Eurolanche

Čas vstávať

Máme za sebou prvú štvrtinu sezóny a postavenie v tabuľke nám úsmev na tvári nevyčaril. Máme ešte šancu dohnať stratu? Ja osobne si myslím, že naše šance sú momentálne 50%. Na prvé pozície v divízii môžeme zabudnúť, keďže nám opäť ušiel začiatok sezóny, ale na Wild Card by sme to mohli dotiahnuť. Na postupové miesta strácame momentálne sedem bodov a to má Minnesota Wild ešte dva zápasy k dobru. Nie je to veľká strata, ale ak chceme pomýšľať na túto métu musíme sa zobudiť a nie odpadávať každý druhý zápas.  Momentálne sme v takom období v ktorom prehra strieda výhru. Mysleli sme si, že po sérii výhier sa začneme šplhať hore, čo sa bohužial nestalo.

Slabinu badať na brankárskom poste, kde Semyon Varlamov a ani Reto Berra nedokážu prikloniť výhru na našu stranu. Dúfať, že sa Varlamov preberie a začne chytať vyrovnane a hlavne spoľahlivo je horšie ako čakať na výplatu. Tu sa naskytá otázka, ktorá sa preberala už veľa krát, či čakať alebo ho vymeniť. Ja sám neviem, či by nám výmena  pomohla a kto by vôbec prišiel ako náhrada. Calvin Pickard zažíva úspešné obdobie v San Antoniu Rampage, kde sa mu darí, ale v prvom tíme nám zatiaľ v tejto sezóne neukázal, že by zastal post Varlamova. Potajme som dúfal, že sa chytí a budeme môcť pomaly rozmýšľať nad výmenou našej jednotky. Bohužiaľ nepresvedčil.

V zápasoch, v ktorých nehráme zle, vidíme viac gólov v našej sieti ako v tej súperovej. Preto vidím naše postavenie v tabuľke dvojako. Na jednej strane si za to hráči môžu sami a na druhej im snahu ničia priemerne výkony brankárov. Celé sa to odzrkadľuje na výkone tímu, ktorý sa nemôže spoľahnúť na istotu v bráne. Videl som to v zápase s Ottawou Senators, ktorá z ničoho dala lacné góly a to naštrbilo psychiku hráčov. Varlamov sa stále hľadá a trpíme tým všetci. Základ úspechu každého tímu závisí od brankára, ktorý dokáže urvať výhru aj keď si to jeho spoluhráči nezaslúžia. O to viac mrzia lacné góly v našej sieti, keď sa chalani snažia od začiatku zápasu. Ja dúfam, že sa Varlamov preberie a bude opäť postrachom útočníkov súpera. Chýba mi tá betónová ruská stena pred bránou, ktorá privádzala do zúfalstva nejedného hráča. Možno to má všetko na svedomí Patrick Roy a Varlamov je len nespokojný so smerovaním tímu, či je to tak môžeme len hádať.

Čudujem sa preto, lebo Varlamov dokázal, že má železné nervy počas jeho problémov v súkromí a myslím si, že chyba bude niekde v útrobách klubu. Aj bez toho by to ale chcelo nejaký budíček pre Roya, aby konečne našiel vášeň v trénovaní a sem tam rozbil nejaké to plexisklo, vynadal hráčom alebo sa ich zastal nejakým svojským spôsobom. Všetko sú to veci, ktoré nabudia každého hráča. A ďalší budíček by som podaroval aj Varlamovi, nech ho zobudí a začne chytať čo najlepšie a privodil nám úsmev na perách. Je najvyšší čas aby sme začali smerovať do miest, odkiaľ sme mávali kedysi krásny výhľad na tímy pod nami. 

Pre zmenu nechcem byť pesimista a chcem nájsť niečo pozitívne. Nehľadá sa to síce ľahko, ale predsa som hrdý na našu prvú formáciu zloženú z Nathana MacKinnona, Matta Duchenea a Gabriela Landeskoga. Títo chlapci nám dávajú aspoň nejakú šancu na lepšie umiestnenie. K ním sa pripája spoľahlivou hrou v defenzíve Francois Beauchemin a Erik Johnson. Potrebujeme, aby začali za rovnaký povraz ťahať aj ostatní hráči. Je ťažké veriť v ťažkých časoch, ale teraz je to asi jediná vec ktorú môžeme urobiť. Povolanie Andrewa Agozzina sme privolávali dlho a predsa sme sa dočkali. Dúfam preto v lepšie výsledky a v prebudenie hráčov, ktorí si zabudli nastaviť budík na novú sezónu. Je čas vstávať milí páni hokejisti.

Autor: Roman „Rono“ Nudzík

*článok vznikol pred zápasom s New Jersey Devils