Eurolanche

Roy musí odísť

Zoznam piatich krutých zistení tejto sezóny som napísal v čase, keď ešte nebolo známe, že Joe Sakic potvrdí zotrvanie Patricka Roya na lavičke Colorada Avalanche aj v ďalšej sezóne. Preto môže celý tento článok vyznievať v týchto súvislostiach irelevantne, avšak aj napriek Sakicovým slovám máme všetci právo na opačný názor.

Patrick Roy prišiel do Colorada vybudovať atmosféru naladenú na Stanley Cup. Vo svojej prvej sezóne to bolo aj jasne cítiť. Tím vyhrával zápasom za zápasom, nálada v kabíne bola neporovnateľná. Akoby sme sa dočkali samej dokonalosti. Niektorým z nás sa tomu až nechcelo veriť. Bohužiaľ, tieto pochybovačné pocity sa zmenili na krutú realitu následných dvoch sezón.

Prečo podľa mňa Roy musí odísť? Dva roky po sebe ukázal, že nedokáže pracovať so skupinou nádejných, mladých a talentovaných hráčov. Jadro tímu sa učilo každý rok, dospievalo. Popritom sa do klubu dostali kvalitnejšie posily, skúsení veteráni. Na oko to vyzeralo, že sa v Denveri začína skladať dokonalý tím na čele so stabilným gólmanom, ktorý chýbal Avs práve od čias Royovej kariéry. Napriek tomu prišiel nie jeden útlm, ale rovno dva korunované katastrofálnym zlyhaním v skončenej sezóne.

Všetci sme nadávali na Joe Saccoa. Nadávali na neho aj hráči. Na vlastné uši som to od nich počul priamo v Denveri. Keď odišiel, každý si vydýchol. Odrazu mal prísť niekto, ktorého systém bude fungovať a kto sa k hráčom bude vedieť správať. Royova taktika spočiatku fungovala. V jeho prvej sezóne získali mladíci obrovskú skúsenosť. Nikdy nepredpokladal, že po tom všetkom a po lete tvrdej prípravy príde ďalší pád na dno. A potom ešte ďalší, o mnoho tvrdší...

Roy mal v posledných dvoch sezónach 164 príležitostí, aby dokázal, že sa vie odraziť od spackaných zápasov a nadviazať na svoj prvý, úspešný rok. Nestalo sa. Čo sa dialo, tak to nemalo s hokejom nič spoločné. Vypustené tretie tretiny sú toho najlepším dôkazom. Opakovali sa rovnaké chyby. Systém sa nemenil. Navyše z tímu po čudesných okolnostiach odišiel skvelý odborník na defenzívu André Tourigny (oficiálne odišiel preto, aby bol hlavným trénerom, ale nestalo sa tak, bol naďalej asistentom).

Ďalší prílev čudesný pocitov mohli fanúšikovia nadobudnúť aj pri iných vlastnostiach Patricka Roya. Vo svojom prvom zápase na lavičke Colorada sa nechal uniesť vášňami a takmer sa prebil na lavičku súpera. Odvtedy akoby vychladol a neprejavoval žiadne emócie. Ako robot Sacco. Nekritizovali sme práve túto chladnosť a flegmatickosť na lavičke počas jeho éry? Taktiež mi osobne časom pripadali niektoré Royove vyjadrenia ako výplody chorého človeka. Chváliť hráčov dookola aj potom, čo evidentne vypúšťajú zápasy nemalo nič spoločné s dobrou taktikou alebo systémom, keďže ani potom nič nefungovalo. Byť pozitívny za každú cenu nemá logiku. Áno, je to súčasť americkej kultúry, ale šport je šport, ľudská povaha športovca je všade rovnaká, takže ani takéto rečičky nič nezmenia. Keď hovoríme o rečičkách, Roy ich opakoval často aj v súvislosti k fanúšikom či médiám. Z novinárov sa snažil spraviť si kamarátov. Vtipkoval s nimi, hovoril im to, čo chceli počuť. Prekročil istú profesionálnu líniu, ale vedel čo robí. Budoval si imidž. Lenže my z Eurolanche (teda účastníci Invasion) vieme, že Roya fanúšikovia zaujímajú minimálne. Takmer nikdy sa pri nich nepristavuje, sklopí zrak a robí sa, že ich nepočuje. Česť výnimkám a náhodnému stretnutiu v obchode v Pepsi Center!

Roy je na jednej strane hokejový génius. Hokejom žije od malička. Po skončení kariéry sa hneď začal venovať juniorskému hokeju. Nikdy s týmto športom neprestal. Pre neho je prvoradý hokej, až potom rodina a všetko iné. Pozerá ho neustále. Vymýšľa nové taktiky. Diskutuje s odborníkmi. A myslí si, že je najlepší. Presne to môže byť jeho problém. Toto už nie je NHL, kde so svojou namysleneckou povahou mohol kraľovať a kašľať na všetkých. Tu je obyčajný nováčik, ktorý musí ešte len stíhať za skúsenými veteránmi. Nanešťastie, celý Royov hokejový talent a vášeň môžu byť k ničomu, ak ich nedokáže úspešne využiť. Zatiaľ to nedokázal, aj keď mal k dispozícii káder, o ktorom by mnohí manažéri v NHL mohli len snívať.

Kebyže sme pred mnohými rokmi späť, ešte by som dal Royovi aj dva roky ako novú a ďalšiu šancu. Lenže stagnácia Colorada Avalanche trvá celých 11 rokov, od roku 2005. Od roku 2009 dostáva k dispozícii mladé super talenty. No nič sa nemení. Tieto talenty rastú, zrejú, dospievajú, avšak do tabuľky sa to neprenáša. Čas ide neúprosne ďalej. Pokiaľ by mali byť v rukách neschopného trénera, tak sa môže stať, že nikdy neprekročia svoj tieň a vôbec nedosiahnu svoj potenciál. Takže nakoniec sa takto pokašle obdobie prebudovania kádra, Roy nakoniec aj tak odíde a nakoniec do tretice znovu začneme odznovu.

Pri pohľade na Roya mi napadá slovo zmätenosť. Jednak ako hovorí pre médiá, jednak ako koná. Má dve tváre, v ktorých je ťažké sa vyznať. To je jeho najväčší problém. Taktiež bratríčkovanie s hokejistami a novinármi nie je vhodnou cestou. Prísnejšia ruka, razantnosť, uvoľnenosť a úprimnosť by mali byť vlastnosti, na ktorých musí popracovať.

Pamätám si na moje kritické komentáre z priebehu skončenej sezóny, v ktorých som podľa mňa kritizoval Roya o mnoho viac ako v tomto článku. Prečo taký posun a prečo vôbec pripúšťanie, že v Royovi je potenciál? Pretože som si uvedomil, aké naštrbené vzťahy môžu byť v kabíne. Prišlo to špeciálne po kontroverznej oslave gólu Matta Duchenea. V tom momente mi všetko začalo dávať zmysel. Všetky tie reči, ktoré počúvame od našich zdrojov, všetky tie zážitky, ktoré zažívame v Denveri a všetky tie pokašlané zápasy zrazu do seba zapadli ako skladačka puzzle. Preto sa dnes pýtam, nie je skôr problém v kabíne ako v Royovi? Respektíve, nemajú niektorí hráči podiel na tom, že veci stále nefungujú? Roy sa môže snažiť najúprimnejšie ako vie, ale keď niektorí hokejisti budú hrať za seba, duchom budú myslieť na seba a nepôjde im o tím, tak ani najlepšia taktika ich neprinúti uvoľniť sa a hrať skutočný hokej.

Preto, ak by mi dal niekto možnosť, že môžem vyhodiť buď niektorých hráčov alebo Roya, siahol by som na hráčov. Pretože rovnako choré ako neschopnosť trénera pracovať s mladým a nádejným kádrom je choré aj správanie niektorých hráčov, ktorým vôbec nejde o tím a fanúšikov – aj keď v médiách tvrdia úplne niečo iné, čo ich koniec-koncov so samotným Royom spája. 

Roy však nakoniec podľa Sakica v tíme zostane. Nič s tým nenarobíme. Podľa Sakicových vyjadrení môžeme očakávať veľké zmeny v kádri. Dotknú sa všetkých. Roy tak dostane nevídanú šancu pracovať s novým jadrom tímu. Pokiaľ zlyhá, už naozaj nebude dôvod ho nejako obhajovať. Pokiaľ uspeje, nebudem sa hanbiť ospravedlniť sa mu za moju kritiku. Svojim úspechom v budúcej sezóne môže dokázať zlyhanie jedincov z posledných dvoch rokov, ktorí už nebudú ďalej bývať v Denveri a budem im to aj tak jedno, ako im bolo ich zotrvanie pod Skalistými horami.

Súvisiace články

5 krutých zistení tejto sezóny

Zoznam, na ktorý by sme chceli zabudnúť.