Eurolanche

Exkluzívne: Denník Maxa Pajpacha

Maxo Pajpach sa stal jediným Slovákom, ktorý bol tento rok draftovaný. Zo 174. miesta si ho vybralo Colorado Avalanche, ktoré pre odchovanca popradského hokeja a ďalších mladých hráčov organizácie minulý týždeň zorganizovalo tzv. rozvojový kemp. Sústredenie v štáte Colorado sa netýkalo činností na ľade, ale mimo neho. Išlo o oboznámenie sa so životom hráča v NHL. Maxo strávi najbližšie dva roky vo fínskej lige, kde má platnú zmluvu a potom bude dúfať v šancu v klube z Denveru. Teraz exkluzívne pre Eurolanche.com poskytol denník z kempu.

5. júla - sobota

Konečne prišiel ten deň, na ktorý som sa tešil už pomaly od draftu, keď si ma vybralo Colorado. Dva dni potom mi poslali e-mailom pozvánku na rozvojový kemp, čo ma neskutočne prekvapilo. Prvýkrát v živote budem letieť tak dlhú trasu lietadlom. Budem si musieť ráno privstať, lebo ma čaká odvoz autom z Popradu, kde bývam, do Viedne. Nechcel som prespať niekde bližšie, lebo som chcel byť radšej o to dlhšie doma s rodinou, ktorá ma vždy podporovala.

6. júla - nedeľa

Už sedím v lietadle smer Denver! Cesta z Popradu do Viedne bola síce dlhá, ale nedá sa to porovnať s tým, čo som zažil, keď sme vzlietli do Washingtonu. Neskutočných desať hodín a bez spoluhráčov! Bola to celkom nuda. Nakoniec všetko bolo v poriadku, aj keď som mal na prestup v hlavnom meste USA menej času. Boli tam prehľadné tabule, takže keď som prešiel imigračnou kontrolou, v poriadku som nasadol do ďalšieho lietadla. O štyri hodiny budem konečne v Denveri!

(neskôr)

Akurát som dorazil na hotel, kde ma z letiska doviezol zamestnanec klubu. Čaká ma zaslúžený oddych po 24 hodinách na nohách bez spánku. Na izbe som so Švédom Dennisom Everbergom. Vyzerá byť v pohode chalan. Zajtra určite pokecáme viac, teraz je čas ísť spať.

7. júla – pondelok

Dnešok bol ešte voľnejší, lebo doobeda pricestovali niektorí chalani z USA a Kanady. Spolu nás je nakoniec 24. Najprv sme sa poobzerali v obchodných centrách a nakúpili nejaké suveníry a oblečenie. Všetko však s mierou! Klub nám dal ráno počas vypisovania najrôznejších dotazníkov oblečenie s ich logom, takže už teraz neviem, ako to celé odnesiem naspäť na Slovensko. Sú tam hlavne šiltovky, tričká, kraťasy, taška a mnoho iného vrátane špeciálnej knižky, kde sú rôzne informácie o tom, ako budeme usporiadaní do tímov, o programe, nejaké kontakty, naše štatistiky a fotky... Možno tu budem musieť niečo nechať! Ale samozrejme z vecí, ktoré som si doniesol z domu.

Po návrate z Colorada s mamou a vecami, ktoré Maxo dostal od klubu. 

Ináč sme sa všetci účastníci zoznámili medzi sebou a spoznali sme aj všetkých našich trénerov, ktorí nám dajú najbližšie dni zabrať. Radi by sme stretli aj Patricka Roya, na čom sme sa zhodli úplne všetci. Zaujímavosťou ešte bolo, že nás školili, ako máme komunikovať s médiami, s čím som sa doma na Slovensku nikdy nestretol.

Denver sa mi veľmi páči, je to priestranné mesto, má široké cesty, nie samé vysoké budovy... Proste klasická Amerika! Musím ešte pochváliť aj miestne jedlo, ktoré bolo výborné a doslova mi z neho padla sánka.

8. júla – utorok

Toto bol teda riadne ťažký deň! Vstali sme ráno o siedmej a išli sme rovno na raňajky. Potom sme sa presunuli do nemocničného centra, kde nám robili rôzne testy a aj nám merali výšku, tuk, váhu, brali krv a podobne. Presunuli sme sa aj do tréningového centra Avalanche, ktoré sa volá Family Sports Center. Tam sme robili prvé fyzické testy ako balans, skoky, zhyby a bicyklovanie.

Nakoniec sme išli na hotel, mali sme voľno a spoločnú večeru. Budem si pamätať hlavne na to, ako sme sa mohli prezliekať v rovnakej šatni ako hráči z prvého tímu. Hneď som si všimol miesto Nathana MacKinnona!

9. júla – streda

Znovu sme pokračovali v tréningovej hale Avalanche, kde sme mali rôzne prednášky o zdravej výžive a správnom pitnom režime. Preberali sme to, ako sa máme zdravo stravovať a aké doplnky by sme mali brať. Samozrejme bola aj reč o tréningu. Veľa sa nás pýtali, ako ho robíme a radili nám, či to je správne. Takou perličkou bolo určite dvojhodinové posedenie so špecialistom na spánok. Viacerí nemali tušenie, aký vplyv môže mať spánok na výkon športovca.

Poobede sme sa išli pozrieť na bejzbalovú MLB, kde hralo Colorado Rockies. Bol to síce zaujímavý zápas, ale mne sa osobne tento šport až tak moc nepáči, príde mi nudný. Po večeri nasledovali individuálne stretnutia s každým z nás zamerané na výživu.

Z dnešného dňa som si okrem vedomostí odniesol aj prísľub od trénerov, ktorí mi čoskoro pošlú na základe týchto našich rozhovorov 15-stranový jedálniček šitý mne na mieru.

10. júla – štvrtok

Po raňajkách sme išli do prírodného amfiteátra v Red Rocks. Tí členovia Eurolanche, ktorí v Denveri boli predtým určite toto miesto poznajú a spomínajú si na nekonečné schody, ktoré sú tam. A práve po nich sme 2-3 hodiny behali. Bol to úplný, ale že úplný klinec do rakvy a riadna pecka. Niektorí chalani skoro odpadli, niektorí zvracali.

Neskôr na nás čakalo posedenie s kapitánom Gabrielom Landeskogom, ktorý nám hovoril o tom, ako sa stal profesionálom a ďalšie iné jeho skúsenosti. Bol to super zážitok, z ktorého sme sa viacerí niečo nové naučili. Novinkou pre mňa bolo aj stretnutie s miestnymi policajtmi, ktorí nám hovorili niečo o amerických zákonoch a aj o tom, čomu by sme sa ako športovci mali vyvarovať. Na koniec nabitého dňa boli na programe znovu individuálne rozhovory ako včera, ale predsa len aj zaslúžená zábava v podobe bowlingu a ping pongu.

11. júla – piatok

Ak som si myslel, že po včerajšej drine nezažijeme niečo veľkolepejšie, tak som sa mýlil. V piatok na nás čakal celodenný výcvik so špeciálnymi americkými jednotkami. Povedali nám, že americká armáda je akoby nejaká extraliga a oni sú NHL, teda na úplnom špici. Museli sme sa prezliecť do dlhých rukávov a teplákov, lebo na nás čakala typická vojenská prekážková dráha. Aj sme posilňovali a dosť behali. Vrcholom bol beh do hôr po ďalších schodoch. Boli sme ako každý deň aj dnes rozdelení na tímy a každý tím mal lano (ja som na fotke úplne vpravo). Museli sme sa koordinovať a pracovať ako tím, čo bolo cieľom dnešného dňa.

12. júla – sobota

V sobotu sme debatovali s fyzioterapeutmi, ktorí sa nás pýtali na to, či sme mali nejaké zranenia a potom ich skúmali. Trénovali sme o niečo ľahšie ako posledné dva dni a to na bicykli a podobne. Poobede sme išli s dvoma odborníkmi do potravín, kde nám priamo prednášali, čo si máme a nemáme kupovať.

Mysleli sme si, že následná návšteva bazénu bude pohodová, ale naopak! Museli sme riadne makať, mali sme rôzne tímové súťaže a dokonca sme plávali s činkami. Nakoniec sme sa večer rozlúčili, lebo už zajtra letíme domov. Tréneri nám popriali všetko dobré a zaželali, že máme cez leto makať. S viacerými z nás sa navyše uvidia na septembrovom kempe. Tak tam snáď už stretnem Patricka Roya!

13. júla – nedeľa

Doobeda som spravil nejaké posledné nákupy a momentálne sedím na letisku a čakám na odlet. Roman Will musel priplácať za batožinu, lebo mu klub dal úplne nový výstroj, keďže on už má platnú zmluvu na ďalšiu sezónu. U mňa to s váhou tašky bolo v pohode.

14. júla – pondelok

Ani som sa nenazdal a jeden z mojich najpamätnejších týždňov sa skončil! Let späť bol lepší, lebo trval kratšie. Išli sme aj viacerí chalani na palube. Okrem mňa a Romana sa k nám pridali Borna Rendulic, Michael Schumacher a Anton Lindholm.

Posledné dni boli bez pochyby veľmi prospešné a zažil som aj veľkú srandu. Som spokojný, bolo super. Jediná škoda je to, že sme neboli na ľade. Rozprávali sme sa s toľkými ľuďmi, prijali sme množstvo rád a informácií, všetko bolo užitočné. Snáď si z toho zapamätám čo najviac z toho a aj mi to pomôže v kariére. Na takto vysokej úrovni som nič predtým nezažil.

Máte záujem o podpis Maxa na jeho oficiálnej fotografii v drese Colorada Avalanche! Napíšte nám na eurolanche@eurolanche.com do nedele! 

Zdroj fotiek: archív Maxa Pajpacha, Michael Martin/Colorado Avalanche

Súvisiace články

Rozhovor s draftovaným M. Pajpachom

Rozhovor s Maximom Noreauom

Rozhovor s Brendanom Lemieuxom