Eurolanche

Veľký sumár sezóny 2015/16

Colorado Avalanche má za sebou ďalšiu nepodarenú sezónu, ktorú uzavreli už v najrýchlejšej možnej dobe. Nádeje fanúšikov, očakávania hráčov a aj trénerov mužstva sa vyparili ako hmla. Opäť boli príliš často naplno preukazované naše slabiny a tak nám po odohratí 82 zápasov ostal len ťažký kameň na srdci, na ktorého pád si zrejme budeme musieť počkať ďalšiu sezónu, nemožno totiž žiť dlhodobo z jedného úspechu a to dokonca len čiastkového.

Dezilúzia zvaná príprava

Počas minulého leta, najmä kvôli prílišným nárokom, zamával Denveru Ryan O´Reilly. Spolu s ním nabral kurz Buffalo Sabres aj sympaťák Jamie McGinn. Ako protihodnota prišli pod skalnaté hory ruskí hokejisti Mikhail Grigorenko a Nikita Zadorov. Okrem toho sa podarilo vedeniu podpísať aj Carla Söderberga do útoku a Francoisa Beauchemina do obrany. Rozhodne zaujímavým vystužením bol aj Blake Comeau. Proste sa javilo, že leto aj cez jeden veľký odchod bolo vlastne ziskové. Nebolo sa teda čomu diviť, že medzi fanúšikmi vládla určitá eufória a nádej proste nedala spať. Avšak prišla príprava, počas ktorej až štyri krát zo šiestich vyšli Avs strelecky naprázdno. Proste obrovská tragédia, ktorá na jednej strane vyvolávala obavy, avšak na druhej strane len zneli hlasy, však je to len príprava. Žiaľ ale mala čo to naznačiť.

Október (3-6-1)

Otvárací zápas sezóny priniesol hneď meranie síl s aktuálne najväčším rivalom Minnesotou Wild, ktorá geometricky vzrástla po play off pred dvomi rokmi, po ktorom sme mali hlavy v smútku. Podobne neveselo sme začali s týmto súperom aj v nasledujúcej sezóne a nejaký syndróm, týkajúci sa tohto tímu, sa naplno prejavil aj v úvode aktuálne skončenej základnej časti. Po dvoch tretinách sme totiž boli blízko k úspešnému otvoreniu sezóny, keď sme viedli už 4:1, avšak prišlo totálne zlyhanie v záverečnej časti a zrazu z 2 bodov bola 0 na konte.

Chuť sme si následne napravili v ďalšom divokom zápase, keď sme Dallas Stars porazili 6:3. Od tejto chvíle to bolo par zápasov ako na hojdačke, až do zápasu s Los Angeles Kings, kedy sa doslova vyparila efektivita do neznáma a s týmto faktom prišli 4 prehry v rade. Postupne nás okrem LA zdolali aj slabučké tímy Caroliny Huricanes a Columbusu Blue Jackets. Celé to následne bolo ukončené prehrou s prekvapením sezóny Floridou Panthers. Na samom konci mesiaca, hoci efektivita bola stále neznámo kde, znova trochu svitli nádeje. Poradilo sa nám totiž vyhrať na ľade Tampy Bay Lightning, avšak hneď na druhý deň prišlo opäť kruté vytriezvenie. Svetielko nádeje poriadne totiž pridusila celkovo už druhá prehra s Carolinou Huricanes, vďaka čomu sa po prvom mesiaci zdalo play off ako utópia.

November (6-8-0)

Zdalo sa, že zlý sen bude pokračovať aj v jedenástom kalendárnom mesiaci, na úvod ktorého Colorado doma podľahlo tímu San Jose Sharks, po nej ale opäť prišiel záblesk v podobe pokorenia prekvapenia predošlej sezóny z Calgary Flames. Úvodné dva zápasy druhého mesiaca akoby predznačili celý jeho priebeh, pre jeho zvyšok totiž bola charakteristická rozpačitá výkonnosť a určitá výsledková nestabilita. Na spomínanú výhru totiž nadviazali prehrami v dvoch zápasoch počas dvoch dní, najskôr proti Arizone Coyotes a potom aj proti New Yorku Rangers, po ktorej nás navyše čakal až 7-zápasový trip. Ten sa nám podarilo otvoriť takmer až neskutočne, troma výhrami, pričom celé to naštartoval triumf proti Philadelphii Flyers v pomere 4:0, vďaka ktorému si Reto Berra pripísal vôbec prvé čisté konto v profilige.

Okrem letcov sme následne narobili neporiadok aj na ľade dvojice členov „Original Six“, pričom najmä výhra nad Montrealom Canadiens v pomere 6:1 bola doslova špeciálna. Takmer ale identickým pomerom nás späť na zem vrátilo Toronto Maple Leafs, prehra s ktorým odštartovala takpovediac negovanie predošlej úspešnej série, ktorej vrcholom bola tragédia proti Washingtonu Capitals. V samom závere tripu dali hráči zabudnúť aj na ňu, keď aj zásluhou vtedy vo forme hrajúceho Duchenea porazili divízneho rivala z Winnipegu. Následný návrat domov po takmer troch týždňoch ale nepriniesol pozdvihnutie vlny eufórie, Avs totiž podľahli Ottawe Senators 3:5. V rámci krotenia prehnaného pesimizmu však následne rovnakým pomerom pokorili iného kanadského súpera a to Winnipeg Jets. Novembrový program, ktorý nemožno považovať ani za tragédiu, avšak ani zďaleka za uspokojivý, uzavrel tím z Denveru prehrou na ľade New Yorku Islanders.

December (9-3-2)

Úvod decembra sa niesol nielen v znamení pokračujúcej dobrej formy Matta Duchenea, ale aj v duchu zlepšenej obrany na čele s výkonmi brankárov. V úvodných dvoch stretnutiach totiž Avs inkasovali iba po jednom góle a obe tieto stretnutia vyhrali. Potom sa nám do cesty opäť postavilo nešťastná Minnesota a to dokonca hneď v dvojici zápasov za sebou, pričom v jednom prípade bol domácim tímom náš súper, zatiaľ čo v druhom bol len hosťom v našej Pepsi Center. A ako sa hovorí, že do tretice všetko dobré, tak to platilo práve aj pre zápasy s Wild. V druhom zápase tejto minisérie, ktorý bol celkovo už tretím vzájomným v tejto sezóne, sa nám totiž konečne podarilo divochov skrotiť. Ani to ale nebolo akoby mementom do štartu dlhšej vydarenej série, to prišlo až po následnej prehre proti Pittsburghu Penguins.

Tá trvala krásnych 5 zápasov a v podstate tak pre fanúšikov išlo od predčasný vianočný darček z kabíny lavín, nakoľko v troch prípadoch pokorili aj divíznych rivalov. Avšak posledný zápas pred spomínanými sviatkami bolo Colorado tým kto prijímal nemilé od Toronta Maple Leafs v lekcii z efektivity. Zrejme ešte príliš vytuhnutý zo sviatočnej nálady následne podľahli aj Arizone Coyotes, proti ktorej však utŕžili aspoň bod. Úplný opak nedávneho zápasu s Torontom potom priniesol víťazstvo nad San Jose Sharks, hattrickom sa v ňom blysol Nathan MacKinnon. Aj napriek tomu sme mohli uzavrieť rok 2015 len s čiastočnou spokojnosťou, nakoľko v úplne poslednom zápase roka sme nestačili na Chicago Blackhawks.

Január (9-5-0)

Ako na Nový rok tak po celý rok alebo nie ďakujem, radšej knihu. Aj tak by sa dal charakterizovať prvý zápas Avs v roku 2016, ktorý zahájili prehrou 4:0 proti Calgary Flames. Všetko sa zas videlo v hrozivých koľajach. Avšak hráči v sebe opäť našli skryté sily a opäť potiahli víťaznú sériu, ktorá síce trvala tento krát len tri zápasy, ale znova trošku pookriala nádeje. Počas tejto kladnej série postupne padli v Colorade tímy Los Angeles Kings, St. Louis Blues a tiež Nashville Predators, teda trojica nepríjemných súperov. Ďalšia dvojica súperov podobného rangu už ale bola následne nad naše sily.

Po tejto ťažkej sérii prišla štvorica zápasov s tímami, ktoré bolo potrebné zvládnuť, čo sa až na Columbus Blue Jackets aj podarilo, takže v tomto ohľade opäť mohla byť na mieste určitá spokojnosť. Tú ešte čiastočne prehĺbila ďalšia serióznejšia séria výhier, ktorá sa rozbehla práve v zápasoch so spomínanými súpermi ľahšieho rangu a zastavila sa až na čísle štyri. Posledným pokorením v nej bol, aj vďaka skvele zvládnutým oslabeniam, Dallas Stars. Opäť ale ako by v ďalšom zápase bolo niečo vynahradzované, nakoľko v stretnutí so San Jose Sharks sme neboli až v takom tlaku ako napovedá konečný výsledok. V čase, kedy sa už množstvo fanúšikov tešilo na All Star víkend v novom formáte, prišla ešte víťazná bodka za januárom v zápase s Los Angeles.

Február (5-6-1)

Na úvod mesiaca prehra? S jedinou výnimkou nič doposiaľ zvláštne, proste nič nové na svete dáme si repete. Kto ale mal tušiť, že to bude tak vážne a že si to povieme hneď tri krát. Nuž a tak sme z úvodných štyroch februárových zápas proti súperom, ktorí boli v pomyselnom power rankingu na tom rôzne získali len jediný bod, paradoxne od toho najsilnejšieho, ktorým bol v tomto prípade Dallas Stars. Čerešničkou na torte bol fakt, že všetky tieto stretnutia museli pretrpieť ľudia v Pepsi Centre.

Opäť tak bolo potrebné naháňať body na klziskách súperov v ďalších troch zápasoch. V dvoch prípadoch, ako proti Ottawe Senators, tak proti Detroitu Red Wings, to ale bolo veľmi tesné. Potrebnú dávku šťastia sme už ale nemali proti Buffalu Sabres. Nasledovala pre zmenu rovnako dlhá miniséria zápasov proti kanadským celkom. Aj v tomto prípade sme obstáli podobne, keď sme najskôr zdolali Montreal Canadiens a Edmonton Oilers, zatiaľ čo posledné stretnutie proti Vancouveru Canucks nám dalo hlavy do smútku. Na víťaznú nôtu sme si ale okamžite potom zahrali po zápase proti San Jose Sharks. Druhý mesiac kalendárneho roka bol následne uzavretý zápasom spadajúcim pod Stadium Series, kde sme pri krátkodobom znovuzrodení rivality s Detroitom Red Wings odchádzali po rezultáte 3:5 ako porazení.

Marec (7-6-0)

Úvod mesiac a súper Minnesota Wild, môže byť niečo horšie? V tejto sezóne pre Colorado Avalanche zrejme ani nie a výsledok? Pohodlná prehra, hoci sme sa až do záveru pomerne statne držali nevydarená power play však totálne skazila aký taký dojem. Potom akoby nastalo nejaké obdobie stupňovania a tím akoby naberal dych v boji o play off. Táto prehra totiž bola takpovediac vyblokovaná výhrou nad Floridou Panthers. Na ďalšiu prehru, avšak opäť s divíznym rivalom, odpovedali lavíny dvoma víťazstvami.

Aj tretí zápas tohto mesiaca proti divíznemu rivalovi priniesol smútok, prehrali sme totiž aj s Winnipegom Jets. Ďalšie zbytočne stratené body však boli vynahradené tromi víťazstvami v rade, keď postupne povinne padli Vancouver Canucks, Calgary Flames a Edmonton Oilers. Vo zvyšku mesiaca potom nasledovali kritické zápasy. A výsledok? Chceme si ho pripomínať? Prehra s Philadelphiou Flyers by sa ešte dala prežiť, nakoľko nešlo o priameho rivala v boji o play off, avšak totálne pokašlaný výkon proti komu inému ako Minnesote nám zavrel prvú časť krídlových dverí do play off. Vánkom pootvorenia bol síce zápas s Nashvilleom Predators, ale ten bol nič proti protichodnej víchrici, tú odštartovali koncom mesiaca St. Louis Blues.

Apríl (0-5-0)

Slovo apríl bolo vzaté nejako vážne, nakoľko zvyšná porcia zápasov základnej časti odohraná počas jeho úvodu bola snáď len zlý vtip. Ale zase na druhú stranu, prečo by sme kazili nábeh na rekord Bradenovi Holtbymu, hoci práve kazenie rekordov a pekných sérii sme mali zrejme počas sezóny v popise práce. Koniec koncov ale úžitok nulový. A symbolická víťazná bodka za sezónou v domácom prostredí proti Anaheimu Ducks? Načo by aj, veď už nebolo o čo hrať tak prečo to zbytočne siliť? Len nech odznie záverečná siréna.

Sumár

Sezónu 2015/16 najlepšie vystihuje jediné slovo, sklamanie. Niekomu sa to môže zdať až príliš mierne a môže ma obviniť z obhajoby niečoho čo si to nezaslúži. Tento negatívny pocit, opäť ako predošlý rok, zapríčinila opäť neschopnosť určitej výkonnostnej konzistencie a to nielen v po sebe nasledujúcich zápasoch, ale často aj čiastkovo v jednotlivých častiach zápasu. Kvalitne odohratý zápas bol totiž ako v úvode, tak aj v závere sezóny skôr raritou a práve v tom tkvie neúspech a opätovný nepostup do play off. Hoci aj prostredná časť mala určité muchy, avšak keby tím hrá podáva také výkony a dosahuje také výsledky ako v decembri a januári play off by z toho nakoniec bolo. Avšak na keby sa hrá možno v diskusiách. Čo sa bude diať v lete už je viac menej jasné, určité posilnenie obrany bude samozrejme potrebné, ale taktiež sa bude treba zamerať na udržanie iných kľúčových hráčov a čo viac budú potrebné aj určité kozmetické zmeny v hierachii tímu.