba som musel otvoriť dvere aby mohol na ľad. Človek je rád, ak môže trénovať hráčov ako sú Nathan. Takých, ako sú on musíte doslova ťahať z ľadu.“

Zdroj: www.metronews.ca


Michal Hezely, Slovakia, hezely@eurolanche.com
12/07/2013 - 08:00