Eurolanche

Obavy a strach

Nepostúpili sme do play-off a skončili na dnes Západnej konferencie. Prišiel Matt Duchene a na úvod sezóny desať výhier z prvých 13 zápasov. Na konci bola séria so San Jose Sharks. Potom prišla katastrofická sezóna. Opäť dno. Tentoraz k nám zavítal Gabriel Landeskog. Vyhrali sme päť zápasov v rade na ihriskách súperov. Čo bude o rok?

Uvedenými súvislosťami som chcel naznačiť jediné: nemajme veľké očakávania. Minulosť nás už poučila dostatočne. Nekričím pri víťazných góloch, srdce mi bije normálne, pretože viem, že už zajtra to môže byť inak. Colorado bolo vždy špecifickým tímom. Dokázalo poraziť prvé tímy, no prehralo s poslednými a nakoniec samé skončilo posledné. Schizofrenické výkony. Ostatné tímy si svoju formu-neformu udržiavali normálne. Je veľmi ťažké nájsť dôvod našich premien z minulosti.

Už asi nikdy sa nebudem vedieť zbaviť pocitu, že všetko môže byť odrazu iné. Potrvá dlho, keď budem organizácii Avalanche veriť bez zaváhania. Pre si teraz budem musieť počkať na play-off, kde to už bude úplne iný hokej. Bojím sa však, že nech príde čokoľvek, o rok môže byť horšie, najhoršie. Prečo? Však máme v tíme nádejných hráčov, dobrých brankárov. Odpoveď: Neviem. A nevie to nikto.

Snáď som vás týmto článkom neuviedol do depresie. Avšak vy všetci viete o coloradských výkyvoch z minulosti. Viete o výkyvoch, ktoré proste často nemali logiku. Logiku nemali ani predpovede „expertov“ o poslednom mieste v NHL v tejto sezóne. V súvislosti s tým, mám aspoň jednu istotu – poslední určite neskončíme. Akoby sme sa mohli zmeniť z tak perfektne hrajúceho tímu na odpad? Zraneniami? Určite by to až tak nebolelo a nebolo na 30. pozíciu. Počkať. V prípade Colorada Avalanche si nemôžeme byť ničím istí. Aspoň zatiaľ.

P.S. Tak si ten hokej zatiaľ pokojne a v pohode vychutnávajme. Nemajme veľké oči a radujme sa z každého gólu. Čo bolo, to bolo. Stanley Cup bude.