Viac noviniek z fanklubu

Reportáž a fotky: Eurolanche v Las Vegas

Reportáž a fotky: Eurolanche v Las VegasReportáž a fotogaléria k výletu fanklubu do Las Vegas.

Spraviť dlhý výlet mimo Colorada sa členovia fanklubu Eurolanche odhodlali spraviť po prvýkrát počas Eurolanche Invasion V. Vtedy si povedali, že už viac nebudú sledovať hosťovský zápas Colorada Avalanche v televízií, ale na miesto toho sa rovno za ním vydajú. Pamätám si, ako sme si pozreli duel v Pepsi Center a následne absolvovali nekonečný presun do Minnesoty na zápas Wild. A o dva dni naspäť. Niečo podobné sa udialo počas skončenej Eurolanche Invasion VIII. Opäť sme mali možnosť ísť za podobných okolností do Minnesoty, no zvíťazil plán B – cesta do Las Vegas.

Colorado malo po Stadium Series Game o niečo dlhšiu pauzu ako zvyčajne. Naskytlo sa niekoľko dní voľna, ktoré nie sú štandardnou súčasťou Invasion. Mali sme pred sebou príležitosť, ktorá sa nemusí opakovať niekoľko rokov – pozrieť si preslávené „Mesto hriechu“ a cestou späť navštíviť najznámejšie pamiatky a pozoruhodnosti.

Celú fotogalériu nájdete na tomto odkaze

Do Las Vegas sme sa vybrali po Stadium Series Game. Naprataní v 12-miestnej dodávke sme mali ísť 500 míľ rovno, potom doprava a ďalších 200 míľ rovno. Klasická americká cesta. Presne ako vo filmoch. Lenže akosi nám chýbali pumpy a niekedy okolo tretej v noci sme začali riešiť problém, kde natankovať. Videli ste film Hory majú oči? Tak presne v takom prostredí sme boli, až sa nám podarilo odbočiť a ísť 12 míľ k jedinej pumpe v okolí v nejakom zaspatom mestečku.

Po jazde cez arizonské kaňony, veľhory z kameňov a nekonečnú nevadskú rovinu sme konečne prišli do Las Vegas. Z diaľky nám pripadalo mesto ako veľmi malé, lenže keď sme si uvedomili, že sa približujeme nejako rovno, tak sme sa museli znovu nastaviť do amerických mierok. Ubytovali sme sa na hoteli, ktorý bol ako inak spojený s kasínom. Zábava a míňanie peňazí tam fungovalo non stop.

Samotné centrum bolo vysvietené vo farbách, aké si viete len predstaviť. Na každom rohu bar a kasíno. Prípadne megalomanské napodobeniny Eiffelovej veže, Víťazného oblúka, pyramídy a iných svetových unikátov. Nechýbali pompézne hotelové komplexy zariadené ako z rozprávky. Dominovali im tisíce herných prístrojov a stolíkov s nekonečným množstvom hier. Las Vegas je jednoducho jedno veľké kasíno, ktoré ponúka hlavne tým bohatším široké spektrum možností a luxusu. Na Zemi nájdeme asi ťažko zábavnejšie mesto ako Vegas.

Trochu sme aj pomíňali, prehrali, ale hlavne zažili všetko to, čo sme poznali dovtedy iba z filmov, na vlastnej koži. Ak sa hovorí o New Yorku, že je to mesto, ktoré nikdy nespí, o Las Vegas to platí päťnásobne. Po uliciach sme stretávali bláznivých ľudí, často prezlečených do šialených kostýmov. Cez deň slnko hrialo neskutočným spôsobom až človek odpadával, večer bolo príjemne na krátke rukávy. Nemohli sme si okrem kasín nevšimnúť kaplnky, kde sa môžete urýchlene zosobášiť a to aj priamo z auta. Boli sme vo fast foode, ktorý sa volá „Heart Attack Grill“. Predáva najkalorickejšie hamburgery. Pri vstupe dostanete pláštenku ako v nemocnici a obsluhujú vás „sestričky“. Kto nedoje svoju porciu, dostane varechou po zadku. Kto zje najväčší osmitý hamburger, nemusí platiť nič a sestričky ho odvezú k jeho autu na invalidnom vozíku. Kto váži viac ako 175 kilogramov, má všetko zadarmo. Šialené, ale to je celé Las Vegas.

Vedeli by sme si tam rozhodne predstaviť viac ako len jeden celý deň a večer. Je to štát v štáte. Tvrdý alkohol sa môže konzumovať priamo na ulici. Takmer všade je povolené fajčiť. Šou na vás číha na každom rohu. Niektoré obchody na iných miestach sveta nenájdete. A pritom to všetko vzniklo uprostred púšte, ničoho. Veď sami sme sa o tom presvedčili, keď dlhé hodiny sme našim autom míňali holé nič.

Pobyt v Las Vegas sme zakončili návštevou unikátneho vystúpenia Davida Copperfielda, ktorý je len jedným z mnoho svetových hviezd vystupujúcich už iba exkluzívne v Las Vegas. Ráno nasledoval odchod a presun do Colorada cez Arizonu, kde sme postupne navštívili Hooverovu priehradu, Grand Canyon a hranicu štyroch štátov. Potrebovali sme na to dva dni a jednu noc na klasikom americkom moteli, ku ktorému sme sa prepravili cez známu cestu 66.

Celú fotogalériu nájdete na tomto odkaze


Eurolanche.com, Worldwide, eurolanche@eurolanche.com
15/03/2016 - 08:00