Eurolanche

Názor: MacKinnon musí odísť

Nathan MacKinnon. Koľko percent fanúšikov by ho chcelo bez problémov vymeniť? Dve percentá? Jedno percento? Alebo menej? Takmer všetci v ňom vidia budúceho lídra tímu, prinajmenšom lídra kanadského bodovania, a niektorí dokonca aj kapitána s céčkom na hrudi. Preto je pre nich nemysliteľné, že by mal z tímu odísť. Stále je mladý, stále vraj neukázal naplno svoj potenciál, stále má čas. Koľko percent fanúšikov má s ním osobnú skúsenosť a pozná zákulisie Colorada Avalanche? Určite menej ako jedno percento.

Nathan MacKinnon musí odísť. Už jeho príchod do Denveru prostredníctvom draftu 2013 bola veľká náhoda, ktorá sa takmer ani nestala, ale o tom naozaj niekedy inokedy. Zatiaľ stačí uviesť, že to bol len a iba Patrick Roy, ktorý chcel MacKinnona do tímu. Nakoniec si svoje dokázal presadiť. Súčasná nálada v klube je všelijaká. Nájdu sa ľudia, ktorí sa chytajú za hlavu, keď si uvedomujú, že MacKinnona by bolo veľmi ťažké vymeniť. Nie preto, že by mal napríklad Joe Sakic prehnané požiadavky, ale skôr pre MacKinnonovu povesť. A tá je medzi generálnymi manažérmi už dostatočne známa. Pri jeho mene majú totiž pomyselnú poznámku – „Pozor!“.

Viem, nasledovné slová by boli oveľa krajšie: Colorado draftovalo z prvého miesta draftu superhviezdu z Kanady, ktorá sa vypracovala na jedného z top hokejistov svojej doby. Vyhrala o pár rokov Stanley Cup. Hrala dominantne, mimo ľadu pôsobila príkladným štýlom. Sakic bol len jeden, ale táto hviezda sa k nemu aspoň priblížila. Bohužiaľ, nežijeme v rozprávke a to platí aj pre NHL. Späť do reality.

To, čo predurčuje MacKinnonovu kariéru na neúspech je jeho povaha. V prvom rade vidí všade len sám seba, tím je až na druhom mieste. Sám o sebe má vysokú mienku a myslí si, že je z tímu najlepší. Zaujíma ho iba to, ako sa ma bude dariť. Pred zvyškom sveta sa skrýva a nerád sa nechá otravovať novinármi, či bežnými fanúšikmi. Samozrejme, že výsledkom jeho povahy a prístupu k hokeju je negatívny dopad – na celý tím, jeho výsledky, ale aj na fanúšikov, ktorí si MacKinnona zidealizovali.

Vieme, aký je, takže nás to už neprekvapuje. Tak nejako znejú hlasy z Denveru pri zmienkach o MacKinnonovom vystupovaní na verejnosti. Na druhej strane sa niet čomu čudovať. Vo svete je iba málo športovcov, s ktorými by prílev miliónov v tak rannom veku nezamával. MacKinnon nie je výnimkou.

Príznačným príkladom MacKovho správania je to, čo môžeme vidieť na vlastné oči – nie sú to problémy v kabíne, ale malé momenty, ktoré sa dostávajú na verejnosť, a predovšetkým naša osobná skúsenosť. Z tých malých momentov mám na mysli napríklad MacKinnonove vulgárne napadnutie Nikitu Zadorova spred pár týždňov, o čom sa na vlastné uši a oči presvedčili diváci, ktorí sledovali zápas v televízii. Tých, ktorí MacKinnona a celé „pozadie“ poznajú dlhšie, táto situácia neprekvapila. Veľmi dobre vedia, že to nebolo po prvý a poslednýkrát, keď sa niečo podobné stalo. Len dovtedy sa to nestávala v priamom prenose, ale skôr za zatvorenými dverami.

A čo osobná skúsenosť? Najlepšie je hovoriť konkrétne a cez príklad príkladov. Členovia niekoľkých posledných výprav Eurolanche Invasion išli do Denveru s nadšením a obľubou mladého talentu MacKinnona, v ktorom videli rozprávku, ktorú som opísal vyššie. Po dvoch týždňoch sa pre nich stal nenávidený hráč, ktorý je im maximálne ukradnutý. Môže za to jeho povaha. MacKinnon sa totiž pernamentne fanúšikom vyhýba. Ignoruje tých, ktorí čakajú na neho v snehu po tréningu dve hodiny a ignoruje tých, ktorí si za také stretnutia po zápasoch platia drahé lístky, čo je novinka od tejto sezóny. Urobí všetko preto, aby sa fanúšikom vyhol. Po tréningu si prehodí kapucňu cez hlavu a brodí sa cez garážovú bránu pre rolbu, aby ho akože nikto nevidel. Po zápase radšej obíde celý obvod Pepsi Center na miesto toho, aby išiel k svojmu autu kratšou cestou, avšak pomedzi čakajúcich fanúšikov. A toto platí pre oba póly – je jedno, či sa vyhráva, alebo prehráva. Toto je MacKinnon.

Čerstvé správy hovoria o tom, že fanúšikov odignoroval rovnako aj po poslednom domácom zápase tejto sezóny, resp. po poslednom tréningu. Ako jediný z hráčov sa vyhol fanúšikom, ktorí sa prišli s klubom na niekoľko mesiacov rozlúčiť. Asi vás neprekvapí, že medzi hráčmi nechýbal Joe Sakic. Sakic nechýbal ani na dvoch stretnutiach s členmi Eurolanche Invasion IX. Nechýbal tam ani Iginla. S oboma legendami sa dalo rozprávať, aj vtipkovať. Úplná pohoda. A to je ten kľúčový rozdiel.

Ak by sme dali bokom MacKinnonove správanie fanúšikom a prisúdili to skôr nejakému introvertnému defektu, hrôzu vyvoláva jeho postoj k niektorým spoluhráčom a k tímu ako takému. To, že občas predvedie dobrú akciu a dá krásny gól nezaručí Coloradu Avalanche výhru v Stanley Cupe. Jeho problém je veľmi široký a tým pádom, že sa na neho stále pozerá ako na lídra, je tento problém ešte väčší.

Sakic samozrejme o tomto všetkom vie. Tím sa však nachádza v takom rozklade, že výmena MacKinnona nie je na programe dňa. Sakic sa musí v prvom rade vysporiadať s Mattom Ducheneom a Gabrielom Landeskogom. Prvý otvorene povedal, že chce hrať tam, kde sa bude vyhrávať a aj my vieme, že po toľkých rokoch a toľkých špekuláciách mu to nikdy v Colorade nepôjde. Druhý je stále kapitánom, aj keď na to nemá, tak ako to ďalej vyriešiť? A kebyže si k týmto dvom hráčom pridáme aj MacKinnona, ako potenciálneho kandidáta na výmenu, bolo by to nereálne. Nereálne vymeniť všetkých troch počas jedného leta. Navyše, Sakic nechce riskovať zlý trejd, ktorý by na miesto MacKinnona priniesol priemerných hráčov. To by bolo fakt na hanbu. 

Na záver môžeme len konštatovať, že čím skôr MacKinnon z Denveru odíde, tým to bude pre každého lepšie. Ak ho doteraz neskrotil Sakic, ani Iginla, už ho neskrotí inak a bude to len a len horšie.

Súvisiace články

THN: MacKinnon môže byť vymenený

Prestížny časopis prišiel so správou, ktorá robí z MacKinnona kandidáta na výmenu.