Duchene: Od plagátov v izbe k odchodu
Prerod, ktorým si prešiel Matt Duchene, je unikátom vo svete športu.Draft 2009 si do smrti bude pamätať každý fanúšik Colorada Avalanche. V prvom rade sme si v tom čase začali mnohí uvedomovať, že prestavbe kádra sa nevyhneme. Sezóna 2008/09 bola poslednou dávkou trpezlivosti aj pre manažment klubu, ktorý po nej vyhodil mnohých svojich zamestnancov. Draft 2009 bol preto po dlhom roku príjemným rozptýlením. Colorado vyberalo v tom čase z najvyššej pozície vo svojej histórii. Dovtedy sme poznali hlavne to, ako chutí hokejové (ne)umenie veteránov a tých skúsenejších. Odrazu sa mal stredom pozornosti stať nejaký mladík. Vraj aj budúci kapitán, keď už Joe Sakic v tom čase oznámil koniec kariéry.
Tú noc si pamätám do detailov. Jednotkou sa podľa očakávaní stal John Tavares, po ktorom siahli New York Islanders. Druhá vyberala Tampa Bay Lightning. Tretie Colorado Avalanche. V tomto prípade to už bola lotéria. Záležalo na Tampe, koho si zvolí a podľa toho sa zariadi Colorado. Bol to symbolický súboj medzi obrancom Victorom Hedmanom a útočníkom Mattom Ducheneom. Obranca alebo útočník? „Blesky“ si vybrali Hedmana. A v tom kamerový záber na Duchenea. Doslovne si vydýchol a potešil sa. Ako mladý fandil Coloradu Avalanche. Nebola to len fráza pre médiá. On sám im poskytol svoju fotku z detstva, na ktorej má dres Colorada a na stenách v izbe sú samé plagáty Avs. V ten večer v roku 2009 sa Duchene úprimne potešil, lebo vedel, že o pár minút si ho vyberie jeho milovaný klub. Žil si svoj veľký sen. Sen, ktorý sa o pár rokov premenil na tú najhoršiu nočnú moru.
Duchene chcel byť lídrom odjakživa. V Sakicovom odchode videl symboliku. Ako by chcel po ňom čím skôr prebrať žezlo. Kto by bol vtedy proti? Nová krv, nový lídre, prečo nie? Duchene sa ihneď zaradil medzi pravidelných zberačov bodov. Nikdy predtým som nevidel rýchlejšieho hráča. Pohyb mal neskutočný. V prvej sezóne nazbieral slušných 55 bodov. Dokonca si zahral hneď aj v šiestich zápasoch play-off. Počas Eurolanche Invasion III bol príjemný, vedel sa správať aj k ľuďom, nielen k puku. Čo sme si mohli viac priať?
O rok získal ešte viac bodov - 68. Jasali sme sa predpovedali ďalší Stanley Cup do piatich rokov. Lenže Ducheneova druhá sezóna bola v podstate poslednou plne pozitívnou. Ďalší ročník výrazne premaródil, potom prišiel lockou a kauza Ryan O’Reilly. Ten bol draftovaný tiež v roku 2009, no v druhom kole. Napriek tomu sa dokázal prebojovať do prvého tímu takmer ihneď. Niekto si ho možno cenil ešte viac než Duchenea pre jeho defenzívne schopnosti, ktoré ho robili univerzálnejším hráčom.
O’Reilly aj Duchene podpísali v roku 2009 nováčikovské kontrakty na tri roky. Vypršali v roku 2012. Zatiaľ čo Duchene predĺžil za veľmi dobrých podmienok z pohľadu klubu, O’Reilly otáľal a chcel viac peňazí. Doteraz sa traduje historka o tom, ako sa Duchene zatvárill, keď sa po prvýkrát dozvedel, že jeho dovtedajší výborný kamarát ide viac po peniazoch než on. Nebolo to nič príjemné. Od toho momentu nič iné ako peniaze rozbili priateľstvo a tak trochu aj kabínu. Napriek falošným vyjadreniam zo všetkých strán ide o nespochybniteľný fakt. O’Reilly chvíľku stávkoval v KHL, až offer sheet od Calgary Flames prinútil Avalanche konať a viac menej pristúpiť na jeho podmienky.
Odvtedy to s Ducheneom išlo dolu kopcom, nielen hráčsky, ale aj ľudsky. Áno, odvtedy vyhral trikrát majstrovstvá sveta, raz olympiádu a Svetový pohár, či dokonca dosiahol na 70-bodovú hranicu, ale ako ste mohli vidieť, nie všetko je o hráčskych schopnostiach.
Za Kanadu vyhrával najmä preto, lebo bol obkolesený tými najlepšími dostupnými hráčmi sveta, ktorí sú zvyčajne o tri úrovne lepší než najlepší hráči z iných krajín. To bol Ducheneov večný problém - nájsť mu spoluhráčov, ktorí by mu v jednom útoku sedeli.
Ďalším, o mnoho výraznejším problémom sa stalo jeho obrovské ego. Máme sa tomu však čudovať? Ako mladý, 18 ročný „zasran“, dostal na účet milióny. Pozor, nie je to iba o peniazoch, ale aj o celkovom zabezpečení - tímy z NHL sa o svojich hráčov starajú do poslednej bodky tak, aby sa museli sústrediť iba hokej. Duchene vyletel do nebies a prílev toľkého luxusu na ňom zanechal výrazné stopy. Spoznal, akú má hodnotu, akú hodnotu má jeho čas či podpisy fanúšikom. Uvedomil si, že to nebude tak ľahké získať kapitánske céčko, o ktorom sníval od prvého dňa príchodu do Colorada. Aj preto bol pre neho rok 2012 zlomový, keďže sa vtedy kapitánom stal dodnes slúžiaci Gabriel Landeskog.
Čo je najhoršie, Ducheneove ego nad ním samým vyhrávalo v zápasoch. Ak sa mu nedarilo, príliš sa sám na seba sústreďoval, čo všetko len zhoršovalo. Pamätám si na milión zápasov, keď som mal pocit, že korčuluje so sto kilovou záťažou… Tejto svojej negatívnej vlastnosti, ktorou disponujú mnohí ľudia na svete, sa nikdy nezbavil.
S jeho egom súvisí aj rok 2015. Vtedy už bol síce jeho pomyslený nepriateľ milujúcu peniaze O’Reilly preč, no individuálne sa potácal. Zažil ďalšiu sériu play-off, avšak bez výrazného úspechu. Už to bolo šesť rokov od draftu a on stále bol iba asistentom kapitána. Práve v tom období sa objavili prvé špekulácie o jeho výmene a vracali sa v pravidelných intervaloch ďalšie dva roky.
Duchene ma sklamal nie ako hráč, ale ako človek. Z roka na rok sme mohli počas našich výletov badať, ako sa menil. Ako sa nosil, ako nezvládal komunikovať s verejnosťou - ak samozrejme neboli zapnuté kamery. Aj z kabíny sa šírili reči od iných o jeho nadutosti a presvedčení, že vie robiť všetko najlepšie a že je najmúdrejší na svete. Vtedy sa mi potvrdili moje domnienky o jeho povahe. Keď som si to spojil s jeho potácajúcimi sa individuálnymi výkonmi, bolo mi zrejmé - možno skoršie ako jemu samému - že musí z Colorada odísť.
Duchene sám priznal, že o výmenu požiadal už pred rokom. Už dávnejšie povedal, že druhú polku minulej sezóny vypustil. Katastrofa. Pozastavil sa nad týmto niekto vôbec? Nie, nechcel odísť pre zlé podmienky, ale pre tímové a svoje vlastné výkony - aj keď svoje zlyhanie si nikdy neprizná. V klube sa o neho starali ako o kráľa. Mal ideálne podmienky zabodovať. Koho bol problém, že za osem rokov sa nevedel usadiť a byť stabilný? Kombinácií a možností mal neúrekom. Kto z nás by si toto mohol dovoliť vo vlastnej robote, kde je dobre platený? Ako by sa na nás pozerali naši šéfovia, ktrorí nám (hovorím o niektorých prípadoch) dávajú všetko a my si odrazu zmyslíme, že chceme novú zmenu a tak nech sa o nás postará ďalej a vybaví lepšie pracovné miesto?
O Ducheneovi som napísal toho veľa za posledných osem rokov. Aj pri sebe samom som zbadal účinky jeho efektu - najprv radosť, nabudenie z novej tváre, následne prvé otázniky v hlavne, spochybňovanie až úplná antipatia k nemu.
Tento článok som napísal na základe vlastných skúseností a zdrojov. Nemusíte s ním súhlasiť, ak ste ich nezažili. Každopádne verím, že toto boli moje posledné slová o hokejistovi, ktorý si prestal vážiť luxusný život hráča NHL a to, že ako jeden z mála dostal šancu nosiť na hrudi logo, ktoré podporujeme za každú cenu.
Nemôžem povedať, že zbožňujem Erika Johnsona, ktorý sa roky vyhýba fanúšikom, ale s týmito jeho vyjadreniami spred pár dní nemôžem nesúhlasiť. Aspoň on na plné ústa potvrdil, ako to bolo. Na kabínu to malo obrovský dopad. Som zvedavý, čo bude v najbližších dvoch zápasoch. Že by konečne tá nová éra? Ak by Avs vyhrali zázrakom Stanley Cup o pár mesiacov, nečudoval by som sa. Bola by to ďalšia kapitola knihy s menom Duchene.
„Nechcel už hrať viac za Colorado Avalanche. To, že ním nechcel byť asi spôsobilo, že sme trejd čakali. My všetci chceme hrať za tento tím a vyhrať v Denveri. On však chcel ísť niekde inde. Je to jeho právo, no teraz už sme jedna skupina, ktorá bude ťahať za jedno lano jedným smerom,“ povedal Erik Johnson, ktorý je v Colorade o dva roky menej ako Duchene a trpezlivo čaká na tímový úspech.
A to je ten rozdiel.
David Puchovsky, Slovakia, eurolanche@eurolanche.com
08/11/2017 - 14:00
