Eurolanche

Čas dať Royovi zbohom?

Sen o play off dostal po včerajšej prehre s Minnesotou Wild zásadnú trhlinu, ak sa teda vlastne definitívne nerozplynul ako ranná hmla po východe slnka. Čo je pekné, že sa furt nájdu teoretici, ktorí sa opierajú najmä o vzájomné zápasy s nasledujúcimi súpermi, ktoré nám akože majú dávať nádej. Avšak keby aj tieto predpoklady boli splnené trebalo by zároveň spoliehať na zaváhania nášho včerajšieho súpera, ktorí zdá sa s nejakým tlakom nemajú absolútne žiaden problém.

Nuž a práve to je ten rozdiel, ktorý našej prípadnej nádeji výrazne pristriháva krídla. Aj keď na druhú stranu by niekto mohol namietať, že dôsledky včerajšej prehry možno hľadať aj v absenciách Matta Duchenea a Nathana MacKinnona. To však skôr možno brať ako vcelku dobrý fór, nakoľko táto dvojica by zrejme nezachránila tú tragédiu v obrane, hoci z pozície centrov by jednou z ich devíz mala byť práve aj obrana. Druhá strana zase pre zmenu môže hovoriť o tom, že jeden z nich mohol dať gól skôr ako Zach Parise, ale polemika bokom toto nie je film a my nie sme scenáristi.

Problém je totiž niekde úplne inde, aj keď sa to človeku hovorí neľahko. Zvlášť po pobláznení, ktoré so sebou priniesol v sezóne 2013/14, kde nás taktiež pochovala práve Minnesota, avšak až v bojoch toho vysnívaného play off. Snáď už je každému jasné, že hovorím o niekdajšej brankárskej hviezde tohto klubu a súčasnom trénerovi Patrickovi Royovi, ktorý zdá sa časom napĺňa predpoklady tých čo pochybovali o trénerských schopnostiach, hoci im spočiatku totálne vytrel zrak. Ešte teraz mám totiž pred očami obraz z jeho prvej sezóny a vôbec prvého zápasu proti Anaheimu Ducks, kde veru nezostal nič dlžný svojej horkokrvnej povesti. Avšak bol to práve tento elán, čo nakoniec vyniesol tím nečakane až na samý vrchol Centrálnej divízie.

Ďalšia sezóna však priniesla kruté vytriezvenie a takpovediac návrat do starých koľají, táto nie je výnimkou. Ako je síce pekné, že dve sezóny dozadu Patrick daroval fanúšikom jeden z najkrajších darčekov v podobe postupu do play off po dovedna štyroch rokoch, keď predtým podobný ošiaľ spôsobil dnes nechválne známy Joe Sacco, ale nemôžeme žiť z minulosti. Navyše medzi týmito dvoma menami je v súčasnej situácii celkom zaujímavá podobnosť. Ono totiž aj Sacco spôsobil podobný ošiaľ, hoci na seba tak neupozorňoval. Potom však prišlo sklamanie po sklamaní, neustále vymýšľanie niečoho nového, vykrúcanie sa a podobne. Nemám vo zvyku zaujímať negatívny postoj a zvlášť nie pri Patrickovi, ale ďalším pokračovaním na lavičke by ešte výraznejšie mohol poškodiť svoje meno, ktoré si vybudoval ako gólman.

Jednoducho povedané, ak skončí sezóna tak ako to momentálne vypadá, čo je veľmi pravdepodobné a kvôli čomu okrem oželenia play off sa budeme musieť zmieriť aj s malou šancou na dobrý draftový výber, nám po zápase symbolicky s Anaheimom Ducks Patrick Roy posledný krát z lavičky lavín. Hoci v tomto prípade je zmienka o drafte tak trochu irelevantná. Avšak spomenutá symbolika už nie, pomyselná rozlúčka práve proti Anaheimu by totiž znova oprášila tie príjemné spomienky a možno by dala na chvíľu zabudnúť na následné dva neúspešné roky.

Následne ale potom vyvstáva otázka, že kto by mal zasadnúť na jeho miesto a kde sa teraz vôbec nájde schopný a voľný tréner? To by nemusel byť však až taký problém, stačilo by totiž spraviť podobný ťah ako Detroit Red Wings po odchode Mikea Babcocka, kedy takpovediac „vytiahli“ z farmy Jeffa Blashilla. Teda jednou z alternatív by mohol byť Dean Chynoweth, hoci to zrejme len v krajnej núdzi, nakoľko jeho výsledky so San Antoniom Rampage, respektíve s Lake Erie Monsters, nie sú nijako oslnivé. To ďalšie alternatívne meno by fanúšikom znelo trochu inak, jednalo by sa totiž o Marca Crawforda, ktorý naposledy pôsobil vo švajčiarskom Zürichu, avšak po vyhorení v play off proti momentálne už finalistovi z Bernu sa hovorí o jeho odchode z tohto klubu. Každopádne by to mal byť niekto, kto by vedel pracovať s potenciálom tohto tímu.