Eurolanche

Vyhliadky pred novou sezónou

Predošlá sezóna nepriniesla do organizácie Colorada Avalanche príliš mnoho dôvodov na radosť, ak sa vôbec nejaké našli. Tím totiž nesplnil ani jeden zo základných cieľov zrejme každého tímu pred danou sezónou a to je postup do play off. To je však už minulosť a tú nemožno zmeniť a treba sa skôr sústrediť na to čo bude a najbližšie to bude ďalšia sezóna a ďalšia šanca dokázať, že ide o konkurencieschopný tím. Ako veľmi na to sa pozrieme v tomto článku.

Brankári

Čo do brankárskej otázky bude zrejme opäť veľa zohrávať forma tímovej jednotky Semyona Varlamova, respektíve jeho zdravotný stav. V prípade nepriazne jedného či druhého nám tak zrejme opäť ostane v hre o play off iba pomyselný Čierny Peter, ako tomu bolo aj v uplynulej sezóne. Treba však podotknúť, že to nebol Varly kto na tom mal najväčší podiel. Istú časť viny však nesie aj on, hoci jeho štatistiky, najmä priemer inkasovaných gólov, neboli nijako hrozivé.

Ako pozitívum v ohľade brankárov možno brať aj fakt, že sme si pre ďalšie dve sezóny poistili Calvina Pickarda, ktorý počas „práceneschopnosti“ našej jednotky podával v minulej sezóne veľmi dobré výkony. Navyše vzhľadom na svoj ešte relatívne mladý vek ho môžeme brať ako dobrú vyhliadku do budúcnosti a možno aj nastávajúcu brankársku jednotku, okrem toho môže svojimi výkonmi vybičovať k ukázaniu toho najlepšieho aj Varlamova.

Obrana

Obrana, v jej prípade to v spojitosti so slovom problém znie už ako obohratá platňa, ale stále sa toho príliš nezmenilo. V tomto aspekte tímu jednoducho chýba nejaký ten líder. Ako nie že by napríklad Beauchemin nemal svoje kvality, ale rozhodne mu niečo chýba a navyše v jeho neprospech bude pomaly prehovárať aj vek. Na ten by sa naopak nemusel sťažovať Tyson Barrie, ktorý je teraz stredobodom pozornosti vzhľadom na arbitráž, ale u neho je to podobne ako s jeho omnoho skúsenejším kolegom.

Niektoré aspekty hry by sa dali rozhodne vylepšiť. Ďalším talentom, ktorý zaostáva za nejakými možnými očakávaniami, navyše aj z dlhodobého hľadiska, je niekdajšia draftová jednotka Erik Johnson. Síce vie fanúšikov presvedčiť o svojich kvalitách, ale nie dostatočne často na to aké vyhliadky zrejme mal, keď vstupoval do veľkého hokeja ešte v St. Louis Blues. Proste najväčší problém je ho naučiť nejakej výkonnostnej konzistencii a komu by sa to podarilo by si aj zaslúžil nejaký špeciálny honor.

S ďalšími menami, ktoré by mali byť oporami zadných radov to už je o poznanie ťažšie, hoci aspoň za zmienku stojí aj Patrik Wiercioch, ktorý by mohol do zadných radov priviať svieži vánok a ten by mohol mať pozitívny vplyv na hráčov od ktorých sa čo to očakáva.

Útok

Pri pohľade na zloženie útoku svitne človeku iskierka nádeje, nakoľko v tejto sfére tím disponuje mladými a dravými hráčmi, ktorých kvality sa skôr či neskôr naplno prejavia. Najviac sa v tomto ohľade bude zrejme veriť v schopnosti Nathana MacKinnona, ktorý bol jedným z aspoň čiastočných pozitív našej ofenzíve v uplynulej sezóne, na ktorú by viacerí útočníci asi najradšej zabudli.

Ďalším takým prípadom, ktorého možno zaradiť do kategórie aspoň čiastočnej spokojnosti je Matt Duchene, u ktorého by bolo dobre ak by vytvoril dvojičku práve so spomínaným MacKinnonom a prípadne by mohol byť k ním zaradený aj Gabriel Landeskog. Avšak či už s ním, alebo bez neho by mohla táto dvojica byť obrovskou hrozbou pre zadné rady súperových tímov.

Trochu iná starosť zrejme bude zaradzovať do zostavy Jaromea Iginlu, ktorý už má síce svoje roky, ale taktiež má aj čo ponúknuť. Hlavné ale bude, aby mal dôveru trénerov, nakoľko takéhoto hráča by aj skrz pokročilému veku bola škoda nasadzovať v treťom útoku, kde by ho zrejme pomaly aj opúšťala chuť. Jednoducho povedané dať mu dostatok priestoru na ľade, pričom svoje miesto, by vzhľadom na svoju povesť, mal mať aj pri početných výhodách.

Špeciálne tímy

V prípade Colorada Avalanche je vlastne takmer každý herný aspekt, alebo ako to nazvať, kategória sama o sebe. Nemenej to platí aj pre početné výhody. V nich bude veľa záležať na schopnostiach našich centrov vyhrať buly v útočnom pásme a zavrieť tak súpera v jeho tretine a z daného tlaku vyťažiť nejaký ten presný zásah. O splnenie prvej podmienky by nemala byť núdza, nakoľko centrov je v tejto organizácii viac než dostatok, pričom veľká časť z nich už aj presvedčila o svojich kvalitách.

Rovnako ako presilovky, tak aj oslabenia, neboli v minulej sezóne dôvodom ku spokojnosti, hoci v určitých fázach boli pomerne dobré, ale všetko sa to kazilo neschopnosťou byť konzistentný. Niekedy to pritom bolo aj o hráčoch, ktorí na daný úsek hry naskočili, hoci lepšie by bolo keby tam neboli, nakoľko ich nasadenie bolo ťažkopádne. Niektorí z nich sú však už len minulosťou denverského klubu a tak bez nejakého preháňania možno veriť v zmenu k lepšiemu.

Suma sumárum to opäť teda nebude pre tento tím zrejme ľahká sezóna, ale opäť to bude mať mužstvo vo svojich rukách a opäť to teda bude aj o hlavách hráčov, ktorí sa opäť budú musieť hlavne vyrovnať s tlakom zo strany fanúšikov.

Námet: Mile High Sticking