Eurolanche

Allaire o kanadských brankároch

Po tom, čo CHL oznámila, že tento rok bude posledným rokom, počas ktorého si budú môcť tímy počas draftu v lige vybrať európskych brankárov, musel Francois Allaire zatlieskať. Nie pre to, že by nemal rád brankárov z Európy. Práve naopak. Avšak Allaire verí, že nové pravidlo otvorí kanadským brankárom dvere do vyšších, kvalitnejších súťaží.

„Je to dobré, musíme dať našim chlapcom šancu. Rozhodne to je protekcia, ale muselo to prísť,“ povedal Allaire. „Treba sa zamyslieť nad tým, že na každého európskeho brankára, ktorý hrá v našich juniorkách vychádza minimálne jeden kanadský brankár, ktorý sa do týchto tímov nedostane. Pre útočníkov a obrancov nie je vplyv týchto hráčov až tak podstatný, predsa len nemôže pár importov, ako sa takýmto hráčom hovorí, zabrať na 20-miestnej súpiske až toľko miesta. Avšak brankárom môžu Európania zobrať až 50% zápasovej záťaže.“

Allaire považuje vyššie spomínaný krok CHL iba za začiatok reformy celého kanadského systému výchovy brankárov. Problémov pre kanadských brankárov snažiacich sa prebojovať až k profesionálom je oveľa viac a potrebujú vyriešiť čím skôr.

„Pravidlá sú dosť proti nim. Európsky a americký brankári majú v tomto veľkú výhodu,“ povedal 43-ročný rodák z Quebecu. „Kanadský brankári si musia prejsť celým systémom juniorského hokeja a v osemnástich alebo devätnástich už musia byť pripravený na draft. Americký brankári chodia väčšinou na univerzity, kde sa pripravujú až do 20-tky, niekedy dokonca aj dlhšie a až potom sú draftovaný. Vtedy sú už mužmi a zároveň sú aj oveľa vyspelejší čo sa týka svojej pozície.“

„V Európe to majú brankári lepšie,“ pokračoval Allaire. „Brankár sa môže prepracovať systémom až do najvyššej ligy. Tam môže odohrať niekoľko rokov a pokiaľ sa mu zadarí, tak si ho môžu dokonca v 28-čke a viac vybrať tímy z NHL, ponúknuť mu jednoročný kontrakt a potom zhodnotiť, či si ho nechajú, alebo nie.“

Pred týmto „európskym trendom“ varoval Allaire InGoal Magazine už v roku 2007 po tom, čo Anaheim Ducks podpísali Jonasa Hillera zo Švajčiarska. Bál sa, že takýto podpis by mohol uškodiť brankárom hrajúcim v nižších severoamerických ligách. V tomto ohľade sa Allaire nemýlil.

„Presne toto je jedným z dôvodov, prečo tu je také kvantum európskych brankárov a prečo tak poľahky predbehnú našich mladších chlapcov, či už na farmách alebo v nižších ligách. Naši chalani musia kvôli tomu doslova bojovať a miesta a preto od nich už v mladom veku očakávame miestami až priveľa. Výnimočný brankári sa cez to dostanú. Pre ostatných takýto systém nefunguje.“

„V AHL je prebytok takýchto talentov... Yan Danis, Cedrick Desjardins... keby hrali v Európe, tak by sa o nich tímy v NHL bili. Namiesto toho sú považovaný za brankárov, ktorý budú do konca kariéry hrať v nižších ligách, aj napriek tomu, že majú iba 25! Veď to nedáva zmysel.“

„Často krát ich zavolajú narýchlo z farmy, vyvinú na nich obrovský tlak a nakoniec sa v NHL neohrejú ani natoľko, aby sa mohli ešte zlepšiť. Americký a európsky brankári v takýchto situáciách sú starší a lepšie pripravený na to, aby zotrvali v NHL.“

Allaire odkazuje ľudom, ktorým sa tento krok zdá až prehnane radikálny, aby sa pozreli na to, ako si svojich brankárov vychováva KHL. Tímy v lige si musia za brankára, ktorý nie je Rus, zaplatiť poplatok 250-tisíc dolárov.

„To ich núti k tomu, aby si vyberali ruských brankárov a zároveň im to pomáha vychovávať čoraz lepších brankárov,“ dodáva Allaire.

„Vychovávame jedných z najlepších brankárov na svete, množstvo z nich sa dostane do NHL. Skúste si predstaviť, koľko brankárov by mohlo hrávať v NHL pokiaľ by mali férovejšie a vyrovnanejšie podmienky na svoj vývin.“ 

Zdroj: InGoal Magazine