Eurolanche

Už len na to nadviazať

Fanúšikovia Colorada Avalanche majú v poslednom období dôvod vyslovovať spokojnosť, nakoľko hráči ich obľúbeného klubu sa prezentujú, respektíve prezentovali, vo výbornom svetle hneď vo viacerých sférach. Ešte o niečo pozitívnejší je fakt, že sa pri tomto konštatovaní jedná ako o predpokladaných hlavných ťahúňoch tímu, tak možných budúcich hviezd tejto organizácie.

Oba z týchto prípadov sú pritom v nemalej miere zahrnuté v príprave denverského klubu na blížiacu sa sezónu najprestížnejšej hokejovej ligy na svete. V nej Avs odohrali doposiaľ tri zápasy, v ktorých mali stopercentnú bilanciu, pričom o dobrom dojme by sa dalo hovoriť v prípade útočnej a aj obrannej hry. Ďalším, pre niekoho možno bezvýznamným plusom, je fakt že medzi trojicou porazených súperov bola aj neobľúbená Minnesota Wild, okrem nej lavína zavalila aj Dallas Stars a taktiež Los Angeles Kings. Kvalitu, z hľadiska možných ťahúňov, pritom preukázali najmä obrancovia, kde sa boj o trvalú miestenku na súpiske hlavného tímu pozitívne strhol do nečakaných rozmerov. Okrem istôt v podobe Tysona Barrieho, Erika Johnsona a Francoisa Beauchemina sa aspoň na základe spomínaných zápasov našlo hneď niekoľko kandidátov. Za najhorúcejších pritom možno považovať letnú posilu Patricka Wierciocha a taktiež dvojicu talentov, ktoré si pôsobenie v drese hlavného tímu odskúšali už v minulej sezóne, v podobe Nikitu Zadorova a Chrisa Bigrasa. Prehliadať však nemožno ani skúseného Fedora Ťjutina, či Erica Gelinasa.

Príjemné starosti vytvárajú novému trénerovi Jaredovi Bednarovi aj brankári, kde aspoň na základe predpokladov Avs disponujú neuveriteľne vyrovnanou dvojicou. Ako Semyon Varlamov, tak Calvin Pickard majú potrebnú schopnosť byť kľúčovými hráčmi tímu a na základe toho by mali obaja dostávať pravidelné šance pri strážení svätyne svojho tímu. Ako už bolo naznačené na pozitívnu notu zahral, zatiaľ aj bez účasti najväčších hviezd, taktiež aj útok. V ňom potešil najmä Mikhail Grigorenko, pre ktorého môže byť táto sezóna prelomová. O miesto v tíme si prekvapivo výraznejšie zažiadal René Bourque, ktorý je v tíme zatiaľ iba na skúške  a s rolou druhých huslí sa zrejme nebude chcieť uspokojiť ani veterán Jarome Iginla.

Okrem výbornej prípravy sa v nemenej dobrom svetle prezentovali hráči denverského klubu aj v ostrých zápasoch na nedávno skončenom Svetovom pohári, ktorý sa do kalendára hokejových akcií vrátil po dlhých dvanástich rokoch. V tomto prípade, najmä vzhľadom na hviezdne obsadenie turnaja, sa konštatovanie týka výhradne predpokladaných ťahúňov tímu, z ktorých sa tohto podujatia zúčastnila šestica hráčov. Prevažná časť z nich pritom perfektne zapadla do hernej koncepcie tímov ktoré reprezentovali. Vo všetkých prípadoch sa pritom jednalo o útočníkov, medzi ktorými sa dali nájsť takí čo boli platní najmä v útoku, ale aj univerzálne prípady. Tento faktor pritom rozdelil štvoricu hokejistov do dvoch dvojčlenných skupín. V prvej spomínanej sa nachádzala dvojica Kanaďanov, ktorá sa však predstavila v dvoch rôznych výberoch. Zatiaľ čo Matt Duchene bol súčasťou majstrovského tímu Kanady, Nathan MacKinnon sa na turnaji predstavil v drese výberu Severnej Ameriky do 23 rokov. Útočnému príspevku spomínanej dvojice prispel pritom najmä fakt, že oba tímy sa na turnaji prezentovali najmä ofenzívnou hrou, čím si získali srdcia fanúšikov. To platilo najmä pre výber mladíkov z Kanady a USA, ktorí však akoby doplatili na neskúsenosť nakoľko sa s turnajom lúčili už po základnej skupine. Hlavnou príčinou ich neúspechu pritom bolo markantné zlyhanie zhruba v polovici zápasu proti Rusku.

Druhú defenzívne viac založenú skupinu vytvorila švédska dvojica Gabriel Landeskog a Carl Söderberg, ktorá počas podujatia nastupovala po svojom boku a ktorá sa taktiež nemalou mierou zaslúžila o konečnú dominanciu Tre Kronor v neľahkej B-skupine. Okrem veľmi dobrého naplnenia predpokladov, v ktorých majú obaja uvedené schopnosti univerzálov, zaujala aj výborná chémia medzi nimi, ktorú by jednoznačne mal využiť aj nový tréner Colorada. Aj keď je zrejme nutné podotknúť, že danej súhre výrazne dopomohol aj herný systém zavedený Rikardom Grönborgom, ktorý dôraz na defenzívu povýšil ešte ne vyššiu úroveň než je u výberu Tre Kronor zvykom. Hra Švédska sa síce tak stala pomerne nevábnou, ale podstata bola zakorenená v jej účelnosti a tá je proste väčšinou nadradená.

Takže či už na „len“ na základe prípravy alebo výkonov na pomerne vyostrenom Svetovom pohári by sa mohlo zdať, že tento tím by na tom mohol byť pomerne dobre a to aj napriek nedôvere odborníkov. Tí totiž opäť odsúvajú Avs mimo play off, ale v tomto prípade s nimi človek nielen že chce, ale aj nesúhlasí. Hoci by niekto mohol podotknúť, že rovnako naivne sa k tomu staval aj v minulom roku a ako to dopadlo. Navyše počas leta došlo k menším, ale o to zásadnejším zmenám. Okrem niekoľkých nových hráčov, ktorí zdá sa zapadnú do tímu, sa menil aj hlavný tréner. S blížiacim sa koncom leta totiž pomerne nečakane rezignoval dovtedajší kouč Patrick Roy, čím prakticky len potvrdil určitú stránku svojej povahy a vo verejnosti sa mu podarilo vyvolať obavy. Okrem akútneho hľadania jeho nástupcu sa hovorilo o možnej psychickej deštrukcii tímu. K tej však, vzhľadom na profesionalitu možnej problémovej skupiny, napokon nedošlo. Dôležité ale bude potvrdiť to v ostrom priebehu sezóny, kde sa zrejme daný problém ešte neraz bude vyťahovať.