Eurolanche

Quo vadis Colorado Avalanche?

Tím, ktorý ešte pred Vianocami 2010 bojoval s Vancouverom o prvenstvo v divízii, sa od januára 2011 prakticky rozsypal ako domček z kariet. Po priam katastrofálnej jari si fanúšikovia trochu vylepšili náladu pri drafte kde sme v prvom kole získali v osobách Gabriela Landeskoga a Duncana Siemensa - dva veľké talenty do budúcnosti. Pred úvodom ročníka 2011/12 sa mnohí z nás neubránili optimistickým očakávaniam – nie, víťazstvo v Stanley Cupe či 1. miesto v divízii asi nečakali ani najväčší optimisti, ale minimálne sme očakávali zlepšený herný prejav a reálny boj o play-off. Po vydarenom úvode a prekvapivej víťaznej šnúre na ihriskách súperov však veľmi rýchlo prišlo vytriezvenie. Naša hra a výsledky opäť skĺzajú k tomu, čoho sme boli svedkami pred niekoľkými mesiacmi a čo sme všetci dúfali, že sa už tak ľahko opakovať nebude.

Rok 2011 bol tiež rokom niekoľkých kontroverzných výmen v podaní nášho manažmentu. Všetko to odštartovala výmena Craiga Andersona do Ottawy za Briana Elliotta. Kto tento trejd vyhral asi netreba rozoberať. Nasledovala výmena dvoch fanúšikmi obľúbených mladých hráčov Chrisa Stewarta a Kevina Shattenkirka do St.Louis za Erika Johnsona a Jaya McClementa. Veľké šťastie, že z tohto trejdu sme nakoniec v drafte vyťažili aj Siemensa, vďaka nemu by tento trejd z dlhodobého hľadiska ešte stále mohol byť pre nás výhodný. Z krátkodobého hľadiska, z pohľadu sezóny 2011/12 sme ale aj na tejto výmene stratili.

Ďalšiu šokovú terapiu si pre nás náš GM Greg Sherman nechal na leto – najskôr počas draftu poslal J.M. Lilesa do Toronta za podpriemernú náhradu v podobe 2. kola draftu a o pár dní neskôr obetoval 1. aj 2. kolo draftu 2012 za mladého brankára Washingtonu Semyona Varlamova. Ak pri výmene Lilesa fanúšikovia reptali kvôli nízkej protihodnote (šanca, že aj s odstupom času by sme mohli byť pomyselnými “víťazmi“ tohto trejdu je dosť malá), tak po výmene Varlamova si určite nejeden z nás doslova od zúfalstva trhal vlasy. Áno, stále verím že Varlamov má talent aj potenciál stať sa skutočne kvalitným brankárom a verím, že existuje šanca, že raz v budúcnosti nebudeme tento trejd ľutovať. Ale zbaviť sa takýchto vysokých draftov uprostred prestavby tímu, keď je jasné že budeme mať tím na hranici cap flooru a dosť pravdepodobne opäť skončíme v spodnej polovici tabuľky je prinajlepšom netaktické, ak už nie rovno hlúpe.

Aké sú teda naše vyhliadky do budúcna? Máme nejakú nádej na zlepšenie ešte v tejto sezóne? Veľmi malú. Dôvod je prozaický – interný platový strop, ktorý sa zdá byť nastavený na hodnotu tak tesne prevyšujúcu oficiálny povinný cap floor, ako je to len možné. No money – no honey, nie je žiaden dôvod očakávať, že táto stará pravda nebude práve v našom prípade platiť. Kým majitelia nebudú ochotní priviesť do tímu lepších drahších hráčov, vyhliadky na zlepšenie sú značne limitované.

Napriek tomu aj s aktuálnou zostavou by sme mali byť schopní podávať lepšie výkony a byť herne aj výsledkovo podstatne konkurencieschopnejší ako v posledných zápasoch. Zabezpečovať by to mal tréner - tým že hráčom určí správnu taktiku, namotivuje ich ku kvalitným výkonom, dostane z nich to najlepšie. Joe Sacco však toto už takmer rok nezvláda, tím pod jeho vedením podáva nevyrovnané výkony a najmä nedokáže vyhrávať. Sacco už skúšal veľa vecí ako to zvrátiť – od miešania zostavou cez posadenie dôležitých hráčov na tribúnu až po tresty formou tvrdých tzv. “bag skate“ tréningov. Žiaden efekt. Ak by mal ešte nejaké eso v rukáve, už by ho určite bol dávno použil.

Začína byť zrejmé, že tréner Sacco už tomuto tímu nemá čo ponúknuť. Dospeli sme do štádia keď jeho výmenou nemáme absolútne čo stratiť. Určite to nie je len jeho vina že nedokázal obrazne povedané upliesť z h*vna bič a dostať tím s minimálnymi mzdovými nákladmi na hráčov na popredné miesta tabuľky. Ale určite ani nedokáže dostať na ľade z hráčov to najlepšie čoho sú schopní. Nie je to o tom že by bol podľa mňa Sacco zlým trénerom (to nechám na posúdenie iných), ale v momentálnej situácii je minimálne nesprávnym trénerom v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.

Nie, nový tréner by automaticky neznamenal obrat o 180°. Záruky na zlepšenie výkonov a výsledkov neexistujú. Prečo teda trénera meniť? V prvom rade preto, že tým už naozaj nemáme čo stratiť. V horšom prípade by to nepomohlo a pokračovali by sme v tom čoho sme svedkami teraz. Ale existuje aj šanca že by nový tréner tímu prospel – koniec koncov vidíme to na čerstvom príklade St.Louis – takže prečo to neskúsiť? Okrem toho by nový tréner mohol znamenať niečo ako čerstvý štart a novú motiváciu pre niektorých hráčov, ktorí sa možno cítia ukrivdení a tým pádom demotivovaní spôsobom ako k nim pristupuje Sacco. Nový tréner, nová šanca presvedčiť ho o svojich kvalitách.

Suma sumárum, výmena trénera sa javí ako najjednoduchší a najmenej riskantný spôsob ako sa pokúsiť o zlepšenie výkonov a výsledkov v aktuálnej sezóne. Som presvedčený o tom že otázka už neznie ČI trénera Sacca vymeníme, ale iba KEDY sa k tomu vedenie tímu odhodlá. No a samozrejme najdôležitejšia otázka – či tento krok prinesie žiadaný efekt. Ak nie tak nám zrejme nezostane iné ako počkať, kým budú Kroenkeovci ochotní investovať do tímu viac ako povinné minimum dolárov.