Eurolanche

1984

Pre tých, ktorí ju nečítali, je prvý odsek článku venovaný jej krátkemu obsahu. Orwell opisuje spoločnosť, ktorú má v plnej moci diktátorská elita. Absolútne jej vymýva mozgy, nedáva jej žiadne ľudské právo. Drvivá väčšina obyvateľov je natoľko zmanipulovaná, že všetky kroky Strany považuje za správne, aj keď pre nás nemajú žiadnu logiku. Podobný príbeh sa napríklad týka aj Severnej Kórey.

Prečo spomínam v tomto kontexte Colorado? Pretože mám pocit, že sa niekto alebo všetci v organizácii pomiatli. Akoby žili vo svojom svete. Akoby boli oni tými straníkmi Strany, ktorí sa snažia diktovať nám fanúšikom, čo je správne a čo nie je. A to aj napriek všetkému, že ich rozhodnutia nedávajú logiku. Týka sa to napríklad posledných trejdov. Nie každý musí vyjsť. Ale keď už sa kontroverzie opakujú zo dňa na deň, tak to je niečo iné. Keď už stále vidíme sílené úsmevy a „originálne“ tlačové správy, tak nevieme, či sa máme smiať alebo plakať.

Chápem, že existuje marketing a tímová politika. Dokedy nás to však bude baviť? Vymenia nabudúce Elliotta? Potom sa budú nad tým rozplývať, aký to bol výborný ťah. Je to ako s katastrofálnymi zápasmi. Priama kritika chýba. Na miesto nej si v telke alebo na webe môžeme vypočuť, že sme výborní na buly, že Duchene mal dobrý mesiac atď. Úplne je to zvrátené. Ešte raz, chápem, že sú pravidlá. Avšak niekto by už mal zasiahnuť, aby sa tieto trápne momenty neopakovali.

S dielom 1984 je tu ďalšia spoločná črta. Obyvateľom krajiny Oceánia „šéfoval“ Veľký brat. Nie je jasné, či vôbec existoval, alebo bol iba nástrojom propagandy. V skutočnosti všetko riadil úzky okruh ľudí. Pozrite sa na nášho majiteľa, pána Kroenka. Paradoxom je, že má rovnaké fúzy ako Veľký brat z knihy. Spoločné majú to, že ani jeden z nich nič nerobí. Je len postavou na povinnom mieste. Kroenke sa naozaj o tím nezaujíma. Posledné rozhodnutie, ktoré urobil bolo zavedenie šetrenia na platoch hráčov.

Spomeniem ešte tretí a posledný bod. Samotní obyvatelia. Nimi sme my, fanúšikovia. Verte mi, že ak by sa toto dialo v tíme v našom regióne, tak by nastala v tábore podporovateľov vzbura. Vypískanie po zápase či samotná ignorácia. Drvivá väčšina Američanov má však úplne inú povahu. Skôr sa idú zabaviť a oddýchnuť si. Sú ako väčšina obyvateľov Oceánie. Spokojní so všetkým (samozrejme nie všetci).

Dalo by sa nájsť určite viacero spoločných znakov. Aj tento článok a myšlienka sú dôkazom, že to, čo sa deje v Denveri prekročilo akékoľvek hranice. Je to nechutné, vulgárne a neakceptovateľné. Kto však zasiahne, keď nemá kto? Nikto. Podobne ako v 1984.