Exkluzívny rozhovor s A.J. Greerom
Fanklub Eurolanche vyspovedal nádejný talent Colorada Avalanche, ktorý stihol v tejto sezóne už debutovať v NHL.A.J. Greera si vybralo Colorado Avalanche z 39. miesta draftu v roku 2015. V tejto sezóne už debutoval v NHL, keď sa doposiaľ objavil v piatich zápasoch a zanechal pozitívny dojem. Na svoje konto si pripísal jednu asistenciu a zaujal dobrým ofenzívno-defenzívnym výkonom. Je veľmi pravdepodobné, že sa dočká ďalších zápasov v NHL ešte v tejto sezóne.
Po úspešnom období v žiackych súťažiach v Kanade sa AJ rozhodol odsťahovať do USA, kde svoj talent rozvíjal v troch rôznych súťažiach, ale predovšetkým v systéme NCAA za Boston University. V roku 2014 sa stal najmladším útočníkom vo veku 17 rokov, ktorý v NCAA debutoval. V poslednej sezóne sa rozhodol Boston opustiť a vrátil sa do rodnej provincie Quebec, kde získal 16 gólov v 33 zápasoch základnej časti a 22 bodov v 20 zápasoch play-off v drese Rouyn-Noranda Huskies, ktorí sa aj vďaka nemu stali šampiónmi juniorskej QMJHL. Titul v Memorial Cupe napokon nevyhrali.
Z celkového pohľadu je zrejmé, že AJ-ove rozhodnutie odísť do QMJHL bolo správne, keďže vďaka nemu prežil najlepší rok svojej kariéry, ktorý vyvrcholil podpisom nováčikovskej vstupnej zmluvy s Coloradom Avalanche. Terajšiu sezónu začal v coloradskej farme San Antonio Rampage. Pred svojim prvým povolaním do NHL bol v štatistike získaných bodov najlepším nováčikom v AHL.
Úprimne, pred rokom o tebe nevedelo veľa fanúšikov Colorada Avalanche. V súčasnosti, po zopár mesiacoch, ťa pozná takmer každý fanúšik a väčšina by si želala, aby si sa do NHL vrátil čím skôr, ako to bude možné. Môžeš nám opísať, čo sa za posledné mesiace stalo a ako si dokázal spraviť takýto posun?
Počas posledných mesiacov som tvrdo pracoval. Strávil som mesiac v Colorade s kondičným trénerom Casey Bondom a myslím si, že mi to veľmi pomohlo. Naučil som sa, ako hráči v NHL fungujú, aké špeciálne cvičenia robia. Taktiež ma to pripravilo na kemp. Po tomto mesiaci som trénoval v Toronte v rámci ETS (Elite Training Systems). Naša korčuliarska trénerka Tracy Tutton tam bola tiež, takže som s ňou trénoval dva dni do týždňa. Potom som bol na ľade tri dni do týždňa a trénoval s hráčmi ako Corey Perry, Nazem Kadri a John Tavares. Bolo to pre mňa špeciálne leto. Tvrdá drina, ale stálo to za to. Zanechalo to vo mne dojem, ako som sa dokázal posunúť z juniorky k profesionálom. Myslím si, že to zapadá do môjho štýlu power forwarda (silový útočník – pozn. Eurolanche). Myslím si, že posun do NHL musí prísť po istom čase. Dostal som šancu. Bol som za túto príležitosť vďačný. Makám ako najviac viem, aby som sa tam dostal čím skôr späť.
Reálne si očakával, že sa do NHL pozrieš už tak skoro? Ako si reagoval na to, keď si sa to dozvedel a ako si sa cítil?
Samozrejme, že to bol skvelý pocit. Je to neskutočné, keď vieš, že ideš hrať svoj prvý zápas v NHL. Splnený sen. Surrealistický moment. Úprimne, pred začiatkom sezóny som nečakal, že ma povolajú tak skoro, ale keď sa sezóna už začala, cítil som, že môžem pre Rampage a Avalanche ponúknuť niečo špeciálne. Pracoval som tvrdo a snažil sa robiť všetko čo najlepšie, takže mi dali príležitosť a som za ňu vďačný. O povolaní som sa dozvedel, keď sme boli v Stocktone. Duchene a Landeskog boli mimo. Mali sme tímové stretnutie na miesto ranného tréningu v sobotu. Tréner povedal, že niekto bude povolaný, ale nevedel kto. O desať minút neskôr, keď som mal strečing, náš kondičný tréner mi povedal, aby som išiel do kancelárie, kde mi to náš tréner povedal. Musel som sa o to podeliť s mojimi rodičmi v Colorade. Bol to špeciálny moment.
Ako si spomínaš na svoje prvé striedanie za Avalanche?
Bolo to neskutočné. Myslím si, že už len rozcvička pred zápasom mi spôsobila zimomriavky. Bol to krásny pocit. Počas môjho prvého striedania sa toho veľa nestalo. Potreboval som sa zohrať pre zápas a s mojimi spoluhráčmi. Myslím si, že proti Bruins som hral dobre. Potom som hral ešte štyri zápasy. Celkovo som s tým bol spokojný.
Televízia ukazovala tvojich rodičov v hľadisku viackrát a ich reakcie na tvoju hru sa stali známymi. Čo ti povedali po tvojom prvom zápase?
Boli na mňa skutočne hrdí. Hrdí aj na moje pracovné nasadenie a na to, čo sa mi počas posledného roka podarilo. Bol to rok zmien – išiel som z univerzity do juniorky. Spravil som veľké rozhodnutie, keď som opustil tím. Bolo to ťažké, ale musel som sa cez to preniesť a tvrdo pracovať, čo najlepšie.
Ako sa pozeráš na ďalšie zápasy po tvojom debute? Pamätáš si na niečo špeciálne?
Iba na to, že som bol okolo najlepších hráčov v NHL, či už to bol Iginla, MacKinnon, Duchene alebo Tyson Barrie. Alebo aj súperi ako McDavid, Sam Gagner alebo Jasom Pominville, ktorého hru som sledoval, keď som vyrastal. Bolo to úžasné byť na ľade s veľkými menami. Je to niečo, na čo nikdy nezabudnem.
Stal sa niekto tvojim mentorom v Denveri, kým si tam bol?
Myslím si, že ma všetci uvítali dobre – od trénerov, členov tímu až po hráčov. Zobrali ma pod svoje krídla a povedali mi, ak som spravil niečo zle.
Aký je podľa teba rozdiel medzi NHL a AHL?
Myslím si, že v držaní puku. Myslím si, že v NHL je to o trochu viac. Je to divné povedať, ale hra v NHL je viac štruktúrovaná. Proti tebe hrajú najlepší hráči na svete, aj s tebou a tvoria viac hry. Podľa mňa je AHL dobrá liga, aj keď o niečo tvrdšia. V NHL je to viac o ofenzíve, ale musíš byť zodpovedný aj v obrane.
V prípade Avalanche aj Rampage sa počas leta udialo viacero zmien. Bolo to pre teba ťažké prispôsobiť sa novej situácii? Spoznať nových hráčov?
Ani nie. Poznal som väčšinu hráčov z kempu, takže to nebolo až tak zlé. Som sociálny typ človeka. Predstavil som sa, mali sme tréningy, chodili sme spolu sem a tam, takže to nebolo až tak ťažké.
S ktorými hráčmi sa ti v Rampage najlepšie hrá, respektíve, s ktorými si najlepšie zohraný?
Myslím si, že s Roccom Grimaldim a JT Compherom. Lenže v zápase sa dostávaš do toľkých rôznych situácií, že zohraný musíš byť s každým. Je preto dobré, ak si ako hráč schopný zohrať sa s ostatnými hráčmi rýchlejšie ako iní.
Hral si v univerzitnej súťaži aj v juniorke. Môžeš nám opísať, aké to bolo? Dal by si radu hráčom, ktorí sa ocitli v podobnej situácii?
Mal som to šťastie, že som mohol otestovať oba systémy. Nie som nahnevaný, že som bol na univerzite. Obe ligy mi dali skúsenosti, či už to bol turnaj National Championship v NCAA alebo Memorial Cup s Huskies. Obe skúsenosti ma spravili viac vyspelým, pridali mi rôzne faktory do mojej hry, aby som bol úspešným. Som za ne vďačný. Univerzita mi nevyšla dobre ako som čakal, takže som išiel do juniorky, čo mi pomohlo. Spravil som najviac v daných situáciách, ako som mohol. Teraz som tu, takže sa to asi podarilo. Pre mladších hráčov mám radu, aby tvrdo trénovali, aj keď sa im nebude dariť, aj keď ich tréner nebude stavať do správnych situácií alebo sa zápas nebude dobre vyvíjať. Len trénujte poriadne. Dobré veci sa stanú dobrým ľuďom a to mňa motivovalo. Vedel som, že som tvrdý pracant a vedel som, že nedopustím, aby mi niektorí ľudia hovorili, že som zlý hráč, keď idem preč z univerzity. Väčšina ľudí mi povedala, že po odchode z univerzity nebudem môcť spraviť toho veľa a tak som ich chcel presvedčiť o opaku. Tréneri vždy hľadajú poctivých hráčov. Takže to robte tak aj vy a úspech sa dostaví.
Zdroj fotografií: ColoradoAvalanche.com
David Puchovsky, Michal Hezely, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
20/12/2016 - 18:00
