Eurolanche

Rozhovor s Terrym Freiom

Sledujete a píšete o mnohých športoch, zároveň ste aj autorom mnohých športových kníh. Ako je možné, že dokážete všetko stíhať? Ktorý šport je vašim obľúbeným a prečo?

Môj otec bol jedným z popredných trénerov amerického futbalu, ako na univerzitnej, tak aj na úrovni NFL, čiže som s týmto športom vyrastal. Najlepším športom, do ktorého som sa aktívne zapájal, bol baseball. Sledoval som hokej a mal som ho veľmi rád, no nehral som ho. Mojou prvou veľkou novinárskou úlohou bolo, ešte ako veľmi mladý muž, sledovať a písať päť sezón o starých Colorado Rockies. Veľmi ma to bavilo a zároveň to bol skvelý tréning. Musím tak povedať, že písať o viacerých športoch je veľmi pestré, naozaj si užívam to, že nie som iba v úlohe špecialistu na jeden šport. To mi podľa mňa umožňuje písať pre väčšiu časť čitateľov, nie len pre hokejových fanúšikov.  Moje knihy – táto je už mojou ôsmou,  a je zároveň prvá, ktorú nepíšem sám – sú o mnohých témach, no najčastejšie spájajú americký futbal s históriou. Mojou najlepšou je však Olympic Affair (Olympijská aféra), ktorá je o olympijských hrách v roku 1936 v Berlíne a pomerom medzi nemeckou režisérkou Leni Riefenstahl a americkým desaťbojárom a víťazom olympijského zlata, Glennom Morrisom. Rád by som vašich čitateľov pozval pozrieť si moju prácu na svoju stránku www.terryfrei.com.

Novú Freiovu knihu o Colorade si môžete vďaka Eurolanche objednať na tomto odkaze.

Aké sú najpamätnejšie momenty z vášho písania o Avalanche?

Sú dve. Prvým je odovzdanie Stanley Cupu Joeom Sakicom do rúk Raya Bourquea. Druhý je smutnejší – celý incident medzi Toddom Bertuzzim a Steveom Mooreom.

Kto je vašim najobľúbenejším hráčom Avalanche na robenie rozhovorov?

Ville Nieminen. Vždy ma rozosmial a smial sa aj sám na sebe.

Kto bol na druhej strane najmenej výrečným hráčom?

Alexei Gusarov zvykol predstierať, že nerozumie a nehovorí anglicky. Všetci sme vedeli, že to nie je pravda, no celé to bolo myslené v dobrom ako vtip.

Uplynulú sezónu ste sledovali na viac ako sto percent, pretože ste pracovali na svojej knihe. Bola to špeciálnejšia sezóna ako tá pred ňou?

Bolo to iné, pretože väčšinu času, ktorú som strávil pri Avalanche, bolo v mojom voľnom čase, čiže nie pracovne.  Nebol som však okolo tímu celý čas a Adrian bol našimi očami a ušami v mnohých situáciách.

 Novú Freiovu knihu o Colorade si môžete vďaka Eurolanche objednať na tomto odkaze.

Ak porovnáte minulú sezónu z tými spred 2 až 6 rokov dozadu, aké boli z vášho pohľadu najväčšie zmeny a rozdiely v celej organizácii? Myslím tým komunikáciu, hráčov a podobne.

Trénovanie a rozvaha Patricka Roya, aj napriek niekoľkým radikálnym zmenám. Dospenie mladých hráčov. Kombinácia týchto aspektov sa rovnala lepšiemu tímu.

Mohli by ste odhaliť najzaujímavejšie časti vašej nadchádzajúcej knihy?  Niektoré časti, pre ktoré by boli fanúšikovia ešte nedočkavejší?

Nad týmto som naozaj dlho premýšľal. Očakávam, že niektoré časti v ktorých s Adrianom hovoríme otvorene, ktoré považujeme za nič špeciálne, niektorých čitateľov prekvapia. V niektorých častiach prechádzame do prvej osoby ako v „Notebooks“ a otvorene prezentujeme svoj názor, mimo iného aj o našej vlastnej profesii a o médiách. Pracujeme však v niečom, čo má byť akýmsi trhom nápadov a máme pred tým rešpekt, čiže si nemyslím, že to budú ľudia chápať zle. Taktiež musím podotknúť, že ak si niekto myslel, že sa budeme šprtať v osobných životoch, tak bude sklamaný. Na takú úroveň sme neklesli. Možno by sme takýmto spôsobom predali viac kníh, no nebolo by to správne.

Aký je najpamätnejší moment z obdobia, počas ktorého ste písali knihu? 

Vždy som si rád čítal Adrianove maily s jeho pasážami a jeho výrokmi, ktoré som následne pridával do hlavného rukopisu. Naozaj sme si autorské povinnosti rozdelili a keď sa teraz pozriem na niektoré pasáže, tak si neviem spomenúť či som to napísal ja alebo Adrian. Myslím, že sa na to pozerá rovnako.

Autorom rozhovoru je David Púchovský.