Eurolanche

Sarich o svojej hrozivej nehode

Hokejom otužený Cory Sarich je živým dôkazom, že človek môže prežiť aj to, ako cez neho prejde veľký a ťažký pickup. Bývalý obranca Avalanche však hovorí, že si už nikdy nesadne na bicykel. Svoju prasknutú cyklistickú prilbu si nechal ako akúsi poučku, avšak všetku ostatnú výstroj nakázal autoritám z miesta nehody odniesť.

36-ročné Sarich môže byť rád, že kolíziu s viac ako dvojtonovým Fordom F-350, ktorý  šoféroval postarší muž, prežil. Nehoda sa stala 22. júla neďaleko jeho chaty v blízkosti Invermere, British Columbia. Pri nehode si zlomil 5 stavcov a utrpel obrovské množstvo odrením a hlbokú ranu na hrave po tom, ako narazil do auta, v ktorom sedel 85-ročný muž, ktorý pred Sarichom strhol volant doľava. Kolízii však už nedokázal zabrániť a pravým zadným kolesom prešiel Sarichovi po chrbte. Zároveň mu výfukom spôsobil popáleniny zápästí. Ťažko tomu veriť, no Sarich sa po nehode postavil na vlastné nohy a bol následne prevezený do nemocnice v Invermere, z ktorej bol následne vrtuľníkom prevezený do nemocnice v Calgary. Pred dvoma týždňami bol ešte liečený kvôli infekcii v zápästí, no inak je v poriadku prihliadnuc na to, čím všetkým si prešiel.

„Ak by som v momente ako ma auto prešlo ležal na chrbte, ak by mi prešlo po rebrách a všetkých dôležitých orgánoch... asi by to bol úplne iný príbeh,“ skonštatoval Sarich. „Bedrová časť chrbtice a tá nad ňou sú také silné. Taktiež skutočnosť, že to bolo zadné koleso. Hovorili, že ak by to bolo predná časť, v ktorej je motor, tak by to bolo celé úplne inak. Niekto na mňa dával pozor a za to som veľmi vďačný.“

Sarich, ktorý je momentálne nechránený voľný hráč po tom, ako mu vedenie Avalanche v júly oznámilo, že s ním nepodpíšu novú zmluvu, bicykloval ako súčasť jeho tréningového režimu. Veril, že v auguste by podpísal zmluvu s iným tímom v NHL. Šiel po Windermere Loop Road, populárnej 40-minútovej trase. Prichádzajúce auto si všimol. „Šli sme v opačných smeroch a zrazu z ničoho nič, bez smerovky alebo inej výstrahy, zabočil doľava,“ spomína Sarich. „Delilo nás asi tak 15 alebo 20 metrov pričom on bol presne predo mnou, zaberal celú cestu a išiel veľmi pomaly. Ja som sa snažil brzdiť ako sa len dalo. Niekto mi povedal, že tam po mne zostala skoro dvadsaťmetrová šmuha, čo však nemôžem potvrdiť, keďže som sa tam odvtedy nebol pozrieť. Nakoniec som preletel cez riadidlá a dopadol som na ľavý bok.“

Sarich dopadol medzi pravé predné a zadné koleso vozidla. Nakoniec ho prešlo „iba“ to zadné. „Vyliezol som spopod auta a postavil som sa, čo som ani sám v tom momente nechápal. Bol som úplne v šoku, veď pred nárazom som si v duchu hovoril, že teraz určite zomriem. Vedel som, že som na tom dosť zle, veľmi som krvácal. Mal som zodraté všetky končeky prstov, zároveň som mal zodretú kožu skoro po celom tele a najviac krvi sa mi valilo z rany na hlave. Bál som sa, že som utrpel nejaké vážne vnútorné poranenia.“

Sarich povedal, že mu na pomoc prišli muž a žena z Jeepu, ktorý šiel za autom, ktoré ho prešlo. Tí taktiež na miesto privolali záchranku. Muž obviazal svojim tielkom Sarichovi hlavu. Aj napriek miernemu šoku si Sarich spomenul, že mal vo vrecku mobil a snažil sa dovolať manželke, avšak bez úspechu. „Najviac som sa bál potenciálnych vnútorných poranení. Mal som problém dýchať a cítil som sa veľmi slabý. Mal som pocit, že odpadnem. Bola to najhoršia bolesť akú som v živote zažil.“

Podľa jeho slov si postarší pán sediaci za volantom pickupu všimol, že ho prešiel až v momente keď vystúpil z auta. „Uvedomil som si, že mám toľko vecí, za ktoré by som mal byť vďačný. Celé je to šialené. Je neuveriteľné ako takáto nehoda zmení váš pohľad na toľko vecí,“ tvrdí Sarich. „Samozrejme, bolo to ťažké. Prešiel som si celou škálou emócii, no na druhej strane by som mal byť rád, že som z toho vôbec vyviazol. Mám tri zdravé deti a milujúcu manželku. Mám možnosť vlastniť chatu pri jazere, máme prekrásny domov v Calgary a bývame blízko rodiny. Mám toľko veci, za ktoré som vďačný.“

Na adresu vodiča Sarich povedal, že mu nič nevyčíta. „Na jednej strane som veľmi, ale veľmi nahnevaný, že možno už nebudem môcť hrať hokej. Nie som však na toho chlapíka nahnevaný. Bola to chyba, všetci robíme chyby.“

Sarich zároveň dodal, že nemusel kvôli svojim zraneniam podstúpiť žiadnu operáciu, no uvedomuje si, že jeho koleno a rameno budú potrebovať, ako to sám povedal, „opraviť“. Je tu zároveň šanca, že sa uňho opäť vyskytnú problémy s chrbtom, ktoré ho vyradili z tohoročných play-off. Najväčšia stopa po nehode, tržná rana na hlave, sa už taktiež hojí a jej pozostatkom je už len malá plešinka na jeho hlave. „Postupne sa zmenšuje aj tá rana. Pomaly sa z toho celý dostávam. Mám z času na čas problémy so spánkom, no aj to sa postupne zlepšuje. Z času na čas musím vstať a na takú polhodinu sa poprechádzať.“

Sarich, ktorý dopomohol Tampe Bay k zisku Stanley Cupu v roku 2004, odohral v uplynulý ročník v drese Avalanche iba 54 zápasov kvôli už spomínaným problémom s chrbtom, ktoré si vyžiadali operáciu. Ako sám tvrdí, tak bol v čase nehody už úplne fit. „Pred tým ako sa to stalo som sa už dostal do formy. Teraz však neviem, ako to nakoniec celé s hokejom dopadne. Teraz majú prioritu inú veci, no hokeja sa aj tak nehodlám len tak vzdať.“

Zdroj: Denver Post

Súvisiace články

Cory Sarich sa zranil pri nehode

Bývalý hráč Avs, ktorý odohral v najprestížnejšej súťaži sveta 15 sezón, sa plánuje do veľkého hokeja vrátiť len čo to bude možné.