Eurolanche

MS v hokeji 2016: Veľký sumár

Majstrovstvá sveta v hokeji, ktoré sa tento rok konali v Moskve a Petrohrade, sú nenávratne za nami. Ani na jubilejnom 80-tom vydaní turnaja nesmeli chýbať hráči organizácie Colorada Avalanche. V tejto edícii sa pritom predstavila celkovo sedmička hráčov zo spomínanej organizácie. Menovite to boli Matt Duchene a Calvin Pickard (Kanada), Mikko Rantanen (Fínsko), JT Compher (USA), Anton Lindholm (Švédsko), Reto Berra (Švajčiarsko) a Andreas Martinsen (Nórsko).

Ich vrcholom pritom bolo, ako už je zvykom, finále hrané v nedeľu večer. Po ňom sa z obhajoby zlatých medailí tešil výber javorového listu aj so spomínanou dvojicou hráčov denverskej organizácie. Bronz s „horkou príchuťou“ sa podarilo vybojovať domácemu Rusku.

Cesta kanadského výberu za druhým zlatom v rade bola o niečo ťažšia než tá minuloročná. V základnej skupine totiž výber Billa Petersa zaznamenal aj jednu prehru, keď ho dokázal pokoriť práve jeho neskorší finálový súper. Ľahké to taktiež nemali ani v semifinálovom súboji so svojim rivalom s USA, ktorý sa dal považovať za odvetu z otváracieho zápasu Majstrovstiev sveta. To ich súper tak trochu pripomínal svojou dominanciou práve minuloročný kanadský výber, avšak jeho hlavnou devízou bolo skvelý herný systém, ktorý sa však rozsypal v najmenej príhodnej chvíli. Na svojej ceste do finále pritom pokazili chuť aj domácemu tímu, ktorý sa tak musel uspokojiť s bronzom.

Ten sa mu podarilo doslova vytrhnúť z rúk obhajcovi tejto pozície z vlaňajšieho šampionátu, tímu USA, ktorý sa však výrazne líšil od toho ktorý prekazil aspoň čiastočnú medailovú radosť inej usporiadateľskej krajine. Okrem štvorice hráčov v najlepšej štvorke nazrel do vyraďovacích bojoch aj Anton Lindholm so Švédskom. S nimi však spravil krátky proces neskorší víťaz z Kanady.

Po tomto šampionáte sa menoslov medailistov z Majstrovstiev sveta, patriacich v tej dobe organizácii Colorada Avalanche, rozrástol už na okrúhlych dvadsať. Do zoznamu totiž pribudli Calvin Pickard a Mikko Rantanen. Okrem nich sa už z druhej zlatej medaile tešil aj Matt Duchene. Aj vďaka Calvinovi Pickardovi sa počet mien zapísaných do histórie Majstrovstiev sveta zlatým písmom v spojitosti s Coloradom Avalanche rozšíril už na 9, pričom z nich tvoria Kanaďania. Doterajším „zlatými chlapcami“ boli okrem spomínaného Matta Duchenea aj jeho kolegovia z minulého roka Tyson Barrie, Nathan MacKinnon a Ryan O´Reilly, ktorý už ale nie je súčasťou organizácie Colorada Avalanche, hoci pôsobil v kanadskom drese aj na tomto šampionáte. Ešte skôr si zlaté medaily povesili na krk aj Gabriel Landeskog, Semyon Varlamov, Peter Forsberg a Steven Reinprecht.

Matt Duchene 8,5/10

Na rozdiel od minulého roka nebol taký problém vybrať najlepšieho hráča organizácie Colorada Avalanche na turnaji, vlastne to bolo takmer jasné už pred začiatkom, že to bude Matt Duchene. Jeden z obhajcov zlatých medailí v kanadskom výber mal však na tomto šampionáte iné starosti než pred rokom. Na svojich pleciach mal totiž oveľa väčšie bremeno zodpovednosti, ktoré vychádzali nielen z jeho role asistenta kapitána. Tie ale zvládal bravúrne a napokon sa mu aj podarilo udržať priemer bodu na zápas, hoci gólom do prázdnej brány v poslednej sekunde turnaja, ale predsa. Okrem toho sa prezentoval aj výbornou defenzívnou robotou a skromnosť hodnotenia by v jeho prípade bola zbytočná.

Mikko Rantanen 7,5/10

Až takmer do záveru skupinovej fázy si musel Mikko Rantanen počkať na svoju premiéru na prestížnom seniorskom podujatí. Čakanie sa mu ale napokon vyplatilo, hoci v drese Suomi nastúpil až na šiesty zápas základnej skupiny a dokopy odohral len polovicu zápasov svojho tímu. Navyše bol „iba“ súčasťou štvrtej formácie, ktorej prioritným určením je obrana, čo by sa v jeho prípade dalo považovať za brzdenie rozletu. Na druhú stranu ale treba podotknúť, že tejto funkcie sa aj napriek mladému veku zhostil doslova na výbornú a vidieť ho bolo taktiež aj pri zakladaní útoku počas jeho ojedinelých pobytov na ľade.

Calvin Pickard 7/10

Číslo dva, aspoň doposiaľ, toto označenie doposiaľ nosil Calvin Pickard aj v organizácii Colorado Avalanche a táto nálepka mu bola pridelená aj pri druhej zlatej ceste Kanady za sebou. Nevďačnej role, možno už aj zo zvyku, sa však zhostil veľmi dobre. Nastúpil síce len na zápasy proti tomu najslabšiemu čo tento turnaj v petrohradskej skupine ponúkol (pozn. Maďarsko a Francúzsko), ale zase treba podotknúť že nič nepokazil. V zápase proti Francúzsku, kedy na neho mierilo minimum striel, dokonca vychytal trestné strieľanie a v spomínaných dvoch vystúpeniach inkasoval jediný raz a jeho úspešnosť bola viac než 97 %. Za normálnych okolností by bolo hodnotenie vyššie, ale vzhľadom na súperov a počet štartov to s ním netreba preháňať.

JT Compher 6,5/10

USA vyslalo na turnaj vôbec najmladší tím. To nie je žiadne prekvapenie, naopak za prekvapenie by sa dalo považovať nasadenie známej univerzitnej „CCM formácie, ktorej súčasťou bol aj hokejista z organizácie Colorada Avalanche JT Compher. Tá, spolu so spomínaným mladíkom, bola v americkej hierarchii vedená ako tretia, hoci často bolo narušovaná bližšie nešpecifikovanými vplyvmi. Svoje si však pri premiére na seniorskom fóre odohrala a to isté platí aj osobitne pre Comphera. Svojimi výkonmi teda nesklamal, hoci asi to bude aj tým, že sa vlastne nič neočakávalo a tak aj pre niekoho možno slabé tri body sú relatívne dobrým výsledkom.

Reto Berra 6,0/10

Hlavným cieľom Švajčiarska bol určite opätovný postup do ¼-finále. Pomôcť k tomu im mal pritom aj brankár organizácie Colorada Avalanche. Turnaj z jeho pohľadu však nezačal vôbec dobre, keďže sa už dopredu stal jedným z tragédov šampionátu po tom čo inkasoval gól z druhej polovice ľadovej plochy. V ďalšom priebehu bola potom jeho výkonnosť tak klasicky rôznorodá, no ani tá ho napokon nestála pozíciu stabilnej jednotky. V jednom zápase sa mu totiž svojim výkonom podarilo udržať Švajčiarov v hre o miestenku medzi najlepšou osmičkou, zatiaľ čo v ďalšom ich svojim výkonom potopil. Aj z hľadiska čísel boli jeho výkony skôr podpriemerné a jeho konečné hodnotenie mierne pozdvihujú iba niektoré svetlé chvíľky.

Andreas Martinsen 6/10

Prakticky možno len polemizovať čo si reálne sľuboval nórsky tréner od tohto fyzicky veľmi dobre vybaveného útočníka, avšak v teoretickej rovine by sa bez dávky preháňania dalo povedať, že isto viac než predviedol. Inak by totiž nebol nasadzovaný do elitnej formácie a neodohral by v priemere za zápas viac než 15 minút. Naučenú fyzickú hru, ktorú za morom zrejme ešte vycibril, dokázal využívať vo svoj prospech, ale to bolo tak všetko. Platnosť pre tím, ako taká, bola na rozdiel od napríklad už iného piliera v podobe Mathisa Olimba takmer nulová. Suma sumárum ako radový hráč môže byť, ale ako líder len horko ťažko, hoci niekto môže poznamenať že Nórsko vo všeobecnosti bolo sklamaním turnaja. Príčinou neúspechov sú však zlyhania lídrov

Anton Lindholm, bez hodnotenia

Podobne, ako fínsky útočník Mikko Rantanen, aj mladý švédsky obranca čakal na svoju šancu pomerne dlho. V konečnom zúčtovaní až príliš dlho. Na samotnom šampionáte nastúpil na ľad príliš málo na to aby sa dalo z jeho strany hovoriť či o dobrom dojme alebo zlom. Jediné čo tohto aktuálne 21-ročného obrancu môže tešiť je fakt že si aspoň odbil premiéru na vrcholnom reprezentačnom podujatí, hoci nie vo veľmi dobrej nálade.

V konečnom zúčtovaní teda možno zo strany hokejistov Colorada Avalanche považovať tohtoročný šampionát za prevažne vydarený, hoci to rozhodne nie je taká sláva ako minulý rok, kde okrem vyššieho počtu bola aj lepšia kvalita. Každopádne ale možno povedať že Colorado disponuje ako kvalitnými hráčmi, tak prebytočnými, hoci aj tí pokiaľ sú len radovými nie sú vôbec na škodu.