Eurolanche

SP v hokeji 2016: Veľký sumár

Svetový pohár, ktorý sa do kalendára hokejových podujatí vrátil po dlhých 12 rokoch, je po včerajšku definitívne minulosťou. Tretieho a so zarátaním jeho predchodcu, v podobe Kanadského pohára, celkovo ôsmeho vydania tohto podujatia sa zúčastnili aj hokejisti z organizácie Colorada Avalanche. Zastúpenie denverského klubu bolo 6-členné, pričom daný počet hráčov bol rozložený do celkovo piatich tímov. Jediným tímom s dvoma hráčmi Avs bol výber Švédska, dres ktorého obliekli Gabriel Landeskog a Carl Söderberg, ako ďalší mali možnosť  dokázať svoje kvality Matt Duchene (Kanada), Nathan MacKinnon (Severná Amerika U23), Erik Johnson (USA) a Semyon Varlamov (Rusko).

Ako už bolo spomenuté turnaj vyvrcholil včera v skorých ranných hodinách a z obhajoby titulu sa nakoniec tešila Kanada, ktorá vo finálovej sérii aj vďaka neuveriteľnému záveru zdolala výber Európy 2:0 na zápasy. Vďaka tomuto triumfu si Matt Duchene rozšíril počet trofejí s reprezentáciou javorového listu. Na treťom mieste, sa najmä vďaka lepším výsledkom zo základnej skupiny umiestnil tím Švédska pred výberom Ruska.

Turnajová púť kanadského výberu pod vedením Mikea Babcocka bola pritom až po finálový dvojzápas relatívne pohodlná, nakoľko väčšinu svojich dovtedajších zápasov dokázali favoriti tohto podujatia rozhodnúť už v prvej tretine. To neplatilo akurát pre semifinálový súboj proti Rusku, ktoré s rivalom držalo krok až do záverečnej časti hry aj vďaka výbornému výkonu brankára. Ešte o stupeň ťažšie to mala Kanada v spomínanom finálovom dvojzápase, kedy sa ani v jednom prípade nepredviedla v úplne najlepšom svetle a v druhom zápase to dokonca dlho vyzeralo na ich pokorenie. Potom však prišiel pre nich záver ako z rozprávky, keď sa im podarilo skórovať najskôr v početnej výhode a zakrátko aj pri oslabení. Sympatický tím Európy sa tak musel uspokojiť iba so symbolickými striebornými medailami.

Triumf Kanady, ktorej súčasťou bol aj vyššie spomínaný Matt Duchene, tak priniesol rozšírenie menoslovu víťazov tejto akcie na číslo päť, keď sa to pred ním podarilo jeho legendárnym krajanom Joeovi Sakicovi a Adamovi Footeovi a bývalým americkým reprezentantom Adamovi Deadmarshovi a Scottovi Youngovi. Aj napriek tomuto triumfu však Matt Duchene podľa nášho nasledujúceho hodnotenia nebol úplne najlepším hráčom Avs na tomto podujatí.

Nathan MacKinnon 8,5/10

Výber toho najlepšieho hráča Colorada Avalanche spomedzi tých málo účastníkov Svetového pohára napokon, vzhľadom na kvalitné výkony väčšiny z nich, nebol taký ľahký. Napokon ale tento honor pripadol najmladšiemu z nich Nathanovi MacKinnonovi, ktorý bol súčasťou výberu mladíkov Severnej Ameriky. Tí sa síce lúčili s turnajom, aj vďaka nevydarenej fáze zápasu s Ruskom, už po základnej časti, ale zanechaní dojem z ich strany bol jednoznačne pozitívny o čo sa veľkou mierou postaral práve aj MacKinnon, ktorý spolu s Johnnym Gaudreauom, Austonom Matthewsom, či Connorom McDavidom bol ozdobou tohto výberu.

Matt Duchene 8/10

Matt Duchene bol síce najproduktívnejším hráčom Colorada Avalanche na tomto podujatí a zároveň aj členom víťazného, čo by ho teoreticky malo pasovať do role najlepšieho hráča. Treba však podotknúť, že klubovú produktivitu vyhral najmä vďaka najväčšej porcii zápasov a ak by sa podobná dostala vyššie spomenutému MacKinnonovi s veľkou pravdepodobnosťou by sa Mattovi minimálne vyrovnal. Určitý rozdiel však v prípade tejto dvojice vytvárali role v tíme, zatiaľ čo MacKinnon mal byť jedným z lídrov tímu, Matt Duchene bol skôr taký doplnok“ alebo lepšie povedané čierny kôň do krízových situácii. Z pre neho novou rolou sa pritom dokázal vysporiadať na výbornú, čo potvrdil aj spomínanou produktivitou v základnej časti.

Gabriel Landeskog 7,5/10

Tím Tre Kronor a jeho hlavný tréner Rikard Grönborg stavil na turnaji na predovšetkým defenzívnu kartu, čo síce malo za následok že spolu s výberom Európy postupoval tento tím do vyraďovacej časti s biednou produktivitou, ale dôležitý bol v konečnom dôsledku účel. Tento herný systém pritom Landeskogovi, ako univerzálne založenému hráčovi, náramne vyhovoval a vďaka tomu potvrdzoval svoje kvality. Vyšší meter pritom zniesli najmä tie defenzívne, kedy aj s jeho pričinením inkasovalo Švédsko s výnimkou zápasu proti výberu Severnej Ameriky minimum gólov. Naopak čo do útoku by bolo rozhodne ešte čo zlepšiť, hoci prvý zápas proti Fínsku, v ktorom sa Landy gólovo presadil, očakávania vyšvihol do najvyšších sfér.

Carl Söderberg 7/10

V nejakej rovine očakávaní mal byť Söderberg v podstate len do počtu, ale napokon sa stal platným členom tímu, u ktorého mu vyhovovalo jeho defenzívne herné zameranie stavajúce úspech na minimalizovaní počtu chýb. Tých sa Carl rozhodne nedopúšťal a z určitého hľadiska by sa dalo povedať, že sa mu podarilo preskočiť latku očakávaní, aspoň v defenzívnom ohľade, ktorý sa zrejme bude od neho očakávať aj v nasledujúcej sezóne v klubovom drese, kde zrejme bude hrať na pomedzí druhej a tretej formácie. Ideálne by však bolo využiť najmä jeho zaujímavo fungujúcu spoluprácu z tohto podujatia s Gabrielom Landeskogom.

Erik Johnson 5/10

Američania išli do turnaja s veľkými očakávaniami, plánovali si totiž finálové meranie síl s tímom Kanady, avšak už v prvom zápase boli ich plány naštrbené, keď nestačili na výber Európy a na ich prekvapenie sa aj vzhľadom na tento výsledok, ale aj neúspech v ďalších dvoch stretnutiach, lúčili s podujatím v najkratšom možnom. Na tejto vlne biedy sa zviezol takmer každý z hráčov a výnimkou nebol ani Erik Johnson, ktorý navyše do posledného súboja svojho tímu, kde išlo už len o česť nezasiahol. Našťastie pre všetkých zúčastnených hráčov si však najväčšiu dávku kritiky zlizol tréner John Tortorella, ktorý si to u fanúšikov už rozhodnutiami v súvislosti s nomináciou poriadne zavaril.

Semyon Varlamov, bez hodnotenia

Toto spojenie by sa s kľudom dalo použiť aj v prípade vyššie spomenutého Erika Johnsona, ktorý nastúpil na turnaji len na dva zápasy, ale furt išlo o väčšinový podiel stretnutí tímu USA. V prípade tohto ruského brankára však ani nie je iná možnosť, nakoľko všetky štyri zápasy strávil na lavičke iba ako náhradník, nakoľko jasnou jednotkou výberu Olega Znaroka bol Sergej Bobrovskij.

Suma sumárum, zástupcovia kabíny Colorada Avalanche na tomto podujatí vôbec nesklamali, ba dokonca vo väčšine prípadov obstáli viac než dobre a z tohto hľadiska teda možno považovať tohtoročný Svetový pohár v hokeji v podaní Avs za vydarený. Triumf Matta Duchenea v drese Kanady možno považovať len za takú symbolickú čerešničku na torte. Toto podujatie najvyššej hokejovej kvality zároveň ukázalo, že denverský klub disponuje kvalitou, ktorá by mu mohla priniesť v dohľadnej dobe nejaký aspoň čiastkový úspech.