Eurolanche

Keď bolo play-off naposledy

Colorado Avalanche nebolo v play-off dlhé štyri roky. Pre fanúšikov to bola ako večnosť. Naposledy sa do vyraďovacej časti pozrelo v sezóne 2009/10. Ak sa na ňu pozrieme trochu detailnejšie a porovnáme ju zo súčasným ročníkom, prídeme na to, že majú mnoho spoločného, ale to hlavné je rozdielne – kvalita kádra.

Dve búrlivé letá

Rok pred zatiaľ poslednou účasťou Avs v play-off, odohralo Colorado katastrofálnu sezónu. Sezóna 2008/09 zostane navždy v pamäti ako zlomová pre viacero dôvodov. Avalanche sa nedostali do play-off po druhýkrát v histórii, v divízii skončili na poslednom mieste, v konferencii okupovali rovnaké miesto a na predposledný tím mali 10 bodovú stratu a vyhrali iba 32 zápasov. Po skončení tejto katastrofy sa v klube udialo najviac zmien v histórii a viaceré z nich sú patrné dodnes.

Nemenili sa iba pracovné miesta, nevyhadzovali sa iba ľudia z rôznych oddelení, ale zavádzali sa aj nové pravidlá. Z tých najvážnejších to bolo povýšenie Grega Shermana na post generálneho manažéra a vyhadzov Francoisa Giguera. Z klubu boli tiež vyhodení všetci traja tréneri vrátane asistenta Jacquesa Cloutiera, ktorý si ešte pamätal časy Quebecu Nordiques. Na lavičku sa postavil Joe Sacco.

K zmenám došlo aj v hráčskom kádri. Joe Sakic skončil s hokejom, z tímu odišiel zlou cestou Ian Laperriere, prišiel Craig Anderson, ktorý sa mal stať novým hrdinom v bráne, Matt Duchene a Ryan O´Reilly vstupovali do svojej nováčikovskej sezóny.

Zemetrasenie, ktoré nastalo v klube ho malo dostať späť do bojov o Stanley Cup hneď v ďalšej sezóne 2009/10. Nakoniec sa to podarilo. Projekt obnovy tímu sa odohral aj o štyri rokov neskôr, práve minulé leto. Patrick Roy nahradila Saccoa, Sakic dostal väčšie právomoci a Josh Kroenke získal titul prezidenta na miesto Pierrea Lacroix. Veľa hráčskych zmien sa neudialo, a preto za búrlivé leto môžeme skôr považovať to z roka 2009. Avšak obe letá mali na klub rovnaký vplyv. Oba ročníky postúpili do play-off.

Dva silné štarty, jeden silný koniec

Oba tímové ročníky vošli do novej sezóny s novými trénermi a vedením, čo sa ihneď prejavilo na zápasoch. V októbri 2009 vyhralo Colorado zo 14 zápasov až 12 – ťahalo aj dve štvorzápasové série výhier za sebou. V ďalších mesiacoch základnej časti trochu poľavilo, striedalo zvyčajne dve výhry a prehru, ale napokon dokázalo uhrať ešte šesť výhier v rade. Napriek dobrej fazóne a absolútnemu zlepšeniu oproti sezóne 2008/09 muselo o play-off bojovať až do poslednej chvíle. Do vyraďovacej časti postúpilo z posledného, ôsmeho miesta s päťbodovým náskokom pred deviatym tímom.

Posledné play-off si okrem Stastneho pamätajú zo súčasného kádra Duchene, O´Reilly, Cody McLeod a Ryan Wilson.

Súčasný tím „Lavín“ mal vstup do sezóny ešte zdrvujúcejší. V októbri prehral jediné stretnutie z 11, vyhral dvakrát po 6 zápasov v rade a dostal sa na čelo NHL. Časom síce prišlo patrné uvoľnenie, ale nie až také ako pred 4 rokmi. Avs zvyčajne dokázali teraz uspieť v troch a viac zápasoch za sebou a až potom podľahli súperovi. Navyše v januári predviedli už tretiu sériu 6 zápasov za sebou s výhrou, čím si takmer definitívne zaručili postup do play-off, o ktorý tak nemuseli bojovať a zbytočne sa stresovať.

Neporovnateľní lídri

Po základnej časti 2009/10 bol lídrom so 79 bodmi Paul Stastny. Hranicu 50 bodov prekonali už iba Chris Stewart a Duchene. Všetci traja nastrieľali minimálne po 20 gólov a v tomto sa k nim pridal aj Milan Hejduk. Na prvý pohľad bolo bodové rozloženie v klube vynikajúce a dávalo predpoklad na úspech, keďže úspešná sezóna nebola o jednom strelcovi, ale o zdravom jadre. Ako sa neskôr v play-off ukázalo, nestačilo to.

Súčasný coloradský tím disponuje až piatimi hráčmi, ktorí majú minimálne 50 bodov, respektíve 20 gólov. Každý z nich je silná individualita, ktorá predvádza počas celej sezóny stabilné výkony. Niektorí sa s blížiacim sa play-off dokonca ešte viac zlepšujú. Na druhej strane tu je Semyon Varlamova, ktorý mal už na začiatku tohto týždňa o 9 víťazstiev viac ako Anderson pred štyrmi rokmi. Znie to tak, akoby sa pomyselná chutná polievka ešte viac okorenila a ochutila, aby sa následne stala delikatesou.

Ak som porovnával hráčov, nevyhnem sa ani krátkemu porovnaniu trénerov. Zatiaľ čo Sacco si za spanilú jazdu tímu do play-off vyslúžil nomináciu na zisk Jack Adams Award pre najlepšieho trénera, Roy je už teraz jej jasným víťazom. A práve toto je ďalší podstatný rozdiel, ktorý môže rozhodnúť o tom, že Avs určite neskončia v play-off hneď po prvom kole. Čo sa Saccovi a spol. podarilo v sezóne 2009/10, môže Roy dotiahnuť do dokonalosti.

A čo teraz?

Colorado Avalanche vypadlo vo svojom poslednom play-off v prvom kole, keď ho vyradilo San Jose Sharks 4:2 na zápasy. Všetky zápase série boli príznačné tlakom zo strany Sharks. Bolo to hlavne o forme Andersona, ktorá zo série nespravila celkom jasný priebeh. Play-off ukázalo, že aj keď tím naberie neuveriteľnú zmenu k zlepšeniu v porovnaní s minulým ročníkom, nemusí to nič vo vyraďovacej časti znamenať. Ako povedal Jan Hejda v nedávnom rozhovore pre Eurolanche, v play-off sa hrá úplne inak. Sacco jednoducho už vtedy ukázal, že jeho schopnosti sú limitované, rovnako ako aj výkony hráčov.

Dnes je situácia celkom odlišná. Už samotné zápasy v základnej časti sa nedajú porovnať s tým, čo sme videli v sezóne 2009/10. Colorado hrá presvedčivejšie, akčnejšie a bojovnejšie. Náladu v kabíne zmenil Roy, Sacco sa o ňu moc nesnažil a na to aj doplatil. V tíme je viac aktívnejších hráčov, bojovnejších, po víťazstve túžia viac. A takto by sme mohli ísť donekonečna.

Rozdielov medzi oboma ročníkmi je dosť, aj keď na prvý pohľad oboch spája rovnaký scenár – trénerské a manažérske zmeny, nie veľké zmeny kádra, rapídna zmena, noví lídri v bodovaní a postup do play-off. Za všetkými týmito bodmi sa skrýva niečo viac a to viac je dnes niečo úplne iné. Súčasný tím Colorada Avalanche hrá v najlepšej forme od víťaznej sezóny 2000/01. Do konca terajšej základnej časti zostáva ešte dosť zápasov, aby sa k tomuto stanley-cupovému celku priblížil a vyrovnalo sa mu. Spanilá jazda v play-off ho môže ešte aj prekonať. Aj keď je pre tento tím play-off veľkým otáznikom, nepanujú žiadne obavy, ktoré tu boli pred štyrmi rokmi. A to je ten zásadný rozdiel.