Eurolanche

Tak sme sa predsa dočkali. Asi najočakávanejšia udalosť tejto sezóny, ak nepočítame prípadný postup do play off, z pohľadu fanúšikov Colorada Avalanche je tu. Na ľade sa po dlhej dobe totiž opäť predstavili ikony tohto klubu, pričom okrem oživenia spomienky na ne mal exhibičný zápas priniesť aj oživenie exhibície. Áno, súperom legiend Avs boli totiž na Coors Fielde ikony Detroitu Red Wings. V brankárskej dvojici domáceho tímu sa samozrejme nemohol predstaviť nikto iný než súčasný tréner Patrick Roy. Trochu škoda bola, že na druhej strane sme nemohli vidieť Chrisa Osgooda, či Mikea Vernona, čím by zápas dostal ďalší náboj navyše.

Už pred nástupom jedného, či druhého tímu na ľad museli človeku nabehnúť na tele zimomriavky nakoľko v televíznom prenose pustili highlighty z čias nie tak dávnych, ale dá sa povedať, že už legendárnych, ktoré dokonale vystihovali rivalitu a vtedajšiu nevraživosť. Tá rezonovala aj pri nástupe tímu súpera sa samozrejme nezaobišiel bez patričného piskotu domácich fanúšikov. Pred samotným buly samozrejme okrem ďalších highlightov nesmelo chýbať ani predstavovanie hráčov na jednej či druhej strane. Potom nasledovalo symbolické buly, ktoré medzi dve legendárne 19tky vhodil americký hrdina Marcus Randall. Ešte pred oficiálnym začiatkom musela samozrejme zaznieť hymna Spojených štátov amerických, následne už ale bolo všetko pripravené na akciu.

Na oficiálne buly sa nemohol postaviť nik iný než znova dve legendárne 19tky. To že pôjde o exhibičnú akciu naznačili už prvé sekundy, v ktorých boli v ohrození obaja brankári. V zaujímavej príležitosti sa objavil najmä Chris Draper. Tya Conklina na druhej strane sa snažil preveriť Eric Messier. Veľmi dobre sa pred súperovho brankár tlačil taktiež aj Joe Sakic. Bolo však vidno, že sa jedná hlavne o symbolický zápas a v podaní hráčov, ktorý nanajvýš v posledných rokoch len trénovali. Prvý gól zápasu padol z hokejky domáceho hráča a jeho autorom nemohol byť iný než Valeri Kamesky, ktorý je historicky prvým strelcom Colorada Avalanche po presťahovaní klubu z Quebecu. O vyrovnanie sa na druhej strane takmer okamžite snažil Brendan Shanahan. Ďalším dôkazom symbolickosti stretnutia bol fakt, že sa takmer vôbec neprerušovalo. Ak aj nejaké prišlo tak bolo využité na nejaké historické štatistiky, ako napríklad vzájomné série v play-off. Ešte v prvej polovici úvodnej tretiny dával o sebe vedieť Milan Hejduk. Svoju šancu však nevyužil a tak prišiel trest z hokejky veľkého Stevea Yzermana, ktorý sa presadil z dorážky. Hostia vycítili šancu a chceli sa dostať do vedenia o čo sa pokúšal veľmi dobre Brendan Shanahan. Po odohratí približne 12 minút sme videli aj prvý pokus o šarvátku, ktorého aktérom bol Chris Simon. V pozitívnejšom svetle bol vidieť najmä Eric Messier, ale o druhý gól v sieti niekdajšieho rivala sa postaral niekto iný. A nakoľko Yzerman už jeden zárez na hokejke mal logicky strelcom musela byť 19tka z druhej strany Joe Sakic. Tento presný zásah samozrejme patrične potešil aj fanúšikov. Netrvalo dlho a náskok mohol byť dvojgólový, Kamensky sa však v úniku zachoval gentlemansky. Hráči Red Wings však vycítili potrebu to skôr pomstiť. Žiadna zo striel pri ich tlaku sa však neujala, najväčšiu pritom spálil Martin Lapointe. Keďže sa vo zvyšku tretiny nepresadil ani jeden ani druhý tím do šatní sa odchádzalo za stavu 2:1 z pohľadu domácich.

Prestávkový program bol ako pri klasických zápasoch vyplnený nejakým tým rozhovorom a posedením v štúdiu. Druhú 20-minútovku, teda aspoň na vhadzovaní, otvorili iní hráči ako na samom začiatku. Boli nimi európske ikony Peter Forsberg sa postavil proti Igorovi Larionovovi. Už od úvodných sekúnd sa hralo vo veľkom nasadení, akoby sa jeden či druhý tím v šatniach niečím posilnili. Samozrejme to bolo len na úžitok zážitku, ktorý vďaka tomuto faktu čoraz viac pripomínal časy rivality. Neúspešnú možnosť vyrovnania si na svoje konto pripísal ďalší európsky zástupca v tomto zápase Tomas Holmström. Šancu zaznamenať presný zásah a zveľadiť vedenie svojho tímu mal dokonca aj Chris Simon. Naopak na druhej strane hrozil Larry Murphy. Blízko k vyrovnaniu bol taktiež aj Stacy Roest, avšak Patrick Roy si s jeho pokusom poradil. Naopak strele Shanahana zabránil v ceste do brány jeden z obrancov. Na druhej strane zdvihol varovný palec Claude Lemieux. Okrem zaujímavých šancí na jednej či druhej strane sa hra postupne aj pritvrdzovala. Tvrdosť mantinelu pocítil napríklad aj Tomas Holmström. Počas prerušení samozrejme nesmeli v prenose chýbať ani ďalšie pripomienky rivality týchto dvoch celkov. Ale vzhľadom na priebeh to ani nebolo treba. Po jednom z nich si totiž diváci na domovskom stánku tamojšieho MLB klubu opäť mohli zakričať gól. Jeho autorom po vskutku zaujímavom tečovaní strely Mikkea Ricciho bol český útočník Milan Hejduk. Na druhej strane vo výbornej šanci znížiť ešte pred druhou sirénou doslova na Royovi vyhorel Dino Ciccarelli. A Red Wings v bráne už s Mannym Legacem mohli byť radi, že neinkasovali v prostrednej časti hry ako trest aj ďalší gól.

Aj vstup do tretej tretiny bol poriadne svižný a čo neprišlo v závere druhej, štvrtý gól v sieti Red Wings, prišlo už takpovediac na samom začiatku tretej. Autorom presného zásahu, ktorý zvyšoval rozdiel v skóre na tri góly, bol Ray Bourque, ktorý je spojený s jedným veľkým a pamätným momentom. Medzičasom v priebehu prestávky došlo k zmene aj v bráne domáceho celku, kde symbolicky dostal šancu aj druhý nominovaný Craig Billington. Tento fakt využili aj redaktori prítomný priamo na lavičke, ktorý vyspovedali Roya, ten si to podľa vlastných slov poriadne užil. Krátko na to dostali hostia dobrú možnosť dostať sa späť do zápasu, keď bolo nariadené trestné strieľanie. Na jeho exekúciu sa podujal Tomas Holmström, zo súboja s Billingtonom však vyšiel naprázdno. Aj naďalej tak pokračovala potešujúca strelecká nemohúcnosť súpera, ktorý aj napriek značnej prevahe dostával doslova na frak. Možnosť trestného strieľania prišla za pár minút aj na strane Avs, avšak ani Mikke Ricci nebol žiaľ úspešným exekútorom. V záverečnej tretine predviedol Bourque okrem streleckých aj svoje obranné schopnosti v súboji s Tomasom Holmströmom. Nie veľmi príjemným spôsobom dal potom o sebe vedieť aj Kris Draper. Tímu hostí sa ale napokon podarilo znížiť po akcii ktorú potiahol Chris Chelios a na jej akcii bol Brendan Shanahan. Chvíľkovej pocty sa následne dočkal aj nezúčastnený Sergej Fedorov. Opäť na rozdiel troch gólov mohol zvýšiť Claude Lemieux, jeho strele však chýbal moment prekvapenia. Ten komu to už nechýbalo bol Stephane Yelle, aj keď za obyčajných okolností by sa mu asi vyčítalo že neprihral lepšie postavenému Simonovi. Tento presný zásah zároveň uzavrel skóre veľmi zaujímavého zápasu, ktorý nakoniec vyhrali legendy "Lavín" 5:2. Záver symbolického merania síl bol sprevádzaný ohňostrojom a nemohli chýbať samozrejme ani formalita vo forme podávania rúk. Nasledovala ešte fotografia jedného, druhého a dokonca aj spoločná oboch tímov a rozhovor s Adamom Footeom o dojmoch zo zápasu. Vrcholom veľkého hokejového večera bola ďakovačka oboch tímom fanúšikom za výbornú podporu a potom sa už oba celky pobrali na zaslúžený oddych.

Na samotnom priebehu zápasu možno nájsť jeden fakt, ktorý môže takpovediac pobaviť, nakoľko pripomínal viaceré zo zápasov súčasného výberu v tejto sezóne, kedy síce boli prestrieľaní, ale aj napriek tomu svojho súpera pokorili. Každopádne bola radosť vidieť v akcii znova aspoň na jeden zápas veľké mená ako Joe Sakic, Peter Forsberg, Valeri Kamensky a tak ďalej.

Osobne sa mi najviac páčil Patrick Roy, ktorý by kľudne mohol nastúpiť aj na ostrý zápas NHL a neurobil by si hanbu. Neviem či v rámci srandy alebo v zápale zvyku Adam Foote s Rayom Bourquom vytiahli svoje typické obranné zákroky a legendy Detroitu nešetrili. Mne sa to páčilo a čakal som že Chris Chelios vyletí, ale jeho úsmev na tvári sa nedal prehliadnuť. Celkom sympaticky pôsobil aj Chris Simon, ktorý ukázal, že vedel hrať aj hokej. Celkovo sa hralo v uvoľnenej atmosfére a pre niekoho to musel byť fakt nezvyk vidieť týchto hráčov s úsmevmi na tvári počas vzájomného zápasu.

Tento zápas som si užil, aj keď zo začiatku to nebolo ono, ale starší páni sa dostali do tempa a potom to už bolo kvalitné stretmutie. Craig Billington sa predsa len dostal do brány v tretej tretine, popravde už som sa bál, že ho Roy ani nepustí na ľad. Aj som sa bál, že či to ešte Detroit neotočí, keď už Roy nechytal, musím uznať, že Craig zachytal kvalitne. Ray Bourque hral vynikajúco a dokonca sa nebál ani menších hitov a bolo vidieť, že si zápas užil. Nepovedal by som, že už má 55 rokov ale fakt predvádzal stále dobrý hokej a vládal podporiť útok a aj vracať sa poctivo do obrany. Zo strany Detroitu sa mi páčil Steve Yzerman, ktorý krásnym gólom nedal Royovi šancu.

Okrem výkonov Yzermana, Brendana Shanahana a Nicklasa Lidstroma to bola zo strany Detroitu bieda. Bývalí hráči Detroitu sa moc nenamáhali a zápas si len poctivo odkorčuľovali, Síce Colorado prestrieľali 38:19, ale veľa striel bolo propagačných a po pravde som nemal pocit, že by hrali lepšie. Colorado im veľa črtajúcich sa akcií zastavilo a veľké gólové šance im Roy pochytal. Zaslúžené víťazstvo legiend Colorada, ktoré stavilo na efektivitu a dokázali vyťažiť maximum zo svojich šancí, aj keď o výsledok samozrejme nešlo.

Od poloviny 90.let do začátku nového století obstarávali v NHL Colorado Avalanche a Detroit Red Wings ostré zápasy plné brutality. Jen tyto dva týmy získaly během sedmi let (1996-2002) pět Stanley Cupů, přičemž právě tato jejich dominance přiživovala nenávistnou rivalitu, jaká se kdy ve světě sportu objevila. Zápas veteránů posloužil jako příležitost k návratu některých nejlepších hráčů historie obou mužstev na ledovou plochu a stejně tak připravil fanoušky na zápas pod otevřeným nebem, který absolvovaly o den později současné týmy Avalanche a Red Wings.

"Bylo to opravdu impozantní a budilo to obrovský respekt vidět ten velký dav lidí," řekl o zápase Sandis Ozolinsh, který drží klubový rekord v počtu sesbíraných bodů (72) za sezónu mezi obránci. "Jsem si jistý, že jsme nikdy neměli tolik lidí na hokejovém zápase, který jsme kdy hráli. Myslím, že atmosféra byla dobrá."

Jasná obloha vytvořila příjemný večer pro 43.319 přítomných fanoušků, přičemž teplota v době zápasu se pohybovala okolo 14 stupňů. "Právě jsem přijel ze San Jose, takže mě počasí zachránilo," okomentoval výborné podmínky pro hru Mike Ricci, který byl členem týmu šest let. "Kdyby bylo chladno, moc bych toho asi nepředvedl."

Sestavu Colorada zvýraznily legendy jako Peter Forsberg, Joe Sakic, Patrick Roy, Milan Hejduk, Ray Bourque a další jména. Red Wings přivezli na baseballový stadión také několik velkých hvězd včetně Steva Yzermana, Chrise Cheliose, Nicklase Lidströma či Brendana Shanahana, všechny připravené na zápas. Za všechno mluví fakt, že na ledě se objevilo hned 11 hokejistů zařazených do Síně slávy.

Uvolněná atmosféra a úsměvy na tvářích hráčů dávaly fanouškům téměř zapomenout na divoké a vášnivé konflikty, které vznikaly při soubojích těchto dvou týmů. Nicméně zaplněný stadión zachytil alespoň náznak minulosti, když bylo vhozeno úvodní buly a viditelně soutěživý zápas začal.

"Tempo bylo nečekaně slušné na zápas veteránů," glosoval Milan Hejduk, bývalý kapitán Avalanche, který strávil celou svou NHL kariéru v Coloradu. "Docela na nás nastoupili. Přestříleli nás, ale oba naši gólmani chytali velmi dobře a navíc se nám povedlo dát nějaký ten gól."

Skóre otevřel Valerij Kamenskij, což bylo opravdu příhodné. Vždyť právě on zaznamenal první gól Colorada v historii proti Detroitu. Červené světlo dále rozsvítili ještě Sakic, Hejduk, Bourque a Stephane Yelle, čímž oživili časy slávy hokeje Avalanche. "Bylo to vyčerpávající. Připadá mi, jako bychom jeli spoustu mil do kopce," řekl vyčerpaný Ricci, když odcházel z ledu. "Myslím, že kluci zkusili hrát, co to šlo, nicméně bylo to velmi zábavné. Děkuji Bohu, že jsem přijel."

Patrick Roy měl 20 zásahů během dvou třetin, než přepustil své místo Craigu Billingtonovi. Fanoušci na Twitteru nakonec jmenovali bývalého gólmana Colorada a současného hlavního trenéra nejlepším hráčem večera. Jedním z nejlepších momentů celého zážitku bylo pro Petera Forsberga, dvojnásobného vítěze Stanley Cupu a člena Hokejové síně slávy, vítězství 5-2 nad "Rudými křídly". "Byl to jeden z těch lepších večerů," prohlásil Forsberg, který si připsal asistenci u zásahu Kamenskeho. "Bylo skvělé počasí. Jenom ten pocit být na ledě! Nikdy bych si nepomyslel, že budu moci odehrát takový venkovní zápas a ještě proti Red Wings. A porazit je."

"Uvidět po já nevím kolika letech všechny tyhle kluky a zahrát si proti velkému rivalovi, to bylo úžasné," popsal svou zkušenost Milan Hejduk. A dalším nezapomenutelným momentem večera byl video sestřih, který se objevil na velké obrazovce na Coors Field během třetí třetiny. Oba týmy se na okamžik zastavily, aby se pohledem ohřály na výsluní jejich sdílené historie, přinášející naopak mnohým přítomným moment ochlazení. "Když se díváte na video a obrázky z minulosti, začnete myslet na to, jak intenzivní ta rivalita byla," řekl Forsberg. "Nezapomenutelné zápasy byly zpátky a myslím, že většina lidí ten večer z toho měla velký zážitek. Byli fantastičtí."

"Když uběhlo asi pět minut z třetiny a pustili to video na počest, byli jsme za to vděční," prohlásil Ozolinsh. "Všichni lidi, kteří přišli a podporovali nás při tomto zápase i během všech těch let, co jsme tu hráli, to byl dojemný moment."

Alumni Game byl zlatým hřebem oslav 20. výročí Colorada Avalanche. Vrátil zpět na kluziště nejlepší hráče klubové historie a dal jim ještě jednou šanci obléci dres se znakem "A" na hrudi. Ozolinsh, který skončil s profesionálním hokejem teprve v roce 2014 ve věku 41 let, také prohlásil, že jeho hokejové dny jsou nyní u konce. "Ledaže by byl ještě nějaký zápas veteránů."

Bez ohledu na to, jak dlouho kdo hrál za organizaci Avalanche nebo v jakém dresu ukončil svou kariéru, každý z hráčů byl vděčný za příležitost vrátit se do Denveru a užít si ještě jeden večer hraním sportu, který milují nejvíce.´"Nemohu Coloradu Avalanche dost poděkovat," vyjádřil svou vděčnost Ricci. "Byl to prvotřídní víkend. Mnoho kluků přivezlo své rodiny. Bylo to možná naše poslední představení. Skutečně stárneme. Nikdo asi nevěřil, že si takto ještě někdy zahrajeme, takže díky za to. Nemohu dost poděkovat za všechno, fanouškům, organizaci, byla to skutečně skvělá zábava."